Priznám sa, že som bol vždy skôr bojazlivejší človek a aj pobytu v tme som sa prirodzene bál. Prekvapivo však len dovtedy, kým som na pobyt v tme nenastúpil a nezhasol svetlo. Asi ako každý som si sedem dní v tme o samote nevedel predstaviť, aj keď v bežnom živote mi vôbec nerobí problém stráviť kopu času sám so sebou. Nevedel som si ani predstaviť, že by som odmietol rozhovor so sprievodcom a nechcel s nikým hovoriť. Nevedel som si predstaviť, že sa mi z tmy nebude chcieť von.
Pobyt v tme v reáli
Realita bola taká, že som spočiatku k môjmu pobytu v tme pristupoval trochu ako k vojenskému cvičeniu, čo sa však po 2-3 dňoch úplne rozplynulo a ja som začal zažívať nesmierne hlboké a príjemné meditácie. Vojenské cvičenie som opustil, pretože prípad, keď sa tento spôsob deprivácie využíva ako tortúra, sa značne líši od pobytu v tme ako terapie tmou, keď Vám prinesú neuveriteľne chutné jedlo a správajú sa k Vám príjemne a priateľsky. Samotné meditácie však neboli to najlepšie. Po meditácii som si zvyčajne na nejaký čas ľahol (odhadujem 30 min. až 2 hodiny) a zažíval niečo, čo neviem úplne presne opísať – v podstate samotná meditácia pokračovala ešte hlbšie. Veriaci človek, ktorým v pravom zmysle slova nie som, by to opísal asi tak, že „sa ho dotkol boh“. Prihodilo sa mi, že som (ne)zažil NIČ. Žiadne myšlienky, emócie, strachy, obavy, ale ani návaly šťastia, radosť v zmysle, v akom ju poznáme z bežného života. Napriek tomu mi v tomto stave veľmi často tiekli slzy spojené s pocitom blaha a ja som cítil niečo, čo som dovtedy nikdy necítil, ani som si to nevedel predstaviť. Alebo možno zažil, keď som bol zamilovaný, toto však bola svojím spôsobom akási uvedomelá láska.
Pobyt v tme sám v sebe
Dosť často som zažíval pocit, že ani nechcem, aby za mnou niekto prišiel, napriek tomu som raz alebo dvakrát požiadal Tomáša o rozhovor, ktorý mal pre mňa vďaka jeho značnej vnímavosti a otvorenosti a mojej vnímavosti a otvorenosti (ktorú v mojom prípade vyvolala tma) značný prínos a ja Ti za tieto chvíle veľmi ďakujem, Tomáš!
Očakávanie krízy pri pobyte v tme
Na záver by som povedal, že som bol pripravený na krízu, ktorá určite príde a ja budem musieť bojovať. O to viac som bol prekvapený, keď žiadna kríza neprišla. Určite to nebolo ľahké, ale – strach ako taký, nutkanie rozsvietiť, odísť skôr, zabaliť to – sa nedostavil ani jediný raz. Poslednú noc som nemohol spať, pretože som vedel, že ráno odchádzam, a ja som nechcel odísť. Tešil som sa na rodinu, to určite veľmi, ale možno vďaka tomu, že môj pobyt v tme išiel pomerne hladko, sa mi ani trochu nechcelo von.
Znovu som sa zamiloval
Návrat domov bol neuveriteľný – moja žena bola opäť tá najkrajšia zo všetkých a ja som sa znovu zamiloval, akoby som mal 15. Vnímal som každé jej slovo a užíval si každý krôčik našej dcéry. Číročistá nádhera. Do budúcna už premýšľam o dlhšom pobyte alebo o rovnakom pobyte kombinovanom s pôstom.
Veľmi Vám obom ďakujem!
Aleš
