Pri pobyte v tme je praktizujúci umiestnený sám v úplne tmavom priestore bez prístupu svetla. Zvuková izolácia nebýva cieľom, len bonusom.
Ako však prebieha pobyt v tme, keď praktizujúci nechce hovoriť ani so sprievodcom? Pobyt v tme by sme mohli rozdeliť podľa túžby porozprávať sa.
Pobyt v tme ako debatný krúžok
Keďže sa pri pobyte v tme najčastejšie odporúča nerobiť nič, často sa stáva, že sa praktizujúci začne nudiť. Túto nudu zaháňa tým, že keď mu sprievodca prinesie jedlo, túži sa s ním porozprávať o čomkoľvek, čo mu príde na um. Zámerom nie je niečo sa dozvedieť či niečo zdieľať, zámerom je skrátiť si čas. Môžu tak vzniknúť aj hodinové monológy o vlastnej práci, partnerskom vzťahu, deťoch, susedoch či vlastnom názore na teóriu superstrún. Niekedy je to vývojová fáza a niekedy každodenná skúsenosť. Ďalším najčastejším zámerom je získať pozornosť, keď ani tak nejde o skrátenie času, ale o posťažovanie sa na ťažkosti svojho života, alebo naopak o pochválenie sa svojimi úspechmi.
Pobyt v tme s kontaktom
Skúsenosť najčastejšie ukazuje, že pri kontakte so sprievodcom praktizujúci hovorí. Minimálne si vymenia pozdrav a pár slov o tom, ako spal, ako sa mu darí a podobne. Krátke zdieľanie svojho sna alebo aktuálneho stavu prežívania seba samého je tiež úplne bežné. Veľmi zaujímavá je časť kontaktu, keď si praktizujúci nechce nechať povedať, čo má dnes na jedlo, lebo si na to chce prísť sám. A tak sa niekedy pýta, čo to vlastne včera bolo za jedlo 🙂
Pobyt v tme bez kontaktu
Tento druh pobytu v tme môže praktizovať ktokoľvek, a to na rôznych úrovniach podľa pocitu praktizujúceho. Sprievodca iba pozdraví, prinesie jedlo a odchádza. Dokonca je možné na praktizujúceho vôbec nehovoriť. Jediným kontaktom môže byť zaklopanie, na ktoré praktizujúci odpovie zaklopaním, že je v poriadku.
Najvyššia forma bezkontaktnej terapie tmou nastáva vtedy, keď si praktizujúci želá stravu na celý pobyt vopred, väčšinou ovocie, alebo drží očistný pôst a dokonca si neželá žiadny kontakt. V takom prípade je počas celého pobytu v tme nerušený a praktizujúci často hovoria, že ani nevedeli, aký je deň, a sú prekvapení, že pobyt v tme už končí, keď nastane čas opustiť svätyňu.
Pobyt v tme je prínosný pre všetky typy praktizujúcich, či už radi hovoria, alebo nie.
Bez ohľadu na to, koľko chce praktizujúci hovoriť alebo byť v tichu. Praktizujúci zvyčajne komunikuje vo vlnách. Vždy je podstatné, že mieru komunikácie si riadi on sám. Keď chce praktizujúci ticho, má ho, keď chce zdieľať, môže. Sprievodca nikdy nevyzvedá ani neprehovára k rozprávaniu, keď praktizujúci chce ticho, a naopak.
