Kategória: Skúsenosti praktizujúcich

Do tmy sa ľudia môžu odobrať z niekoľkých dôvodov. Buď si chcú oddýchnuť od pracovného zhonu, alebo vyskúšať netradičnú, trochu mysterióznu atrakciu, ale väčšina ide na pobyt v tme pre odpovede, pre návod, ako vyriešiť svoje problémy alebo otázniky vo svojom živote.

V mojom prípade išlo o „znovuzrodenie“. Potreboval som sa znova narodiť do vyrovnaného, pohodového, vysmiateho stavu. Posledný mesiac som sa stratil v emóciách, ktoré som považoval za LÁSKU. Bol som často smutný, emocionálne labilný, nevyrovnaný… Proste som to nebol JA. Pokúšal som sa nájsť svoje stratené JA na cestách po Európe, bez veľkého úspechu. Všetky moje myšlienky sa točili okolo jedinej témy. Na tom by nebolo nič zlé, keby nebolo sebaľútosti a obáv, ktoré tieto myšlienky sprevádzali. Pohltila ma túžba, lipnutie, žiarlivosť, chtíč a vydávala sa za Lásku.

Na pobyt v tme som sa objednal zo zahraničia

V Litve som reagoval na uvoľnený termín v Tme a dúfal, že nebude neskoro.

A teraz som tu! Nič, naozaj nič nevidím (čumím do tmy) a čakám, čo sa bude diať. Ako by ma pobyt v zatemnenej chatke mohol vrátiť do stratenej pohody?

Začalo to báječne. Po 23 hodinách chôdze (111,5 km) do Lomca uľahnem a spím až do prvého zaklopania. Zaklopania? Tomáš zaklope, ja zatvorím oči a potom sa už oddávam vynikajúcemu veganskému jedlu zloženému z hlavného chodu, polievky, kopy ovocia a RAW tyčinky. Na všetkých dobrotách som si náramne pochutil.

Čo robiť v tme? (verím, že budete nápaditejší ako ja 🙂

1. Posilňovanie: Svätyňa ponúka dostatok priestoru na kľuky, sedy-ľahy, stojky, jogu…, každopádne je posilňovanie v tme zvláštnym spôsobom náročnejšie ako na svetle, preto po niekoľkých dňoch vonku z tmy zvládam vyše 100 kľukov naraz.
2. Meditácia: Spievanie mantier a dychové cvičenia by mali neodmysliteľne patriť k náplni každého dňa v tme – upokoja, duchovne nasýtia, príjemne naladia na ďalšiu činnosť.
3. Fúkacia harmonika: Hudobný nástroj je skvelým spoločníkom do Tmy aj meditačnou pomôckou (dúfam, že moje improvizácie nerušili obyvateľov ostatných svätýň)
4. Spánok: Väčšinu času jednoducho prespíte. Tma vám nepretržite pumpuje melatonín do tela, takže si poriadne oddýchnete. Spoločnosť vám budú robiť sny, ktoré vďaka tme nestrácajú na živosti.
5. Premýšľanie: Kvôli premýšľaniu som skoro predčasne ukončil pobyt v tme. Myšlienkam sa neubránite. Nie je nič, čo by rozptýlilo vašu pozornosť… nevidíte 🙂 Samozrejme, že sa myšlienky dotýkajú tých najcitlivejších zákutí duše. Môže to byť dosť bolestivé, ale nakoniec to posilní. V kombinácii so „šťastnými“ myšlienkami sa na tie „smutné“ dá pozerať pozitívnejšie. To sa mi nakoniec podarilo, ale nebol som na to sám. V polovici pobytu som bol v kríze a zvažoval ukončenie, tak som si do tmy pozval terapeuta Tomáša. Zveril som sa mu a on mi niekoľkými slovami preprogramoval myslenie. Tom ma prehodil na inú koľaj a ja som ju neopustil do konca pobytu (doteraz :-)).
6. Jednorazové či iné aktivity v Tme:

– spláchnutie hlavy v záchode (chcel som sa vžiť do pocitov šikanovaných jedincov, ktorí k tomu boli donútení – dobrovoľne je to príjemne osviežujúce :-))

– intímny vzťah s muchou (4 dni mi bzučala vo svätyni a sadla mi snáď na všetky miesta na tele)

– meranie rozmerov chatky (palcami som každý deň vymeriaval rozmery svätyne)

– masturbácia (bez komentára :-))

– sledovanie pulzujúcich svetelných obrazcov na sietnici (vraj za to môže „zmätený“ očný nerv)

– vedenie slepeckého denníka (napodiv bolo všetko čitateľné a obrázky veľmi zábavné)

Po ukončení terapie tmou

Zo svätyne vychádzam nesmelo. S veľkým očakávaním, ale aj s trochou strachu. Opustil som maternicu (bezpečie tmy) a narodil sa do krásneho sveta. Odvtedy sa stále usmievam a užívam si život ako predtým. 

Ďakujem Tomovi a jeho rodine za pomoc!

Ahoj Lenka a Tomáš,
je to viac ako mesiac, čo som bola na týždňovom pobyte v tme. Rada by som Vám ešte raz poďakovala za podporu a príjemné prostredie. Svoj týždeň v tme som plánovala už dlhší čas a najlepšia príležitosť, kedy nastúpiť, bola hneď po štátniciach. Zo všetkého najviac som sa do tmy tešila na pokoj a pohodu, ktoré mi už dlhšie chýbali.  

Týždeň v tme sa mi spočiatku zdal ako zaujímavá príležitosť, ako si vyčistiť hlavu a porozmýšľať, čo budem robiť po škole. Keď som to povedala pár ľuďom, rýchlo sa to rozkríklo po celom meste a každý mal pripravenú paľbu otázok a s výrazom nepochopenia sa snažili zistiť, o čo mi vlastne ide.  

Pobyt v tme na mieru

Tomáš nám pred tmou povedal, že v tme sa každému objaví presne to, čo potrebuje. A mal pravdu.

Prvé dni pobytu som prespala. Ďalšie dni som mala úplný „výmaz mozgu“ a len tak som pozerala do tmy bez akýchkoľvek myšlienok. Presne toto som potrebovala. Keď som už bola úplne oddýchnutá, prišli na rad otázky. Celé dni sa mi stále niečo preháňalo hlavou a ja som mala čas myšlienku poriadne rozobrať. Bolo to v niečom iné, ako keď to robím v bežnom živote. Prišlo mi, že každú myšlienku, ktorú mám v hlave, môžem vidieť zo všetkých strán a dokážem nájsť tú správnu odpoveď.

Ku koncu pobytu som mala obrovskú chuť ísť von a rozmýšľala som, koľko hodín mi zostáva, kým vyjdem na svetlo. Nemohla som sa dočkať východu slnka a toho, keď sa zase nadýchnem čerstvého vzduchu. Najväčší dojem z celej tmy vo mne zanechal práve východ slnka. Bol koniec a ja som sa cítila skvele. Mala som takú veľkú chuť do života ako snáď nikdy. Tam som prežila svoju poslednú emotívnu chvíľku a potom hurá medzi ľudí. Chuť sa s niekým rozprávať po týždni mlčania bola obrovská. Prví ľudia, ktorých som videla, boli Dalibor a jeho priateľka. Bolo super zdieľať svoje dojmy s niekým, kto to zažil tiež. Vďaka obom 😊

Doma sa ma na pobyt v tme vypytovali

Všetko sa zmenilo, keď som prišla domov a všetci sa začali vypytovať. Naučila som sa jednu verziu a tú som potom opakovala stále dookola, až som zistila, že to, čo hovorím, už pre mňa nemá žiadny zmysel. Najprv som sa toho zľakla, pretože som nemala žiadne spomienky z tmy, len tie historky, ktoré som všetkým rozprávala. Po mesiaci sa ma už všetci prestali vypytovať a pomaly sa mi vracajú momenty a pocity, ktoré mám spojené s pobytom v tme.

Nabudúce si tento zážitok nechám len pre seba. Aj keď som bola rada, že ma veľa ľudí podporuje, predsa len je to dosť intímna záležitosť, o ktorej by mali vedieť len tí najbližší.

Pobyt v tme mi umožnil byť sama

Myslím, že toto bol najdlhší čas, keď som mohla byť len sama so sebou a poriadne sa spoznať. Dodalo mi to veľa energie do života, viac sebavedomia a istoty. Som veľmi rada, že som mala možnosť absolvovať tento pobyt.

Ešte raz vďaka

Majte sa krásne
Renata

Samotný pobyt v tme nebudem opisovať, to je vecou skúsenosti každého – a túto skúsenosť môžem vrelo odporučiť.

Pobyt v tme nie je nuda

Určite sa netreba obávať, že čas bude pomaly plynúť a človek sa unudí na smrť. Tak to nie je, telo v tme funguje v inom režime.

Čo by som rád vyzdvihol, sú prevádzkovatelia centra, Lenka a Tomáš. Všetko je naozaj poctivé a miesto na pobyt v tme je premyslené do každého detailu tak, aby sa tam človek cítil príjemne a mal zabezpečené všetko, čo potrebuje. Dbá sa na naozaj absolútnu tmu (ani fotón 🙂 , aj na kvalitné odhlučnenie a na udržanie klímy v miestnosti. Super práca a naozaj je vidieť, že to tvoria ľudia, ktorí to robia s nadšením, sami majú skúsenosť a vedia, čo treba 🙂

Pobyt v tme aj pre „mešťana“

Prezentácia centra môže na prvý pohľad pôsobiť prehnane „ezotericky“, čo môže v niekom  vzbudiť pochybnosti, čo ho tam asi čaká. Nebojte sa, všetko je skvelé aj pre mešťana. Jedlo pozostáva z troch chodov 🙂 (polievka, hlavné jedlo a dokonca dezert).

Nebudete tam týždeň chrumkať výhonky s klíčkami :).

Hoci je jedlo vegetariánske, je luxusne chutné – označil by som to za model „ako od babičky“ vo vege prevedení.

Zhrnuté a podčiarknuté, ak chcete ísť na pobyt v tme, vydajte sa sem, odporúčam.

Viktor

O pobyte v tme som sa dozvedela už pred niekoľkými rokmi. Hneď ako som uvidela premenu, akou prešiel človek, ktorý ho absolvoval, som vedela, že ma to jedného dňa čaká tiež. Nie preto, že by som musela, ale pretože chcem vedieť, čo príde. Plynuli dni, mesiace a roky a záujem bol preč. Nemôžem povedať, že úplne, niekde v podvedomí tá myšlienka stále bola, ale zabudla som.

Stránka Léčba tmou

Až raz pri brúzdaní po internete som len tak zo zvedavosti navštívila stránku “Léčba tmou“ a mala som jasno. Musím, a čo najskôr. Stránka bola prehľadná a našla som tam všetko, čo som potrebovala vedieť.  Od samej netrpezlivosti som sa hneď pozrela na voľné termíny. Zarazilo ma, že najbližší termín je až o niekoľko mesiacov a je tam posledné voľné miesto. Ďalší bol až o niekoľko mesiacov neskôr. Hovorím si, ten je pre mňa, čaká na mňa. 

Na rezerváciu bolo nutné zaplatiť poplatok a už som bola zapísaná na rezervačnej listine. 🙂 Bolo jasné, už neutečieš! hovorila si hlava…. Strach, rešpekt, zároveň skryté nadšenie a zvedavosť – to boli prvé pocity a myšlienky. Potom začala pracovať hlava… Čo všetko si pripraviť, ako to urobiť, aby som to zvládla. Je to len 6 nocí – nie, je to celých 6 nocí,.. Som odhodlaná, takže som si bola istá, že to zvládnem, ale nechcela som za každú cenu, veď  koľkokrát som sa bála v noci vstať a radšej počkala na svitanie. Toľko strachu a obáv… Dnes už viem, že úplne zbytočných.

Vedela som, že so sebou nič nepotrebujem a že sa na to nedá nijako pripraviť, aj tak som pár vecí podnikla. Predsa len sa človek cíti lepšie, keď má so sebou niečo, čo mu pripomína domov, alebo talizman, ktorý ho chráni. Ani ja som si takéto veci neodpustila. 

Na pobyt v tme som išla autom

Cesta na pobyt nebola práve príjemná, aspoň zo začiatku,. Odchod bol naplánovaný, ale  napriek tomu som odchádzala o celú hodinu neskôr (predsa som musela urobiť ešte toto a tamto, možno to poznáte – dnes sa tomu hovorí aj prokrastinácia). „Aj tak prídem načas“, hovorila som si. Cestu mi skomplikovalo niekoľko uzávierok, s ktorými si navigácia poradila až po niekoľkokilometrovej obchádzke. Na druhej strane som si ale hovorila, ak tam mám byť, dostanem sa tam. 

Naozaj som sa mala zúčastniť, pretože zrazu cesta prebiehala krásne a nastal moment ‚M‘, prišla som k bráne. Sama som tomu stále nemohla uveriť. Som tu a idem do toho! „Ubehlo to tak rýchlo“, hovorila som si. Pri rezervácii pobytu ma čakalo päť mesiacov času. Postupne to necháte tak, čas rýchlo ubehol a už som sa zoznamovala s Lenčou a Tomášom. Ideme sa pozrieť do chatky. Veci, čo si  chcem vziať so sebou, zatiaľ nechávam v aute, čo keby som si to ešte rozmyslela. „Nevieš, čo budeš potrebovať…“, hlava pracuje na plné obrátky. 

Chatka na tmu krásne vonia drevom

Chatka je pekná, príjemne voňajúca drevom, prostredie krásne. Rozplakala som sa dojatím aj rešpektom. Upokojili ma inštrukcie aj pocit, že každý deň je možnosť sa o čomkoľvek porozprávať bez prerušenia procesu. „To bude dobré“, hovorila som si. Inštrukcie sú jasné a je pridaných veľa cenných rád. Nastal čas preskúmať chatku, svätyňu, zabývať sa a zhasnúť. Je večer, tak na tom nič zvláštne nie je. Ako každý iný večer, po hygiene zhasnúť a ide sa spať. Našla som vypínač, ten jediný som si veľmi dobre zapamätala, aby som vedela, kde je, aspoň pre ďalšie dni. Ráno som otvorila oči, čakala svetlo, východ slnka, hľadám okno a nič…..

Bola len tma a zrazu mi to došlo…teraz si tu sama so sebou, len ty, tvoja hlava a tvoje myšlienky…máš to 

si na to pripravená????

Na pobyt v tme sa nedá úplne pripraviť

Pripraviť sa na to rozhodne nejde, neviete čo, neviete kde, aké myšlienky sa vynoria. Hlava má kopu spomienok, myšlienok a tie len čakajú na vhodnú chvíľu, aby sa vynorili. 

Takže zliezť z postele a zistiť, ako som si preskúmala terén. Hneď prvá skúška – zistiť, ako sa splachuje záchod – úplne bežná vec, pozriem sa a je to jasné. No jo, ale ja nič nevidím a nemôžem si spomenúť! Včera mi ani nenapadlo pozrieť sa alebo si takú maličkosť všimnúť. Teraz to boli celkom dôležité veci (pretože nič iné som na starosti nemala). Ako púšťať vodu, kde je sprchovací kút a vypínač na odvetrávanie..:-(  Prvé chvíľky, ale hovorila som si, že sa predsa nevzdám kvôli takým maličkostiam…Všetko som mala na moje prekvapenie zvládnuté a až do konca pobytu mi tieto drobnosti nerobili problémy. 

Ďalším prekvapením bolo, že tma nie je čierna, ako nás už od detstva učia maľovať…Videla som záblesky, niekedy mi prišlo, že je J pološero. Aj keď chatka bola perfektne zatemnená a odhlučnená. Príjemné bolo, keď mi Tomáš priniesol prvé jedlo. Hovorila som si, prvý deň som zvládla, najesť sa a ide sa spať. Takto zvládnem celý týždeň hravo, na tom nič nie je. Druhý deň mi to už veľmi nešlo, začala som premýšľať…

Tak to nie, povedala som si – a naučila som sa žiť tu a teraz. Vedela som, že takto by som bola o pár hodín vonku.  Ako hovoril Tomáš, keď to príde, stačí dýchať a tie myšlienky zase odplávajú. Tak som sa za dva dni naučila poriadne dýchať a meditovať.

Pobyt v tme mi pekne ubiehal

Dni plynuli, bolo príjemné vedieť, že čas je relatívny, že nemusím strážiť hodinky a riešiť, či je ráno, alebo noc. Strašidlá neboli, za čo som rada, otlčené palce na nohách tiež nie, v chatke som sa perfektne orientovala a krásne som si oddýchla. Príjemné bolo, keď mi Lenča alebo Tomáš priniesli teplé jedlo, ktoré bolo mimochodom veľmi chutné, k tomu vľúdne slovo a teplý čaj s čerstvým ovocím. Deň čo deň som sa tešila, čo nové a skvelé ochutnám. (ďakujem, Leni)

A blížil sa koniec

Posledný deň som si už hovorila, že by som to zvládla ešte niekoľko dní, ale aj napriek tomu som sa tešila, až si pozriem svitanie. Bola som zvedavá na úsvit, ktorý mal byť podľa slov Lenči a Toma po takom čase temna nezvyčajne krásny. Mali viac ako pravdu, bol prekrásny, iný ako inokedy, čarovný.

Posledný deň mi Lenča priniesla budík, ktorý bol nastavený na 4. hodinu rannú. Už som nemohla ani dospať, čakala som, kým zazvoní, rozjímala som a nakoniec som na chvíľku zaspala a zrazu… Píppípppp —– Vstávaj, je to tu! ZVLÁDLA SI TO, TAK TERAZ SI TO CHOĎ VYCHUTNAŤ.

Otvoriť dvere bola hračka.

Otvorila som, bol to krásny pocit. Spoznala som lieskový ker rastúci pri chatke a počula šum konárov ostatných stromov. Svitalo, takže bolo pološero. Zostala som sedieť v chatke, pretože sa so mnou naozaj všetko hojdalo. Len som sedela medzi dverami a dýchala ten čerstvý vzduch a vnímala farby a zvuky. Všetko bolo krásne, iné, jasnejšie, ostrejšie. Ten deň bol zvláštny. Síce sa mi všetko hojdalo a trvalo ešte niekoľko hodín, kým som mohla zase odísť, ale bolo krásne sledovať zvieratá a prírodu prebúdzajúcu sa do nového dňa. 

Prirovnala by som to ku kocovine.

A čo som pobytom v tme získala??

Vyriešila som si niekoľko vecí, pri ktorých som prišla na to, že nie sú pre život vôbec podstatné ani dôležité, o zlepšení vnemov a väčšom rešpekte zo života ani nehovoriac, a najviac zo všetkého – našla som VNÚTORNÝ POKOJ. 

Ten som spoznala hneď, ako som vyšla z chatky, keď som si všimla krásnu záhradu aj obydlie, ktoré som pred začiatkom pobytu ani nevidela, prezrela som si záhradku, na ktorej sú chatky postavené, a sledovala okolie, pretože som všetku tú krásu nevidela. 

Pobyt v tme stojí za to!

Za seba môžem povedať, že ak váhate alebo ak sa bojíte (je to prirodzené, azda každý sa bojí), stojí to za to!!! Lenča aj Tomáš sú skvelí ľudia so srdcom na správnom mieste.

 Ja som si odniesla zážitky, ktoré si chcem uchovať do konca života, a som rada, že som ho prežila práve pod vaším dohľadom.

Ďakujem, ďakujem a ešte raz ďakujem z celého srdca a prajem Vám veľa krásnych dní a príjemných chvíľ.

Snáď sa niekedy stretneme, nech sa vám darí a vďaka vašej dobrosrdečnosti nájde veľa ďalších ľudí v sebe viac pokoja a mieru.

Věrka 🙂

Ahoj Tomáš,

 

od môjho pobytu v tme už ubehol mesiac a zbehlo to ako voda…

Pobyt v tme bol pre mňa oveľa pestrejší, než som čakala. Mojou túžbou bolo len si oddýchnuť a „odpojiť“ sa od sveta. To sa mi podarilo, vyspala som sa a uvoľnila ako snáď nikdy v živote:-)

Bonusom boli meditácie so zaujímavými zážitkami. A nesmiem zabudnúť na skvelé jedlo, jesť ho po tme bol zážitok, naozaj mi veľmi chutilo.

 

Svoju skúsenosť s pobytom v tme som zúročila pred dvoma týždňami. A to pri meditácii v tme, v podzemnom labyrinte, v nádhernej krajine Bosny. Absolútna tma bola pre mňa priateľská, taká známa a zážitky, ktoré som tam prežila, radím k tým doteraz najlepším. Dodnes mám pocit, že svetom tancujem 🙂

 

Darí sa mi krásne, vnímam, aký je život úžasný a že mám veľké šťastie, že som presne tam, kde mám byť.

 

Pobyt v tme u vás môžem len odporučiť

Keby som to mala zhrnúť, pobyt v tme u vás môžem len odporučiť. Je to zážitok, ktorý každého obohatí a posunie. A u vás to bolo skvelé, starali ste sa o mňa dobre.

 

Tomáš, z teba vyžaruje pocit pokoja a bezpečia, ktorý som obzvlášť deň po prvej noci privítala 🙂

Ak budem ešte niekedy o pobyte v tme znova uvažovať, určite ho absolvujem opäť u vás.

 

Prajem krásne dni a len spokojných „praktizujúcich“ :-))

 

Jana

O pobyte v tme ako o prostriedku sebapoznania som uvažoval už pred niekoľkými rokmi, a hoci som si našiel na prvý pohľad rozumného prevádzkovateľa, nakoniec z toho zišlo, ani vlastne neviem prečo. Žeby som vtedy ešte nebol pripravený? Ťažko povedať.

Začiatkom tohto roka som sa prihlásil na kurz integrovanej psychoterapie, na konci ktorého sme vymýšľali a nacvičovali záverečnú scénku, ktorá mala mať nejakú súvislosť s tým, čo sme na kurze robili. Moja skupina si vybrala tému rôznych foriem terapií, ktoré vykonával „šialený“ doktor, a počas diskusie o terapiách niekto spomenul terapiu tmou. A mne sa zrazu rozsvietilo v hlave! Vedel som, že presne toto by ma mohlo v súčasnej fáze môjho života posunúť ďalej, lákalo ma to, priťahovalo ma to. Potom som sa rozprával s jedným dievčaťom, ktoré pre zdravotné komplikácie muselo pobyt v tme predčasne ukončiť, a varovalo ma pred možnými následkami. To ma však nezviklalo, vedel som, že do toho chcem ísť a že sa toho v podstate nebojím.

Počas niekoľkých nasledujúcich dní som si na internete urobil prieskum prevádzkovateľov pobytov v tme a zaregistroval som sa na stránke lecba-tmou.cz, pretože sa mi páčilo prostredie veľkej záhrady na konci dediny, samotné drevené chatky a v neposlednom rade prístup Tomáša a Lenči, ktorý je mi veľmi sympatický a pôsobí dôveryhodne. Nasledovala registrácia a žiadosť o zaradenie medzi záujemcov pre prípad, že sa niektorý termín uvoľní.

Na pobyt v tme som sa prihlásil ako náhradník

Jedného dňa pozriem do pošty a vidím netradičnú ponuku na týždeň v tme bez asistencie a bez stravy, a v podstate okamžite som odpísal, že mám záujem. Vedel som, že toto by mohlo vyjsť, hoci som reagoval s istým časovým oneskorením. Navyše ma lákala ešte ťažšia, náročnejšia varianta niečoho, čo už samo osebe v niektorých ľuďoch vzbudzuje hrôzu. Celkom symbolické je, že ponuku na týždeň s asistenciou, ktorá prišla v ten istý deň, som si všimol až potom – jednoducho to tak malo byť.

Hoci som bol druhý v poradí, veril som, že to vyjde, a pomaly som to dával vedieť v práci, medzi známymi, kamarátmi, blízkymi. A naozaj – po pár dňoch mi Lenka napísala, že pán predo mnou pobyt zrušil, a či mám stále záujem. Nebolo čo riešiť, poslal som zálohu a mal som radosť, že to vyšlo takto nečakane hladko.

Obavy druhých z môjho pobytu v tme

Čo ma v dňoch pred nástupom veľmi bavilo, boli rôzne reakcie ľudí, keď som im povedal, do čoho idem. Jeden známy mi na to odvetil, že zatváranie do tmy bolo jedným z nástrojov mučenia ľudí, iná kamarátka vyjadrila hrôzu z toho, že by tam určite stretla hada, a presne opísala, ako by asi vyzeral. Celkovo sa mi zdá, že ženy majú z pobytu v tme väčšiu hrôzu než muži? Alebo to na rozdiel od chlapov dokážu priznať?

Ja osobne som mal jedinú obavu – že by sa mi počas pobytu v tme mohol pripomenúť alebo znovu prežiť môj 14-dňový pobyt v nemocnici v prvom roku života, ktorý som tam strávil bez svojej mamy a ktorý bol veľmi spojený s nepríjemnými pocitmi strachu a úzkosti, najmä v noci, v tme. Ale vlastne to bol jeden z dôvodov, prečo som do toho išiel: aby som sa dokázal vyrovnať s tým, čo mi neustále komplikuje život, čo ma samého ťaží.

Nakúpil som dostatok zásob

Príprava na pobyt v tme sa niesla v znamení zvažovania, čo si so sebou vziať na jedenie, aby to vydržalo a dalo sa to jednoducho pripraviť. Nakoniec som zvolil veľmi jednoduchú a nenáročnú variantu bez potreby tepelnej úpravy. Na raňajky zapekané müsli s orechmi a tiež kuskus, ktorý, ako som zistil, zmäkne aj v studenej vode, len mu treba dať čas. K tomu niekoľko druhov orechov, pražených semienok, datle, figy, hrozienka, banán, jablká.

Ďalej som si kúpil veľmi dobrú pečenú fazuľu, kus loveckej salámy, ročnú goudu, rybacie nátierky a husaciu pečeň, oboje v malých baleniach. Ako pečivo som si vzal ražný chlieb na prvých pár dní a výborný chrumkavý chlieb s kôprom z Ikey na tie zvyšné. A nesmiem zabudnúť na paradajky a reďkovky. No bola toho poriadna kopa!

V deň nástupu som si zbalil oblečenie, jedlo, veci na písanie, mobil bez SIM karty s výdržou batérie viac ako týždeň a hlavne Koshi – úžasnú bambusovú zvonkohru, ktorú som si zaobstaral len niekoľko dní pred odchodom.

S Tomášom a Lenkou som sa, žiaľ, nestretol, posunul sa im termín odletu na dovolenku, a tak ma do svätyne uviedol ich syn, ktorému som len odovzdal vyhlásenie a po základných inštrukciách som sa s ním rozlúčil. Jedlo som si rozložil pozdĺž steny tak, aby som sa v ňom dobre orientoval, k posteli som si pripravil papier a pero, vypol som mobily a presunul sa do sanitárnej miestnôstky, kde som si tiež nachystal všetko potrebné.

A môj pobyt v tme sa začal

Keď som sa presvedčil, že po praktickej stránke som na pobyt pripravený, natiahol som ruku k ukrytému vypínaču a v tej chvíli sa mi rozbúšilo srdce, pretože tým malým pohybom som mal odštartovať niečo, o čom som mal len hmlistú predstavu na základe postrehov tých, ktorí si tým už prešli, ale vlastne som vôbec nevedel, ako to budem prežívať práve ja sám. Zhasol som jedno svetlo, zhasol som druhé svetlo a nastala tma.

Prvý večer som v podstate riešil orientáciu v priestore a prípravu niečoho malého na večeru, pričom som zistil, aký obrovský problém je natrieť si v tme chlieb nátierkou, a zakrátko som si išiel ľahnúť. Celý nasledujúci deň som v podstate prespal alebo preležal s pocitom ospalosti. Druhý deň bol veľmi podobný prvému, ale bolesť chrbta z toho neustáleho ležania ma prinútila začať sa trochu hýbať. Bolesťami chrbta trpím už dlhšie, mám sedavé zamestnanie a guľatý chrbát, takže sa snažím pravidelne cvičiť strečingové a posilňovacie cviky zamerané práve na chrbtový svalový korzet, čo sa mi v tme náramne hodilo, pretože si poradie jednotlivých cvikov už veľmi dobre pamätám. Druhý deň som cvičil len jednu zostavu, v ďalších dňoch už dve denne, čo bolo dosť náročné, ale nevyhnutné vzhľadom na obmedzené možnosti pohybu vo svätyni.

Mal som veľmi dobrý nápad vziať si so sebou ceruzku a papier na poznámky, hoci písanie potme je o niečo náročnejšie ako za svetla. Jednak som si zapisoval všetky sny, ktorých sa mi počas celého pobytu snívalo veľa, a jednak som si zapisoval kľúčové myšlienky a podnety, ktorých sa mi v hlave tiež urodilo požehnane.

Do tmy som si so sebou vzal zvonkohru

Pomaly sa dostávam k tomu najdôležitejšiemu, o čom pre mňa pobyt v tme vlastne bol. Samotnú tmu som vnímal veľmi neutrálne, neprekážala mi, hoci moje oči sa neustále snažili v tej tme aspoň niečo rozoznať, z čoho boli dosť unavené. Ďalej som prijal za vlastný priestor, v ktorom som sa nachádzal, stal sa mojím dočasným domovom, poskytoval mi základné potreby a vďaka drevenému obloženiu bol pocitovo veľmi príjemný. Zvonkohra Koshi, ktorú som si zavesil pod svetlo v spálni, sa mi stala blízkym spoločníkom a príjemným šíriteľom zvukovej harmónie v priestore, kde som sa nachádzal, a vďaka výške zavesenia aj príjemným spestrením, keď som sa hlavou snažil „trafiť“ do miest, kde som predpokladal, že je jej spodná časť, aby mi zahrala.

Čas som trávil spánkom, cvičením, jedením, hygienou a premýšľaním, pričom to posledné bolo vďaka podmienkam veľmi iné ako zvyčajne. Cítil som veľký pokoj a uvoľnenie, keď som sa dostával azda až do stavu blízkeho meditácii? V mojej mysli sa začali odvíjať príbehy z rôznych oblastí môjho života – raz z práce, raz z rodiny, raz s niekým blízkym. Niekedy to boli príbehy, ktoré sa stali, niekedy príbehy, ktoré by sa možno mohli stať, a bolo zaujímavé sledovať, ako sa odvíjajú. Ako príklad jednej takej fikcie uvediem návštevu hudobného klubu s jednou mojou dobrou kamarátkou, kde vypukol požiar a my sme sa veľmi ťažko dostávali najprv z tlačiaceho sa davu a potom von na ulicu cez malé bočné okienko. Všetky tieto príbehy som videl ako na filmovom plátne, veľmi realisticky, a vyvolávali vo mne príslušné emócie vrátane prejavov, ako je búšenie srdca a zrýchlený dych.

Prichádzali mi myšlienky, čo robiť ďalej

Z času na čas mi v hlave vyvstala myšlienka, ktorá mi dávala nejakú zásadnú informáciu pre môj život, pre moje ďalšie smerovanie v ňom, pre to, čo je dôležité a podstatné. Opäť uvediem príklad jednej takej myšlienky, ktorú som si zapísal: „Všetko, čo sa nám kedy stalo, je nenávratne preč, v minulosti. Môžeme, ale nemusíme sa tým nechať ovplyvňovať, môžeme, ale nemusíme sa na to vyhovárať, aký život žijeme. Jediné skutočné je tu a teraz. V prítomnom okamihu sa rozhodujme podľa vnútorného hlasu, tak ako je nám to bytostne prirodzené, v súlade s tým, kým naozaj sme. Budúcnosť je otvorená, až jej poznanie nám dá spätnú väzbu. Nepredjímajme na základe minulosti budúce veci, obmedzujeme si tým cesty, po ktorých sa môžeme vydať.“

Druhou, pre mňa veľmi nezvyčajnou vecou bolo, koľko sa mi počas celého týždňa snívalo snov, alebo skôr koľko som si ich po prebudení vybavoval a v akom rozsahu či detailoch. Bolo veľmi dôležité zapísať si ich čo najskôr, pretože aj keď som mal po prebudení pocit, že je predsa jasné, čo sa mi snívalo, postupom času to pre svoju snovú zvláštnosť túto jasnosť strácalo. Možno aj samotný proces zápisu pomohol tomu, že sa mi ich obsah lepšie vryl do pamäti, a teda potom mohol prebehnúť aj nejaký môj pokus o výklad, o čom ten-ktorý sen mohol byť.

V tme som potom videl svetlo

Asi najväčšia „zvláštnosť“ pobytu v tme sa mi prihodila ráno po prebudení po tretej noci a opakovala sa potom až do konca. Hoci som to vôbec nečakal, bol som v tej absolútnej tme aspoň obmedzene schopný vidieť. Prvý raz som z toho bol dosť vystrašený a zmätene som sa obzeral, kde je zdroj toho svetla, ktoré ožarovalo okruh asi jedného metra okolo mňa, a navyše to celé vyzeralo ako natočené infrakamerou. Videl som svoje telo na posteli, matrac, perinu, pričom zrakové vnemy presne zodpovedali pohybom, ktoré som robil – nešlo o klam zmyslov.

Nasledujúce ráno som urobil malý pokus s vankúšikom, ktorý som si na noc vzal k sebe do postele pod perinu, aby sa zohrial na telesnú teplotu. Hneď po prebudení, keď som opäť videl, som vankúšik hodil na zem a pozrel sa tým smerom. Keď som ho nevidel, usúdil som, že s tepelným žiarením táto schopnosť nemá nič spoločné. Ďalšiu noc som sa pokúsil zistiť, kde je zdroj toho svetla, a zdalo sa mi, akoby mi na čele medzi očami visela malá žiarovečka. Viac som už na mieste o tomto zvláštnom úkaze či fenoméne nezistil, až neskôr otázkou na Tomáša a Lenku + informáciami z internetu som odhalil, že to súvisí s takzvaným tretím okom, ktoré sa mi pravdepodobne aktivovalo či prejavilo.

Ukončenie pobytu v tme sa neoplatí podceňovať

K samotnému záveru a ukončeniu pobytu v tme by som napísal, že sa ho neoplatí podceňovať. Osobne to považujem za najmenej príjemnú časť celého týždňa a pravdepodobne to súvisí s rozhádzaním systému orientácie v priestore, ku ktorému v tme dôjde a ktorý sa po skončení a návrate na svetlo musí znovu stabilizovať.

Prirovnal by som to k pocitu, ktorý som zažil po týždni strávenom na lodi a následnom vystúpení na pevnú zem – točila sa mi hlava, občas som sa zapotácal, mal som divný pocit v ústach a žalúdok ako na vode. Navyše oči na svetle vonku akoby blúdili, neschopné zastaviť sa na jednom mieste a pokojne na ňom spočinúť, najskôr ako následok neustálej snahy počas celého týždňa v tme niečo vidieť, na niečo sa zamerať. Táto roztržitosť očí potom dosť komplikuje napríklad aj šoférovanie auta, ktorým som sa ráno presunul z Lomca do Kutnej Hory, kde som potom strávil niekoľko „aklimatizačných“ hodín, počas ktorých sa mi ustálilo nielen videnie, ale aj žalúdok a tiež hlava, ktorá je z tej záplavy obrazových a ďalších vnemov opäť zahltená.

Následnú cestu z Kutnej Hory do Prahy potom sprevádzala úplná pohoda a uvoľnenie, keď som si vychutnával prebúdzajúcu sa jarnú krajinu, pokojnú jazdu po ceste s minimálnou premávkou, pokoj a vedomie, že už nič nebude také ako predtým, že sa do Prahy vraciam ako iný človek.

Pobyt v tme ma zmenil, a pritom som to stále ja

S odstupom niekoľkých dní od ukončenia pobytu v tme mám aj odozvu od niekoľkých ľudí, ktorí si všimli, že som iný nielen vo vystupovaní, ale aj vo výraze tváre a tiež v tom, čo zo mňa vyžaruje. Pravdou je, že aj sám vnímam zmenu, ku ktorej došlo a ktorá sa subjektívne veľmi ťažko opisuje, ale ktorá je podľa mňa jednoznačne pozitívna, čo sa týka môjho života a jeho ďalšieho smerovania.

Na otázku, či by som niekomu odporučil pobyt v tme, odpovedám jednoznačne áno, ale len za predpokladu, že to dotyčný chce a cíti, že je to pre neho to správne, čo má vykonať a podstúpiť. Ide nepochybne o veľmi silný a účinný nástroj sebapoznania a vnútorného uzdravenia, o jednu z mnohých foriem terapie, ktorá však určite nie je pre každého.

Mne v súčasnosti veľmi pomohla, za čo Lenče a Tomášovi ešte raz ďakujem!

Ahoj, Tomáš a Lenka.

Posielam pár slov o svojom pobyte v tme. Je to už viac ako mesiac, čo som absolvovala týždeň v tme, a stále sa mi vracajú spomienky na pobyt, a to dosť detailne. Keď som sa niekedy vlani v októbri rozhodovala pre pobyt v tme, vedela som o tme len málo. Životná situácia mi v tom čase veľmi nepriala, tak som začala čítať Štyri dohody a dosť často som počula a čítala o sile prítomného okamihu, meditácii a podobne. Tak som z teórie prešla na prax a meditovala a meditovala a meditovala… Bolo to oslobodzujúce obdobie, pretože mi meditácia veľmi pomohla zahladiť minulosť a žiť práve teraz. Cítila som sa strašne dobre, a tak som si povedala, že je to tá správna cesta. Spájala som to s jogou a zdravým životným štýlom, užívala si prítomnosť priateľov a rodiny. Pobyt v tme som si zarezervovala na koniec marca zámerne, pretože milujem jar a pripadalo mi to ako ideálny čas. Aj keď jar sa tento rok dosť bila so zimou :). Napodiv mi to vôbec neprekážalo, možno si ma nakazil ty, Tomáš, pretože si mi často na otázku, aké je vonku, odpovedal, že pre teba je krásne za každého počasia, a ja som si to vzala k srdcu, alebo je to samotným pobytom, pretože tam počasie a príroda naozaj chýbajú.

Na týždeň v tme som sa pripravovala pol roka

Mala som teda pol roka na prípravu, ktorú som naozaj nechcela podceniť, pretože je to nevšedná situácia, ktorá vôbec nemusí byť ľahká. A urobila som dobre. Keď som k vám prišla, bola som taká nervózna, že som si ani nevšimla, na akom krásnom mieste som. Privítal si ma, Tomáš, s úsmevom a s takou energiou, ktorá mi dodala odvahu. Po základných inštrukciách, ktoré si mi povedal, a po rýchlej prehliadke chatky už to bolo zrazu tu, tá chvíľa, ktorej som sa bála najviac, a to je ruka na vypínači. Mala som v ruke  mandarínku, polovicu som zjedla za svetla a druhú polovicu už v tme. Neváhala som dlho, asi minútu a šup… Je to tu, vzrušenie, nadšenie, ale žiadne pochybnosti. Hneď po pár minútach som si bola istá, že to zvládnem. Cítila som sa v bezpečí. Zhasla som asi o šiestej, takže prvý deň bol krátky, dala som si sprchu a išla si ľahnúť. Zaspala som takmer okamžite. Na druhý deň, keď som sa zobudila, už som nemala poňatia o čase. Celý čas som sa orientovala podľa spevu vtákov, čo mi dosť pomáhalo, pretože som mala šialenú potrebu stále vedieť, či je ráno, večer, alebo noc… Vytvorila som si rituály, ktoré som robila každý deň zhruba v rovnakom čase. Tým som si potvrdila svoju túžbu mať vo veciach poriadok. Prvá donáška jedla bola úplne famózna, po prvé preto, že sa mi uľavilo, že to naozaj funguje, ako ste hovorili, a po druhé preto, že jedlo bolo vynikajúce. Nikdy som si jedlo tak neužívala ako ten týždeň v chatke. Sobotu a nedeľu som tak nejako prespala a precvičila a celkom to ubiehalo. V pondelok som už bola taká zabehnutá vo svojich činnostiach, že som bola úplne pokojná, len jednoducho bola tma… Jediné, čo mi naozaj nešlo, bola meditácia. Nikdy by som neverila, ako veľmi sa myšlienky v tme dokážu presadiť a premietať do popredia. Nebránila som sa im, boli moje, chcela som sa im otvoriť. Nikdy predtým, ani v tej najhlbšej meditácii, som nebola taká zmierená. V podstate to bol istý druh meditatívneho stavu, len som si to v tej chvíli neuvedomovala. Užívala som si ten pocit, že mi žiadna myšlienka nedokáže narušiť ten pokoj. V pondelok som mala aj prvýkrát živé sny, ktoré potom boli celý týždeň a mám ich dodnes. Fascinovalo ma, že som ten sen dokázala dokončiť aj v bdelom stave, pretože mi ho nenarušil žiadny vizuálny podnet. Zobudíte sa a nič nevidíte, takže pokračujete, jednoducho skvelé :). Prvú krízu som mala v utorok, tuším dopoludnia, pretože to bolo ešte pred jedlom. Zrazu ma ovládol neskutočný strach, že som na všetko sama, a prvýkrát som plakala. Uvedomila som si, že tieto stavy mávam aj v normálnom živote, a tak som zobrala všetku silu a povedala si, že s tým zatočím. Zobrala som si so sebou rôzne predmety, ktoré mám od rôznych priateľov a od členov svojej rodiny, a v tej chvíli mi strašne pomohli. Nie som sama, sú tu všetci so mnou. Zobrala som ich jednotlivo do ruky a spomínala, ako veľmi som šťastná, že ich mám. Kríza bola zrazu preč… A tak som si na zvyšok pobytu vytvorila ďalší rituál. A používam ho dodnes, keď treba :). Niekoľkokrát sa mi stalo, že som sa cítila tak krásne a čisto, že som jednoducho len sedela a užívala si to. Užívala som si jedlo, cvičila hodiny a hodiny denne jogu, posilňovala som v rámci možností, venovala som sa sebe tak, ako by som asi v tme mala. Potom prišiel štvrtok popoludní a do chatky mi opäť vstúpil nepozvaný hosť. Strach. Tentoraz sa to prejavilo aj fyzicky, pretože som nemohla ani jesť, ani poriadne chodiť. Bola som ako prejdená tam a späť. V hlave myšlienky typu: ako to tu mám zvládnuť ešte celý piatok, to je nad moje sily, veď je to ešte celý deň. To nedám… Trvalo to pár hodín a bolo to naozaj nepríjemné až neznesiteľné. Dýchala som, hovorila si rôzne pozitíva, veď si to užívaš, veď ti je tu dobre atď., ale nič nepomáhalo. Pomohol až spánok, našťastie som zaspala. Po prebudení som dlho pozerala do tmy (haha, ako inak) a premýšľala o tom stave. Uvedomila som si, aký veľmi relatívny je čas, aké nezmyselné je premýšľať nad ním a snažiť sa ho ovládnuť. Mala som za sebou päť dní a deň a pol pred sebou a ja sa toho bojím. Veď si už zvládla toľko, hovorila som si. Ľudská myseľ je niekedy naozaj na smiech, pred cieľom si to takto sťažovať… Musela som sa smiať sama na sebe. Bola som rada, že som si to uvedomila. Človek potom vie lepšie pracovať s takými parazitujúcimi myšlienkami. Piatok bol skvelý, bola som nadšená  a tešila sa na svet tam vonku.

V sobotu ráno nás zobudil budík ešte pred východom slnka. Vyliezla som von, kde bola ešte „tma“, ale bolo vidieť všetko. Krútila sa mi hlava, na to si ma, Lenka, našťastie upozornila. Bol to taký zvláštny pocit, neopísateľný. Neviem slovami povedať, ako veľmi zvláštne som sa cítila. Boli sme traja, čo práve opustili chatky, a boli sme plní, všetci sme boli ako bábätká, čo opustia matkino lono… Tak som si pripadala. Východ slnka bol skvostný, jar bola všade. Krása. Vstrebávala som to ešte niekoľko dní a nedokázala som o tom veľa hovoriť. Chcela som si tie pocity nechať aspoň chvíľu len pre seba. Pobyt v tme mi otvoril oči. Zistila som, ako veľmi mám rada život. Aký veľmi relatívny je čas a že keď stojím v aute niekde v zápche, nie je to strata času, je to jednoducho život, ktorý žijem. Keď som doma a len tak sa flákam, nevyčítam si to, užívam si to, neberiem to ako stratu času. Keď v máji sneží, je to niečo, čo nezmením, tak sa tomu smejem. Sneh v máji, no a čo, veď sneh je krásny. Zmoknem a neutekám sa schovať, jednoducho zmoknem a zase uschnem. Dám si dobré jedlo a neriešim kalórie, veď ma tak veľmi baví behať… Neľutujem ani jedinú sekundu pobytu a veľmi vám obom ďakujem za možnosť. Bola to paráda.

Majte sa a smejte sa 🙂

Martina 

Ďakujem, Lenka a Tomáš,

tá tma bola pre mňa veľmi prínosná, skryté aspekty na svetlo vyniesla.

Aj keď viac než tmu som pustovňu hľadala, tá tma ma pochybností zbavila.
Vzala ma pod čierne krídla noci, ukázala skryté jadro vecí, ktorými som sa viac než pár mesiacov trápila, tma všetko za jeden týždeň odkryla.

Ukázala mi moje svetlo, tak hlboko v sebe ukryté a schované. Svetlo, čo svieti na ľudí a pomáha im uzdravovať životy.

Ukázala mi, akú moc v sebe mám, a naznačila, ako s ňou naložiť mám.

Ďakujem vám aj južnej svätyni za ten týždeň tmy jediný. Za vašu starostlivosť aj podporu, čo ma vyniesla k iným obzorom.

Zážitky, ktoré som tam mala, si však nechám pre seba, sú osobné a ako také si ich zatiaľ v sebe uschovám.

Ešte raz vďaka za cestu tmou, ktorá bola viac než týždennou dovolenkou.

S láskou a úctou vám prajem veľa krásnych dní – Daniela, praktizujúca  v južnej svätyni

Milá Leni, milý Tomáš,

uplynulo osem mesiacov, čo som u vás strávila pobyt v tme, a až teraz vnímam, ako tma ovplyvnila mňa aj môj život.

Chcem Vám ešte raz zo srdca poďakovať za to, čo robíte.

Pri pobyte v tme som našla hlboký pokoj a lásku

Po návrate „z tmy“ som bola asi mesiac naplnená hlbokým pokojom a láskou. Cítila som zmierenie. Stále ešte vo mne doznievalo všetko to, čo som v tme prežila a videla. Postupom času som začala cítiť túžbu prežiť to všetko znova a nájsť a pochopiť zmysel vecí, ktoré som nechápala. Na druhej strane mi nejaký hlások vo vnútri našepkával, že už viem všetko, čo potrebujem vedieť. Bola som presvedčená, že poznám odpovede a že som ovládla svoje ego, a zatiaľ ono začalo pomaly ovládať mňa. To som si však nepripúšťala, a tak bolo treba prejsť malou lekciou 🙂

Ego sa nedá ovládnuť

Udialo sa niekoľko situácií, ktoré mi opäť otvorili oči. Bol to niekoľkomesačný proces plný tápania, prehodnocovania a sĺz, na konci ktorého ma čakala úľava v podobe prezretia, že viem, že nič neviem.

Konečne prišla pokora, ktorú som v tme našla a v bežnom živote po návrate zase stratila. Vlastne nebolo možné nič stratiť ani nájsť, len si to uvedomiť, pretože práve uvedomovanie si je teraz tmou aj svetlom môjho života.

Niekedy sa mi za tmou cnie, za jej zamatovým objatím plným pokoja, za tými nádhernými víziami a potom si spomeniem na dve noci, keď som zažila strach taký hlboký, až ma paralyzoval, a dôjde mi, že to najkrajšie a najdôležitejšie, čo som si z tmy odniesla, bolo nájdenie samej seba a pochopenie, že skutočne záleží len na tom žiť vedome a užívať si naplno každú chvíľu každého dňa.

Tma mi pomohla nájsť vnútorný pokoj a mier, uvedomiť si samu seba a pochopiť, že netreba sa báť samoty. Pomohla mi zmieriť sa s odchodom mojich milovaných, odkryla mi krásne pravdy a vhľady také hlboké, že som si ich mylne vykladala po svojom a nechápala ich krásu.

Dodnes to všetko vo mne doznieva a ja som nesmierne vďačná a šťastná, že som mala možnosť to všetko prežiť.

Pred pobytom v tme som bola plná obáv

Ľudia mi hovoria, že som sa zmenila, že zo mňa vyžaruje pokoj, a sama to tak aj cítim a to ma robí šťastnou, pretože ešte pred pobytom som bola plná obáv, očakávaní, nepokoja…

Nie som lepšia ani múdrejšia, len zmierená a tak nejako slobodná. Už necítim to vnútorné napätie ako predtým a nerozčuľujú ma toľko malichernosti. Cítim sa konečne šťastná bez zjavného dôvodu. Občas sa pristihnem, že sa mi hlavou preháňajú blbosti a padajú zo mňa bezduché hlúposti, našťastie si to už aspoň uvedomujem 😀

Došlo mi, že sa naozaj môžem v každej chvíli rozhodnúť, aký bude môj život. Alebo skôr, ako sa naň a na všetko, čo sa v ňom deje, budem pozerať.

Pobyt v tme dá každému presne to, čo potrebuje. Mojou vnútornou potrebou – túžbou bolo nájsť vnútorný pokoj a mier.

Ďakujem Vám za to, že mi to bolo, skrze Vás, umožnené :-))

Zo srdca a s úctou k tomu, čo robíte

Lenka

Ahojte, ľudkovia, 

na pobyt v tme ma priviedlo moje nenarodené bábätko. Už pred jeho počatím som občas cítila, že je to možno moja cesta, nechávala som tomu voľný priestor, až pri jednej meditácii v 7. mesiaci som mala jasno.

Nájsť pobyt v tme počas tehotenstva nie je ľahké

Vďaka skvelému prístupu manželov Roudových mi bolo umožnené podstúpiť terapiu tmou aj v 8. mesiaci tehotenstva, hoci iní poskytovatelia tejto služby ma odrádzali pre možné ťažkosti alebo možný predčasný pôrod.

Úžasný pobyt v tme na 5 dní

V tme sme s bábätkom strávili 5 dní. Bolo to úžasné. Zistila som, že to pre mňa nie je žiadna novinka, rovnaký stav, ako keď je človek každý deň doma, len tam nemáte žiadne hračky (počítač, kuchyňu, upratovanie atď.). Takže ste naozaj sami so sebou.

Zo začiatku som spala a až asi na 3. deň prišla prvá vlna, keď sa z podvedomia začali uvoľňovať moje strachy, o ktorých som si myslela, že ich už mám dávno spracované. Objavovali sa v rôznych podobách, najlepšia z nich bola nočná mora.

Svetlo v sebe som našla počas pobytu v tme

Pri takých snoch mi vždy pomohlo svetlo alebo objatie, no tu, keď sa zobudíte, ste sami a všade je tma, takže jediné svetlo je vo vás samotných. A to bol ten najväčší poklad, ktorý som v sebe našla.

Svetlo vo mne, ktoré svieti, aj keď je všade tma. Po skončení terapie tmou samozrejme prišlo mnoho ďalších skúšok, malo to zhruba 14-dňovú dohru.

Teraz, po mesiaci, môžem povedať, že táto hlboká rodinná téma je spracovaná a s láskou prežitá. Veľmi ďakujem bábätku a manželom Roudovým, ktorí boli veľmi priateľskí a láskaví.

A tie obedy, mňam 😀

Natálie