Milá Lenka a Tomáš,
pobyt v tme bol pre mňa úžasným zážitkom! Spätne musím povedať, že to bolo krásne, aj keď chvíľami veľmi náročné. Píšem až teraz, pretože som chcela zistiť, aké dlhodobé výsledky to má. A že to sú výsledky!
Som teraz oveľa pokojnejšia, rozvážnejšia a nerobím si zo všetkého ťažkú hlavu. Užívam si moment „tu a teraz“, a neriešim, čo bude zajtra (s mierou, samozrejme). Na moju cestu mi teraz svieti usmievavé slniečko a ja si to celkom jednoducho užívam 🙂 .
Čo sa týka problémov, na ktoré som v tme prišla, je dobré o nich vedieť. Mnohé sa mi tým vysvetlilo a určite mi to pomôže aj do budúcnosti.
Zistila som, že sa mám rada taká, aká som – a že som každý deň iná, svoje názory sa nebojím často meniť a chcem byť všetkým a všetkému otvorená, čo niekedy bolí. Aj napriek tomu sa mám rada a rada som tu a učím sa znova a znova.
Všetci známi nad mojím pobytom v tme krútia hlavou, ale mne je to jedno. Dokonca im rozumiem – na tmu musí byť človek istým spôsobom psychicky pripravený. Pre mňa to bola neoceniteľná skúsenosť a zážitok. S vašou starostlivosťou o to viac. Ako som už hovorila Tomášovi, ten malý krásny domček je ako maternica a človiečik je v nej ako malé bábätko chránené pred všetkými problémami a starosťami okolitého sveta.
V pokoji si tak môže riešiť, čo potrebuje. A dvaja úžasní „bohovia“, ako hovorí Jaroslav Dušek, sa tam o neho starajú. Bolo to úžasné,.. ešte raz veľká vďaka a možno raz zase dovidenia.
Prajem Vám len to najlepšie
Anička
