Ahojte všetci 🙂
chcela by som sa s vami podeliť o svoje zážitky, vnemy a pocity z pobytu v tme u Leni a Toma.
Najprv by som asi začala tým, že som sa od toho nesnažila nič očakávať, len si to prežiť so všetkým, čo k tomu patrí. Trochu s rezervou a opatrnosťou som zvolila iba trojdňový pobyt, no pri poslednom budíku som trochu smutne zareagovala: „Čoóó? Užžž? „ a priznám sa, že na jednej strane som bola na seba hrdá, že som to zvládla a že už môžem so vztýčenou hlavou ísť domov 😀 , na druhej strane by som bola pokojne ešte pár dní zostala. Ale všetko sa stalo tak, ako malo. Bola som neuveriteľne nabitá a vlastne ešte stále som. Všetko sa mi v živote posunulo správnym smerom.
Začalo to trochu dramaticky….
Po dôkladnom preskúmaní terénu som sa teda nadýchla a zhasla, prvú polhodinku to bolo samozrejme dosť zvláštne a človek sa s tou tmou zžíva. Ja som zaliezla pekne do pelechu a nechala všetko na tme 🙂 . Do pol hodiny prišla brutálna búrka, prisahala by som, že hrom udrel niekde v blízkosti chatky, pretože sa celá otriasla. Tú noc sa mi snívalo, že ma niekto ťahá za ruky von z chaty. Tiež paráda…
Hlava nie a nie vypnúť…
Zobudila som sa v šoku s totálne prepotenými vecami a uistila sa, že som stále tam, kde som bola naposledy 😀 . Napriek tomu som sa nenechala uniesť (ani doslova), tak nejako postupne driemala, užívala si jedlo, ktoré mi priniesla Leňa, skúšala meditovať, ale hlava nie a nie vypnúť… Kopa myšlienok…
Nakoniec sa mi do meditácie nepodarilo dostať vôbec, iba do akýchsi vizualizácií, ktoré som si vytvorila, aby som od seba čosi odpútala a nechala odísť.
Minerály
Zobrala som si so sebou 5 minerálov ako talizmany na rôzne očistné rituály, a potom som zistila, že ich je zrazu 6. Hmatom som zistila, že jeden normálne pukol napoly 😀 . Nebudem klamať, trochu ma to rozhodilo, pretože keď už pukne kameň, to už teda musí byť sakra energia, hovorím si „hmmm tak nech, asi to tak má byť“.
Stratila som pojem o čase
Zvyšok pobytu už prebiehal prakticky spánkom, jedlom, snahou o meditáciu a vnútorný pokoj, strečingom.
Naivne som si myslela, že mám pojem o čase, nakoniec som zistila, že som sa sekla o 3/4 dňa 😀 . Posledný deň mi Leňa priniesla jedlo a budík, ja som si dala porciu, zaspala a crrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrr…„Čože, to už idem akože domov“? napadlo mi.
Ako som sa cítila po pobyte v tme?
Ten víkend som sa cítila neskutočne oddýchnutá, plná energie, dokonca som aj vyhodnotila, že mi to pristane 😀 , celkovo sa mi v živote „veci“ pohli dopredu, našla som v sebe pokoj a zistila, že nabudúce dokážem otvoriť aj tie „ťažké dvere“ a pôjdem do toho znovu, pretože je to nesmierne aj vesmírne očisťujúci proces sebapoznania.
Suma sumárum, bolo mi to krátke. Rozhodne si pobyt zopakujem, chcela by som veľmi poďakovať Leni a Tomovi za sprostredkovanie a starostlivosť, teším sa
Dovidenia! 🙂
Mia
