V noci som sa mohla zamknúť

Možno už nejaký čas uvažuješ o tom, že by si potrebovala úplne vypnúť, ale stále čakáš na ten správny impulz. Niekedy to trvá aj niekoľko rokov, kým sa človek odhodlá urobiť ten krok do neznáma a vyskúšať niečo také intenzívne, ako je zastavenie sa v tichu. Prečítaj si príbeh jednej z našich účastníčok, ktorá sa rozhodla naskočiť do procesu sebapoznania vo chvíli, keď cítila, že jej už bežné metódy upokojenia nestačia. Jej cesta ukazuje, že terapia tmou môže byť presne tým, čo hľadáš, keď sa cítiš pod tlakom okolitého sveta a potrebuješ znova nájsť cestu k sebe.

Od obdivu k vlastnému rozhodnutiu

O tejto možnosti som prvýkrát počula už pred nejakým tým rokom. Vtedy sa mi to strašne páčilo a obdivovala som ľudí, ktorí do toho išli, ale v tom čase mi to nedávalo zmysel v tom, že som vedela, že by som to nezvládla. Zmena prišla až pred pár týždňami, možno pred tromi týždňami, keď som v jednom podcaste počula rozprávať nejakú pani, ktorá pobyt v tme absolvovala. Mne to v tej sekunde úplne docvaklo a hovorila som si, že je to presne to, čo teraz potrebujem. Našla som si vás a hneď som vyrazila.

Potreba zastaviť každodenné prežívanie

Bola som totiž vlastne úplne zahltená. Celkovo sa toho na mňa zo všetkých strán veľa valilo a ja som cítila, že potrebujem niekde upokojiť hlavu a byť sama so sebou. V bežnom živote, keďže toho bolo veľa, som len prežívala zo dňa na deň. Síce som priebežne skúšala meditácie a robím jogu, snažím sa o všetky tieto veci, ale nestačilo to. Potrebovala som sa upokojiť a trošku zjednotiť myšlienky. Päť alebo desať minút pokoja mi v poslednom čase vôbec nestačilo, bolo to jednoducho málo.

Strach z vlastných snov a pocit bezpečia

Mala som vopred aj určité obavy a strach. Po prvé mám veľmi živé sny a viem, že mávam aj nočné mory. Síce je to teraz v niektorých obdobiach lepšie, ale aj tak som si hovorila, či to vôbec zvládnem. Lenže v tej chatke je to potom úplne iné, tam hlava zrazu funguje úplne inak. Sny som síce živé mala, ale boli to príjemné sny. Nemala som tam vôbec z ničoho strach. Jednoducho som vedela, že tu som teraz v bezpečí, mám tu svoj pokoj a na to sa môžem sústrediť. To bezpečie je určite plusový bod, ktorý tomu zážitku veľa pridá.

Tri noci pre slobodu v hlave

Pôvodne som chcela ísť na týždeň, ale zároveň som cítila, že potrebujem najbližší možný termín. Som ten typ človeka, ktorý keď sa pre niečo rozhodne, tak to potrebuje hneď, ideálne na druhý deň. Najbližšie voľné termíny boli na pár dní, tak som zvolila tri noci. Vlastne som teraz rada, že to bolo takto krátke. Možno nie som vo fáze, keď by som vydržala týždeň, ale ťažko povedať. V každom prípade mi to rozhodne splnilo to, že som sa dokázala upokojiť a usporiadať si myšlienky. Dokázala som byť aj úplne bez myšlienok, čo pre mňa bolo strašne dôležité. Teraz sa cítim voľnejšia a nie som už toľko viazaná len na tie svoje myšlienky.

Odkaz pre tých, čo o tom uvažujú

Ak by som mala dať nejaký odkaz ľuďom, tak by som sa toho určite nebála. Ak je niekto zvyknutý tráviť čas dvadsaťštyri sedem medzi ľuďmi a nie je zvyknutý byť sám so sebou, tak je fajn trošku si to potrénovať a nejsť hneď do extrému. Na druhej strane, ak niekto ten extrém potrebuje, aby sa to naučil, tak prečo nie. Stále je to dobrovoľné, človek môže odísť, kedy chce, alebo si môže rozsvietiť. Ale ak vieš tráviť čas sám so sebou a dokážeš si aj na chvíľu sadnúť a byť v pokoji, tak je pre teba terapia tmou úplne super vec na upokojenie. Je to super zážitok.