Je to už niekoľko rokov, čo som sa prvýkrát o terapii tmou dozvedel a veľmi ma zaujala. Vtedy som však ešte nebol na pobyt v tme pripravený a myšlienka sa postupne vytratila. Posledných pár mesiacov som začal cítiť, že ma môj náročný životný štýl (manažér, športovec) ubíja a svoje každodenné návyky som si už nespájal s radosťou a nadšením tak ako kedysi. Nedokázal som si nájsť čas sám pre seba a neustále som svoju myseľ zamestnával povrchnými činnosťami. Stereotypný život plný negatívnych myšlienok ma dohnal k vnútornej prázdnote a to všetko v mojich 28 rokoch. Začal som cítiť, že je načase urobiť niečo zásadné, a do hlavy sa mi opäť dostala myšlienka na pobyt v tme.
Miesto na pobyt v tme som vyberal dôkladne
Na internete som prečítal niekoľko stránok, a hoci bývam na druhom konci republiky, zaujala ma ústretovosť a otvorenosť, s akou sa Tom s Lenkou na svojej stránke prezentujú. O mieste svojho pobytu v tme som mal teda hneď jasno.
Predtým, ako som na pobyt v tme prišiel
Môj pobyt „začal“ 4 dni pred nástupom, hneď ako mi prišlo potvrdenie voľného termínu na 5 dní (6 nocí). Odvtedy som nedokázal myslieť na nič iné a v hlave sa mi neustále miešali myšlienky na to, čo tam budem robiť, čo ma tam čaká, strach striedal nadšenie a eufóriu. Bol som však plne odhodlaný ísť do tmy a cítil som to ako správnu vec.
Opisovať pocity, myšlienky, vízie a zážitky, ktoré sa odohrávali počas pobytu v tme, by vydalo na veľmi dlhé rozprávanie a slovami sa dajú opísať len ťažko. Vo všeobecnosti som však prežil množstvo okamihov a chvíľ, ktoré som zažil prvýkrát v živote a ktoré v reálnom svete človek ani nemôže dosiahnuť. A už len pre tieto chvíle stálo za to ísť do tmy.
Po pobyte v tme
Do tmy som nešiel so žiadnym konkrétnym cieľom, chcel som nechať všetko plynúť akosi samo. Dopredu ma hnala myšlienka na nekonečné možnosti, ktoré môžu nastať. Niečo ako keď som v detstve otváral kinder vajíčko a s nadšením si predstavoval, čo všetko v ňom môže byť.
Po návrate do normálneho života som necítil výrazné zmeny, kým mi niekoľko ľudí nepovedalo, že na nich pôsobím vyrovnanejšie. Sám som to akosi nevnímal, ale zamyslel som sa nad tým a uvedomil si, že na množstvo vecí sa pozerám inak.
Začal som viac premýšľať nad svojimi pocitmi a nebál som sa stráviť čas len sám so sebou. Napríklad: Po dlhých rokoch som si našiel čas na pokojnú prechádzku osamote do parku, kde som si ľahol na lavičku a pozoroval všetko okolo seba. Vec, ktorá mi predtým prišla úplne nezmyselná.
Terapia tmou mi pomohla upokojiť sa
Prestal som sa toľko hnať a snažím sa riadiť svoj čas, nie aby on riadil mňa. Na situácie sa pozerám s väčším nadhľadom (kolóna áut nezmizne, keď budem nahnevaný, že nestíham). Samozrejme, tieto veci sa nedejú automaticky, len si ich viac uvedomujem.
Začal som viac premýšľať nad činnosťami a ich zmyslom pre moju myseľ a telo. Chcem vrátiť tú radosť z volejbalu, s ktorou som odchádzal po hre s priateľmi. Chýba mi totiž to detské nadšenie z maličkostí a zaujatie aj tou najobyčajnejšou vecou.
Najdôležitejšie je však to, že po pobyte v tme si viac uvedomujem svoje pocity v určitých situáciách, premýšľam nad tým, ako ten pocit vzniká, a nad jeho nahradením lepším pocitom.
Určite som nespomenul všetky vplyvy, ktoré na mňa tma mala, no toto sú tie najväčšie.
Na záver: Tma sama osebe je úplne čarovná, bezpečná a krásna vec. Proces strachu a obáv z tmy sa tvorí iba v našej hlave, fantázii a myšlienkach. Pobyt v tme bol pre mňa tým najvedomejšie stráveným časom v mojom živote. Na druhej strane to bola aj najťažšia skúška, akú som zažil. Som na seba naozaj hrdý.
Veľmi pekne ďakujem Tomovi a Lenke za rozhovory, ktoré mi dodali silu do ďalších dní, a špeciálne poďakovanie patrí Lenke za úplne exkluzívnu kuchyňu, ktorú si v myšlienkach vychutnávam ešte dnes 🙂
Tomáš
