Prečo som prišiel sem do tmy, malo to nejaký dôvod?

Áno, malo to úplne jasný dôvod.

Ja ten dôvod však neviem a už 3 dni ho tu hľadám.

To sa predsa nevylučuje. To, že ten dôvod nepoznáš, neznamená, že ten dôvod neexistuje.

No ale načo mi je ten dôvod, keď ho nepoznám?

Ten dôvod ti je na to, aby si ho mohol hľadať.

Ja ten dôvod hľadám a nenachádzam, už som skúsil všetko, od dýchania cez zbesilé kľuky až po jogu!

V tom je práve to čaro, ty ten dôvod hľadáš a nenachádzaš.

A ako ho mám nájsť?

Nemôžeš ho nájsť, nedá sa nájsť dôvod, prečo si tu v tme.

Teraz to nechápem, hovoríš, že je tu dôvod, prečo som v tme, a zároveň, že ho nemôžem nájsť, to ma mätie!

Áno, a ty ho napriek tomu hľadáš, pretože vieš, že existuje.

Ako viem, že ten dôvod existuje?

Keby ten dôvod pre tvoje rozhodnutie ísť do tmy neexistoval, bol by si teraz asi niekde na pláži pri mori, nie?

Hmmm, to asi hej, ako ho teda nájdem?

Nenájdeš. Môžeš sa samozrejme len domnievať, prečo si sa rozhodol ísť do tmy.

No a keď budem poznať všetky tie pohnútky, tak vlastne spätne prídem na to, prečo som sa rozhodol ísť do tmy.

V tom je to čaro, ty totiž všetky pohnútky nikdy nespoznáš, na to je život príliš krátky.

Prečo by som ich nespoznal všetky?

Pretože myseľ je zvyknutá, že keď príde na niečo, čo by mohlo byť tým dôvodom rozhodnutia, tak všetky ostatné zavrhne.

Takže ma o tie zvyšné pohnútky ochudobní?

To ani nie, len im nevenuješ pozornosť a zameriaš sa na tú jednu.

Môžeš to vysvetliť viac, nechápem ten výber z možností?

Je to ako keď hráš na klavíri, môžeš zahrať klávesom tón C dur a hneď vedľa klávesom D dur, lenže medzi C a D je milión ďalších tónov, ktoré zahrať nemôžeš, pretože na ne nemáš klávesy, tvoja myseľ ich vytesní.

Takže mi chceš povedať, že moje dôvody na to ísť do tmy sú také široké, že nemám šancu ich preskúmať a pochopiť všetky?

Za tých pár rokov, čo ti boli dané, sa to naozaj stihnúť nedá.

Potom teda nemá zmysel hľadať, prečo som šiel do tmy!

Tak nejako, a namiesto toho hľadania si pobyt v tme radšej užívať.