4 dni v tme

Zastaviť sa v dnešnom uponáhľanom svete si vyžaduje odvahu, ale odmena býva nevyčísliteľná. Často k nám ľudia prichádzajú v stave úplného vyčerpania, keď telo aj duša volajú po reštarte. Príbeh, ktorý ti dnes priblížime, zachytáva premenu muža, ktorý sa rozhodol pre radikálny pokoj a ticho. Aj keď u nás strávil len niekoľko dní, odchádzal s úplne iným nastavením mysle a pocitom vnútornej sily, ktorý mu predtým chýbal. Táto skúsenosť ukazuje, ako hlboko nás môže ovplyvniť terapia tmou, ak sa jej dokážeme otvoriť a nechať veci voľne plynúť.

Cesta za pokojom sa začala pri vlaku

Prišiel som sem ako veľmi zdevastovaný človek, a to duševne aj fyzicky. O tom, že existuje nejaký pobyt v tme, som premýšľal minimálne rok, ale stále som presne nevedel, kde sa nachádzate. Potom som okolo Vianoc videl podcast, v ktorom Petr Vachler hovoril o svojom filme Tajemství a smysl života a spomínal, že u vás strávil snáď jedenásť dní. To, ako všetko opisoval, ma nakoplo natoľko, že som si povedal, že to určite stojí za to skúsiť tiež. Moja cesta sa začala hodinovou prechádzkou z Bykáne od vlaku. Aj keď mi vtedy vôbec neprialo počasie, pršalo a snežilo, krásne som sa prešiel a vnútorne sa pripravil na to, čo príde.

Prvé kroky v absolútnom tichu

V sobotu, kým som si definitívne zhasol, som si musel celý priestor starostlivo prekrokovať. Chcel som presne vedieť, kde čo je, aby som sa neskôr orientoval aj bez zraku. Zo začiatku mi asi prvú hodinu alebo dve slzili oči, ako si zvykali na to, že nič nevidia. Moja terapia tmou trvala nakoniec štyri dni, od soboty do stredy. Rozhodne by som chcel viac, aspoň sedem dní, ale začal som to riešiť v pondelok a už v sobotu som nastupoval, takže dlhší termín nebol možný. Aj za tie štyri dni som však veľmi rád, pretože viem, že to, čo sa vo mne otvorilo, treba ešte dokončiť.

Jedlo ako úplne iný zážitok

Fascinovalo ma, ako sa mi počas tých pár dní zmenil prístup k jedlu. Keď ho človek nevidí, dokáže ho vnímať hlavne jazykom a prípadne nosom. Je to úplne iný vzťah a hlbší zážitok. Dokonca som tam mal aj jedlá, ktoré by som normálne asi ani nemusel jesť. Pamätám si na moment, keď som dal do úst egreš. Tá chuť jednoducho prevládla a bola neuveriteľne intenzívna. Teraz si hovorím, že ak to nebude trápne, tak si v bežnom živote pri jedle občas zatvorím oči. Ten vnem je bez zapojenia zraku jednoducho neporovnateľný.

Keď telo aj myseľ začnú regenerovať

Mal som zo začiatku jedinú obavu, a to či vydržím sám so sebou a ako zvládnem svoje negatívne myšlienky. Postupne som sa ale naučil, že keď príde nejaká veľmi negatívna myšlienka, jednoducho ju pustím preč a ďalej sa ňou nezaoberám. Učím sa to, že keď niečo nemôžem ovplyvniť, tak to nechám plynúť. Prekvapilo ma tiež, ako rýchlo sa dokáže zregenerovať telo, keď na to má čas. Do tmy som vstupoval s bolesťou chrbta a navyše som si hneď po prvej horúcej polievke spálil podnebie. Tá snaha tela o samoliečenie tu funguje možno rýchlejšie ako v bežnom živote. Od pondelka som už s chrbtom problém nemal a ráno som necítil ani to spálené podnebie.

Návrat do reality s novou energiou

Dnes, keď som vyšiel von a počul som spievať vtáčiky, ma to úplne nabilo energiou. Cítim sa ako znovuzrodený. Teraz mi v hlave beží, ako to všetko skĺbiť dohromady a či si dať nejaký odstup, alebo do toho ísť po hlave v rámci niekoľkých nasledujúcich týždňov. Môj pobyt v tme splnil moje očakávania. Keby bol dlhší, asi by som si tých vecí doriešil oveľa viac, ale aj tak som určite spokojný. Každému, kto sa sem chystá, odporúčam aj tú úvodnú prechádzku prírodou, pretože tá človeka na celý proces skvele naladí.