Zavrel som dvere a ležérne sa oprel o drevenú stenu. Nemal som sa kam ponáhľať. Pozrel som sa do tmy okolo seba a overil si, že nič nevidím. V hlave mi začala znieť známa pieseň The Sound of Silence.
“Paráda, som tu… A čo teraz?”
Pobyty v tme majú dlhú tradíciu a organizujú sa po celom svete. Na rozdiel od tibetských mníchov som však v tme nestrávil štyri týždne, ale jeden. Aj tak sa tých sedem dní ťahalo minimálne mesiac.
Prvýkrát som o týchto pobytoch čítal v nejakom časopise, možno to bol Forbes. Hneď som vedel, že to niekedy skúsim, tak nejako som to cítil. A neuverili by ste, aký som bol prekvapený, keď som o dva roky neskôr našiel pod vianočným stromčekom obálku s poukazom, ktorý sa začínal tajomnými slovami “Dávam ti svetlo, dávam ti tmu.”
Podstata tmy
15. apríla som vlakom dorazil do Kutnej Hory. O dve hodiny pešieho pochodu neskôr som dorazil do malej dedinky, kde som sa stretol s Tomášom – mojím sprievodcom tmou.
Vliezol som do chatky, vybalil si veci, zapamätal si, kde čo je, a zhasol. Ani po desiatich minútach som nedokázal rozoznať prsty svojej ruky vzdialené len 15 centimetrov od očí a musel som sa zmieriť s podstatou tmy – je v nej tma.
Na myseľ mi prišla prvá otázka – čo tu vlastne budem celý čas robiť? Hoci som v júni 2017 absolvoval náročný desaťdňový meditačný kurz, vďaka ktorému som sa takmer odnaučil nudiť, toto bolo iné. Žiadny poriadok, ktorý treba nasledovať, žiadny presne stanovený čas večere, na ktorú sa tešiť.
Nightlife
Zmysel sprievodcov tmou je v tom, že každý deň nosia do tmy jedlo a sú k dispozícii, keď chce človek zdieľať svoje zážitky alebo problémy, ktoré ho v tme môžu stretnúť. Jedlo na celý deň nosili Tom alebo Lenka nepravidelne medzi jedenástou a treťou hodinou popoludní. To preto, aby človek naozaj stratil pojem o čase.
Prvých 24 hodín sa neskutočne ťahalo
Čakal som, že začiatok pobytu strávim doháňaním spánkového deficitu, ale moje telo sa rozhodlo robiť naschvály a zostať hore. Musel som preto vymyslieť náhradný program.
Meditoval som, dojedal desiatu z vlaku, cvičil a zaznamenával si tie najzaujímavejšie myšlienky. (Áno, aj potme sa dá písať – stačí si vždy natrhnúť okraj strany tam, kde ste skončili.)1
Konečne sa ozvalo búchanie na dvere chatky – jedlo dorazilo! Okrem prvého dňa som vždy spoľahlivo spoznal, čo jem, a užíval si chutné hodovanie. Veľkým dobrodružstvom bolo sprchovanie a čistenie zubov. Najlepší spôsob, ako potme použiť pastu, je vytlačiť si ju rovno do úst!
Ako som trávil čas v Tme?
Medzi moje aktivity, ktorými som trávil čas, sa primiešalo aj spomínanie na detstvo a na to, ako som bol na základke plný nadšenia a naopak ako mi gympel vysával energiu. Premýšľal som o nových podnikateľských stratégiách a o svojich víziách a plánoch.
Učil som sa tiež lucídne snívať a vystupovať z tela, ale to je kapitola sama osebe. Sny, ktoré sa mi snívali, boli neuveriteľne farebné a jasné, ako keby môj mozog kompenzoval absenciu svetla počas bdenia.
Nerobenie ničoho
Uvedomil som si, že premýšľanie o čase a o tom, koľko mi ešte zostáva do konca dňa či pobytu, ma stresuje. Najlepšie som sa cítil v meditáciách alebo kedykoľvek inokedy, keď som nepremýšľal o minulosti či budúcnosti.
V praxi sa mi tak potvrdilo pravidlo, že všetko utrpenie je spôsobené myšlienkami. Pripomenul som si, ako veľmi sme viazaní našimi budíkmi a deadlinmi a ako málo si užívame to, čo práve je.
Mojím obľúbeným cvičením sa v tme stalo nerobenie ničoho. Jednoducho si sadnete a nerobíte nič – žiadne premýšľanie, žiadne fyzické cvičenie, nič, len ste a zízate pred seba. Nezdá sa to, ale nie je to nič jednoduché. Ak toto cvičenie vydržíte čo i len 20 minút bez toho, aby ste vyskočili s pocitom, že niečo musíte robiť, môžete sa potľapkať po pleci.
Tak veľmi sme si zvykli na neustály prúd myšlienok a aktivít. V posledných storočiach sme si hýčkali a zdokonaľovali našu schopnosť kriticky premýšľať a analyzovať a nedochádza nám, že je v poriadku a na úžitok občas nerobiť nič.
Videl som svetlo
Po vytesnení myšlienok na čas a skutočnom ponorení sa do tmy mi zvyšok pobytu ubehol pomerne rýchlo.
Na základe rozprávania iných ľudí, ktoré som pred pobytom čítal, som očakával všetky možné halucinácie. Dostavilo sa však len chvíľami otravné, chvíľami príjemné blikanie v očiach, ktoré počas pobytu gradovalo.
Najprv som okolo očí začal vidieť biele svetlo, ktoré blikalo intenzívne, ako stroboskop. V ďalších dňoch svetlo zožltlo a ku koncu pobytu sčervenalo a ustálilo sa, už neblikalo. Keď som si teda ľahol na posteľ a zapisoval niečo do zošita, pripadalo mi, ako keby zo všetkých strán svietila červená lampička.
Niekedy sa mi tiež zdalo, že rozoznávam obrysy objektov v chatke. Na to som niekoľkokrát doplatil, keď som uprostred kroku, očakávajúc ešte dobrý meter miesta, narazil holeňou do rámu postele.
Znovuzrodenie
Týždeň v tme je podľa mňa veľmi prínosný, ale rozhodne nie krásny – jednoducho preto, že v tme nič nevidíte. Vaša dávka krásy a úžasu vám ale nebude odopretá, len si na ňu musíte sedem dní počkať.
Posledný deň som dostal od Lenky budík nastavený na 4:30 ráno. Budík zazvonil, ja som vstal, obliekol sa a plný nadšenia a netrpezlivosti som otvoril dvojité dvere vedúce von z chatky.
Hoci slnko ešte nevyšlo, po týždni v absolútnej tme mi vonkajšia noc pripadala nesmierne jasná. Vial svieži vzduch a hviezdy, nezakryté smogom veľkomesta, nádherne svietili. Bol to prekrásny pocit, také znovuzrodenie.
Z ostatných troch chatiek postupne vyšli aj ostatní a dali sme sa do reči. Spoločne sme si potom sadli na okraj neďalekého poľa a pozorovali východ slnka. Takéto okamihy naozaj stoja za to.
Moja lekcia z tmy
Pobyt v tme je intenzívny zážitok. Neviem, či vám ho mám odporučiť, alebo nie. Myslím si, že k vám príde sám, ak nastane správna chvíľa. A keď nastane tá správna chvíľa, dá vám strašne veľa.
Byť sedem dní len sám so svojimi myšlienkami nie je niečo, čo zažijete v “bežnom” živote. Uvedomíte si veci, ktoré ste o sebe netušili. Máte čas prejsť si a vyriešiť svoje vnútorné konflikty. Zresetujete si svoj biorytmus – spíte, keď na vás príde spánok, a jete, keď ste hladní alebo máte chuť. Dobijete si svoje vedro energie a utriedite si priority.
Či už ste právnik, upratovačka, cestovateľ alebo pilot, všetci si z tmy niečo odnesiete tomu verím.
Do tmy s prianím?
Ľudia do tmy často chodia s konkrétnym prianím a možno aj vy máte niečo, čo vo svojom živote chcete vyriešiť. Ja som nič konkrétne na riešenie nemal a možno práve preto sa ani nič konkrétne nestalo, nenastal žiadny zásadný prielom. A práve to je tá lekcia, ktorú som si asi mal z tmy odniesť – že mám byť spokojný s malými pokrokmi a neočakávať zážitky, ktoré mi obrátia život naruby.
No a či pôjdem znova?
To sa ešte uvidí, zatiaľ to neplánujem, ale možno sa mi po hlbokom pokoji tmy zacnie… Ďakujem ti, mami, za túto neobyčajnú skúsenosť…
