Už dlhý čas som cítil, že potrebujem na nejaký čas vypnúť. Niekam sa utiahnuť, byť sám so sebou a usporiadať si myšlienky alebo im umožniť prichádzať, na čo si v bežnom živote, žiaľ, spravidla vôbec nenájdem čas.
Vzhľadom na zimné obdobie a možnosť len približne týždňovej dovolenky sa tak pobyt v tme javil ako najlepšia varianta.
Vzhľadom na môj blízky vzťah ku Kutnohorsku a predpoklad, že v odľahlejšej dedinke by mohol byť väčší pokoj než na iných miestach (čo sa naplnilo), som ťažko mohol zvoliť iné, lepšie miesto, než je Lomec pri Úmoníne.
Ako to na mieste vyzeralo?
Aj samotné miesto sa mi páčilo, veľký pozemok, profil terénu a stromy opticky aj zvukovo oddeľujú chatky svätýň od – nie veľmi frekventovanej – hlavnej cesty. Už exteriér na mňa teda zapôsobil pozitívne, rovnako ako Tomáš, ktorý ma po príchode zaviedol do chatky a vysvetlil, čo a ako.
Vnútro chatiek je funkčné, priestor je akurát, ešte stále vonia drevom. Len posteľ bola pre mňa príliš mäkká. Trochu som sa bál, ako to v zimnom období bude s kúrením, ale priamovýhrevný radiátor funguje perfektne.
Záleží to na vás
Pozitívne je, že sa sami rozhodnete, kedy zhasnete, nie ste zamknutí atď. Takže je to len na vás. Jedlo bolo tiež fajn, porcie veľké – som relatívne veľký chlap, ale všetko som ani nedokázal zjesť.
Pobyt mi ukázal, čo treba riešiť
Priznám sa, že vopred som si o pobyte v tme veľa nezisťoval a nijako som sa naň nepripravoval. A všetko bolo v pohode. No, popravde, až na to, že každý deň bol pre mňa dlhší a dlhší – týždeň bol pre mňa tak akurát. Každý deň som si fyzicky zacvičil a snažil som sa aj meditovať. To mi však veľmi nešlo.
Celý týždeň myšlienky ubiehali len k jednej téme – ale, ako som si uvedomil až s odstupom – práve túto tému som naozaj potreboval riešiť.
Takže keď to zhrniem, pobyt sa mi páčil a bol pre mňa užitočný.
Ďakujem, Lenka a Tomáš, robíte dobrú vec a robíte ju dobre!
