Zdravím vás,
musím povedať, že od návratu z tmy rozmýšľam, čo by som vám napísala. Prídu mi akékoľvek slová zbytočné. To, čo cítim, sa slovami opísať nedá, ale posielam vám to v myšlienkach a verím, že to cítite tiež 🙂
Nikdy som nezažila takú úplnú tmu. V dnešnej dobe, keď aj v noci mestá svietia, to pre mňa bol dar. Útulná svätyňa sa po zhasnutí svetla razom zmenila na nekonečný priestor. Aj napriek tomu, že som pobyt ukončila skôr, čo bolo aj pre mňa veľmi nečakané, som pochopila a uvedomila si veľa vecí…
Jedna z mnohých vecí, ktoré mi tma priniesla, bola taká „malá smrť“ môjho ega… čo som pochopila až po návrate a súviselo to so skorším ukončením pobytu. Takisto som prijala samu seba, odpustila som, cítim, že všetko je správne tak, ako je, neočakávam, nechávam veci plynúť, ako sú, som vďačná…. skrátka „Ako vnútri, tak navonok.“
Veľmi ďakujem za krásnu skúsenosť a verím, že som u vás na pobyte v tme nebola naposledy.
S láskou
Jana
