Kategória: Skúsenosti praktizujúcich

 Ahoj Tomáš a Lenka,

ešte raz ďakujem za vašu tmu a pravidelné návštevy.

Moja druhá tma bola iná

Tentoraz som išiel z Bykáně sám. V Úmoníne som dal na svoj orientačný zmysel a na konci dediny som pokračoval rovno po poľnej ceste, ale do susednej dedinky 🙂 . Ale už sa mi nechcelo vracať, tak som to zobral cez pole.

Nebol som taký nervózny ako prvýkrát

Musím povedať, že tú tmu som vnímal inak, priateľskejšie. Prijal som ju a bolo to poznať na vnútornom rozpoložení a vnútornom naladení… Hľadel som do tej tmy inak a po fyzickej stránke som nemusel mať zapnuté kúrenie na toľko stupňov.

Po prvom pobyte v Tme, keď mi Tomáš dal tip, nech prijímam aj to nepríjemné, pozorujem to, neodvádzam pozornosť a nebojujem s tým, to robím a robil som to aj počas druhej tmy.
Prvé tri a pol dňa som si to užíval ako na dovolenke. Mal som skvelú náladu, len malinké výkyvy, ktoré som pozoroval.
Štvrtý deň po jedle som ležal na chrbte a prišiel menší nepríjemný pocit. Pocit, že mám málo kyslíka. Aj napriek tomu, že som mal skúsenosť, že kyslíka mám dosť a môžem mať zapnuté kúrenie namiesto klimatizácie (väčší pokoj a v prvej tme telo potrebovalo teplo).

Prepadol ma chvíľkový pocit

Potom som sa pretočil na pravý bok a prišiel veľmi silný nepríjemný pocit, že pôjdem zajtra von a možno už dnes. Chodili mi myšlienky, že sa nemá nič preháňať, že iní tiež odišli z druhej tmy skôr, že už som si tam všetko vyskúšal a užil a že nič nové nebude. Po pár sekundách sa to upokojovalo a po pár hodinách som sa cítil zase fajn ako na začiatku týždňa.

Uvedomil som si, že to bolo dosť zaujímavé. Že ma to vlastne chcelo dostať von na základe akýchsi dôkazov a dôvodov, ale v skutočnosti som bol OK. Nič som nepotreboval, bol som v poriadku, akoby som nebol jeden, ale tie myšlienky a emócie boli oddelené a chceli niečo iné.

Inak na pobyt v Tme rád spomínam, aj vďaka nemu viem, že život je vlastne o prijatí a o tom, kam smerujeme pozornosť.

Majte sa krásne 🙂

Honza

Ahoj Tomáš a Lenka,

Ako som sa o pobyte v tme dozvedel? 

O pobyte v tme som sa z nejakého článku dozvedel už pred rokmi a bolo to pre mňa zaujímavé čítanie. Vôbec mi vtedy nenapadlo, že sa ho aj ja osobne zúčastním. Teraz to beriem tak, že to vo mne zasialo semienko, ktoré muselo vyklíčiť v hlave a dozrieť, aby sa predralo do popredia myslenia, popri všetkých tých denných starostiach atď.

Ubehlo to ako voda… a bol som v Tme 

Keď som sa už pre pobyt rozhodol, bol som rád, že tá čakacia doba bola dlhá a ja sa medzitým budem môcť na to pripraviť a porozmýšľať, do čoho som sa to zamotal. No zrazu to bolo tu a ja som aj tak nič nevymyslel. Doma som mal plnú podporu, tak mi to uľahčilo konečné rozhodnutie, či to nevzdať…

Príchod 

Po príchode ste ma uviedli do chatky, vysvetlili pár organizačných nevyhnutností a nechali na mne, kedy teda zhasnem. Bolo tam pripravené nejaké müsli a ovocie. A vtom som sa zamyslel nad tým pomarančom. Ako ťa ja vlastne zjem po tme? Tak som ho pre istotu ešte zjedol za svetla 🙂 .

Stlačil som vypínač… a bolo to tu

Po zhasnutí som si začal všetko skúšať. Zo začiatku som chodil viac popri stenách, ale netrvalo to veľmi dlho a človek sa začal orientovať celkom bez problémov – nájsť jedlo, záchod, osprchovať sa. Dokonca som mal aj taký malý trhací blok, kam som si písal poznámky, nálady, myšlienky a pod. Dá sa to úplne v pohode prečítať. Takto pekne skoro nepíšem, ani keď vidím…

Prečo som vlastne tu? 

Prvé približne tri dni sa mi naozaj honili hlavou otázky, prečo som tu, keď je doma toľko roboty, ktorú by som mohol robiť, prečo som si kvôli tomu (minul) dovolenku v práci na začiatku roka atď. Takže som to chcel niekoľkokrát vzdať, rozsvietiť si a odísť. Našťastie som to ale neurobil.

Pojem o čase som naozaj nemal ani trochu, pretože v tom čase vonku besnel silný vietor a ja som nemal nič, čoho by som sa chytil aspoň približne. Síce som vedel, že môže byť popoludnie alebo tesne po obede, keď som dostal jedlo, ale potom som napríklad išiel spať a vôbec som netušil, či som spal 2 alebo 8 hodín…

Lepšie je úplne sa izolovať

Najväčšiu chybu som urobil v tom, že som na začiatku Tomášovi dovolil, aby mi odovzdal správu z domova, či moja jedna dcéra urobila štátnice a druhá, či v poriadku doletela do Írska. Teraz by som to už nechcel a počkal by som, kým rozsvietim…

Kto ma tam posunul?

Neviem presne, kedy ma pobyt v tme začal naozaj baviť, ale to je asi jedno. Pravidelne som cvičil, ako som zvyknutý aj doma a na tréningoch (taekwondo). Aj tak ale prišiel čas, keď už nebolo ani čo jesť, ani čo iné robiť, a vtedy začali prúdiť myšlienky. Vybavilo sa mi množstvo ľudí aj z detstva, na ktorých som už dávno zabudol, a uvedomil som si, ako a kam ma kto nasmeroval alebo ovplyvnil počas života…

Čo mi to dalo? 

Hlavne som sa zrovnal sám so sebou a vedel som, čo je v živote dôležité, ako ho ja chcem vnímať… Nie je to ale teraz, po dlhšom čase, tak, že som sa v tme všetko dozvedel a teraz je už všetko ok. Nie je, ale viem, ako s tým pracovať…

Dalo mi to strašne veľa a bola to moja jedna dlhá dovolenka okolo sveta, aj keď som bol v jednej chatke. V tme sa mi pred očami zobrazovali rôzne farebné ornamenty, klenby, obrazce… Vytvárali tak okolo mňa prostredie, asi aby som sa nestratil v nekonečnej tme.

Už to nebola tá istá tma 

Potom, čo som sa dozvedel, že po rozsvietení mi môže byť zle a môže sa mi točiť hlava, som si podľa vlastného uváženia pre istotu rozsvietil už v piatok popoludní – potreboval som odísť už skoro ráno v sobotu, aby tá dlhá cesta bola v pokoji. Zvláštne na tom bolo, že keď som potom znova zhasol, aby som sa do rána ešte vyspal, už tam nebola tá MOJA tma, s ktorou som tam bol takmer týždeň. Bola iná, bola neosobná, cudzia a našťastie len krátka. Asi to chce čas, kým si na seba navzájom zvykneme… možno niekedy nabudúce… 🙂

Už teraz mám chvíle, keď mi tma chýba. Ten pokoj a čas na všetko bez vonkajších vplyvov…

Ešte raz vďaka za všetko!!!
Milan

Ahoj Tomáš, Lenka,

Do tmy som išiel plný očakávaní

Čakal som, že zažijem pocit vyrovnanosti, pokoja, stav bez myšlienok a možno si uvedomím všeličo, čo by mi ukázalo smer, kam sa vo svojom živote uberať. Teraz si uvedomujem, že práve to očakávanie nebolo na mieste, pretože sa nič z toho v podstate nedostavilo. Najviac ma prekvapilo, že stav bez myšlienok som okrem pár chvíľok nezažil. Naopak, hlavou sa mi preháňalo toľko vecí, až som sa sám čudoval.

Pomohol mi rozhovor s Tomášom

Počas pobytu mi Tomáš  vysvetlil to, čo som už počul a čítal mnohokrát, ale asi som to evidentne potreboval počuť znova: “Myšlienky sú okolo nás neustále a vždy sa nám budú preháňať hlavou, dôležité je nevenovať im pozornosť“. To bolo moje cvičenie. Zároveň som veľmi často cvičil jogu a snažil sa upriamiť pozornosť na prítomnosť. Darilo sa mi to, žiaľ, len čiastočne.

Čas?

Veľmi som ocenil pocit plynutia času. Stalo sa mi, že som mal dojem, že ubehlo len pár hodín, a potom som zistil, keď mi priniesli jedlo, že ubehol celý ďalší deň. Počas pobytu som sa v podstate vôbec nenudil.

Vnímal som inými zmyslami

Užíval som si pocit, že nevidím a všetko musím vnímať iba hmatom, čuchom. Priestor sa dal celkom rýchlo ohmatať, potom som sa pohyboval celkom s istotou, aj keď pár kopancom do stien či postele som sa nevyhol 🙂 .  Rovnako som si užíval jedlo, vnímané iba čuchom, hmatom a chuťou. Jedlo bolo úžasné. K tomuto vnemu sa snažím často vracať, keď jem.

Počul som, čo sa deje okolo mňa 

Obával som sa, že ma budú rušiť okolité zvuky. Hoci v chatke počuť, keď niekto na dvore naštartuje auto alebo keď sused, ktorý má plot hneď vedľa chatiek, jazdí s traktorom. Občas som počul aj to, ako zadunel zvuk zo susednej chatky (chatky sú celkom dosť blízko pri sebe). Tieto zvuky ma nakoniec vôbec nerušili. Naopak, užíval som si spev vtákov.

Veľmi som si užíval to, že som spal a vstával, keď som pocítil chuť či potrebu. Neriadil som sa časom, svetlom, povinnosťami. Krásny pocit.

Veľmi chcem poďakovať Tomášovi za rozhovor po skončení pobytu, za ktorý som mu bol vďačný. Lenke aj Tomášovi chcem poďakovať za priestor, ktorý vybudovali, a za to, ako sa o mňa starali.

Keď som potom odchádzal, udržal som si počas jazdy autom aj celý zvyšok dňa pocit pokoja, vyrovnanosti a stíšenia. Na druhý deň tento pocit pokoja už vymizol.

David

Zdravím, Tomáš a Lenka.

Na začiatku musím napísať pár vecí, aby bol môj text zrozumiteľný. Som praktický chlap, neviem tak kvetnato a pekne „ezotericky“ písať ako ostatní. Píšem pravdu a idem priamo k veci. Meditácia, rozjímanie a praktické terapie (ako klient – napríklad regresná terapia) mi nikdy nešli dobre, pretože som na jednej strane logický tvor a na druhej strane mám veľmi nepokojnú myseľ.

Momentálne sa mi darí na nič a na hovno. Efekt, ktorý na mňa mal pobyt v Tme, je z veľkej časti preč. Spadol som znova do kolotoča všedných dní s rovnakými frustráciami, nádejami, snami, láskami, očakávaniami a nespokojnosťou so sebou samým. Som znova nepokojný a hektický. Ale možno mi Tma pomohla podvedome a ja to ešte nevnímam… Uvidím a nechám sa prekvapiť.

Som rád za Tmu

Ale aj napriek tomu som veľmi, ale naozaj veľmi rád, že som u Vás mohol absolvovať Tmu! Nezažil som pocit, že sa odhalilo niečo zásadné a prevratné, neodhalil som pravdu o vesmíre ani zmysel života. Ale aj tak to stálo za to.

Pred nástupom som váhal

Musím sa priznať, že deň pred nástupom som váhal, či mám ísť. Mal som strach/obavu, že sa za týždeň „ničnerobenia“ totálne psychicky zbláznim, pretože nevydržím 5 minút byť v pokoji (pokiaľ nespím). Mám veľmi rozlietanú myseľ, ktorá ma nenechá oddýchnuť si. Permanentne chrlí podnety a v podstate sa to nedá zastaviť. Ale aké bolo moje prekvapenie, že som sa nezbláznil! Síce mi trvalo 3 dni, kým som sa upokojil, ale potom som mohol na sebe psychicky pracovať.

Prvýkrát v živote som bol schopný upokojiť svoju myseľ a meditovať. Mohol som sa nerušene rozprávať so svojím vnútorným dieťaťom a dokonca aj so svojím radcom.

Čo mi Tma priniesla?

Tma mi priniesla istú mieru upokojenia, vyváženosti. Istotu, že kráčam správnym smerom. Pritom si vždy spomeniem na citát, že najmúdrejší ľudia kráčajú vlastným smerom. K najmúdrejšiemu človeku mám však strašne ďaleko (asi pár tisíc svetelných rokov)!!

Počas Tmy sa samozrejme vyjasnili aj moje negatívne stránky osobnosti, o ktorých samozrejme viem, len sa ich snažím vedome viac či menej bagatelizovať a radšej ich nevidieť. Neobjavil som však žiadnych démonov, ktorých by som sa musel báť alebo ktorí by ma mohli uvrhnúť do akútnej psychózy.

Moja skúsenosť, celkový dojem a emocionálny zážitok z Tmy? Neprenosná/ý.

Praktické veci: vegetariánske jedlo bolo výborné – a to hovorím ja, presvedčený mäsožrút! Chatka tak akurát veľká. Teplota sa dá ľahko nastaviť. Lietadlá som počul, ale vôbec ma nerušili.

Dôležitý postreh na záver

Mám jeden veľmi dôležitý postreh na záver: kto môžete, choďte vlakom, autobusom, loďou, ponorkou, lietadlom, na slonovi, prípadne sa nechajte priviezť a odviezť. Neodporúčam, aby ste po Tme šoférovali auto. Ja som skúsený vodič. Jazdím síce rýchlo a agresívne, ale bezpečne. Ročne najazdím okolo 40 tisíc kilometrov. V deň odchodu ráno som sa cítil divne – akoby som nebol vo svojej koži, alebo presnejšie povedané vo svojom tele. Sadol som za volant a išiel som naozaj, ale naozaj pomaly. A aj tak som sa hneď v prvej obci skoro vymlátil. Hrubo som neodhadol zákrutu (to sa mi stalo prvýkrát v živote!!) a skoro som vyletel z cesty. Potom som si musel dať na pumpe veľký red bull a ešte kávu, inak by som nemohol ísť ďalej. Na ceste domov (cca. 250 kilometrov) som musel 3x zastaviť, pretože mi bolo stále divne – akoby som nebol ukotvený v tomto svete.

S prianím pekného dňa a výdatného dažďa (pre prírodu) sa s Vami lúčim

Dan

Milá Lenka, milý Tomáš

Dnes ráno som od vás odišla bez rozlúčenia.

Verím, že moje správanie pri všetkej múdrosti nechápete ako nezdvorilosť, a teda vás nemrzí. Čakanie na vaše prebudenie premohla moja túžba po domove.

Teraz doma, uprostred noci, sa môj spánok stratil pod náporom vracajúcich sa zážitkov z tmy a z dnešných stretnutí, emócií, z množstva vnemov, zvukov, slov a činností tu „vonku“.

A tak píšem. Dlhujem vám to rozlúčenie. A poďakovanie.

Ako opísať neopísateľné, aby to neznelo banálne…

Meno vašej (a na chvíľku mojej) temnej chyže – Severná svätyňa – som úplne pochopila až vnútri. Posvätný čas. Nerušený, terapeutický, plný vo svojej prázdnote….

Možnosť byť len sama so sebou mám rada. Nazývam to podľa pána Hrabala Moja príliš hlučná samota 🙂 . Tu však bola navyše dlhá a celý čas zahalená hlbokým vnútorným pocitom mieru.

Istému očakávaniu, hoci som sa snažila, sa nedalo ubrániť.

Nič veľké sa tu z toho nekonalo.

Hľadenie do absolútnej tmy, pozorovanie myšlienok, načúvanie tichu, meditácie a modlitby, jemná jóga – zjednotenie tela, dychu a mysle, trpezlivosť striedajúca nepokoj, prechádzky popri stenách, telesné potreby, jedlo, premýšľanie, spievanie, snenie – bdenie…

Dookola, sedem dní a nocí, ako v rozprávke.

Dní a nocí, medzi ktorými sa stráca hranica. Jedna vec v jednom čase. A času je dosť 🙂 Je čas začuť v tichu odpoveď na svoju otázku, čas odovzdať staré bolesti, rozpustiť zacyklené myšlienky, čas na čisté bytie, otvorenie srdca..

V spacáku bytostný pocit larvy vážky, metamorfóza.

Usmievam sa nad zrkadlením. Aj tu je 🙂

Rodina

Spoľahlivý termostat, ktorý potichu vrní, zapína a vypína, aby bolo príjemne teplo (s výnimkou, keď si svojou zbrklou manipuláciou s ním spôsobím chladnú chvíľku). Občasný spev vtáčika zvonku, prinášajúci radosť, taký milý a vzácny. Vietor so svojimi náladami, hvízdajúci, až strašidelne skučiaci, kvíliaci a zase utíchajúci. Jedlo, na ktoré čakáš, nevieš kedy príde a aké bude, s vďačnosťou prijímaš rozmanitosť chutí..

Priatelia

Vzácne maličkosti, ktoré obrovsky pomáhajú: korálková mala, horká čokoláda, hladučký drahokam, citrus, céder a levanduľa, teplý čaj, meditačný vankúšik…

Ďalšie spoločenstvo

Mravec v čučoriedkach, nočná myš pod chyžkou a jej prihlasité hryzenie, ktoré nedá spať, kvokajúca sliepočka, ktorá ma vracia do časovej reality.

Patália, ktorá ma vyhnala von a vzápätí prinútila premýšľať o mojich pošetilostiach. Návrat a slzy vďačnosti.

Tma ma obrovsky obdarovala

Pár prekvapivých vhľadov v snoch a meditáciách. Hlboké pocity lásky, mieru a pokory. Kiežby som si získaný poklad dokázala uchovať. Kiežby priniesol úžitok aj ostatným.

O tom dni budúce…

Vonku zahvízdal kos. Je čas ísť spať 🙂

A tak sa s vami lúčim. A mnohokrát ďakujem. Za svätyňu, za vašu láskyplnú starostlivosť, za všetko… vďaka, vďaka, vďaka.

Už nie larva a ešte nie vážka. Premena nie je ľahká,

Hanka

Už dlhý čas som cítil, že potrebujem na nejaký čas vypnúť. Niekam sa utiahnuť, byť sám so sebou a usporiadať si myšlienky alebo im umožniť prichádzať, na čo si v bežnom živote, žiaľ, spravidla vôbec nenájdem čas.

Vzhľadom na zimné obdobie a možnosť len približne týždňovej dovolenky sa tak pobyt v tme javil ako najlepšia varianta.

Vzhľadom na môj blízky vzťah ku Kutnohorsku a predpoklad, že v odľahlejšej dedinke by mohol byť väčší pokoj než na iných miestach (čo sa naplnilo), som ťažko mohol zvoliť iné, lepšie miesto, než je Lomec pri Úmoníne.

Ako to na mieste vyzeralo?

Aj samotné miesto sa mi páčilo, veľký pozemok, profil terénu a stromy opticky aj zvukovo oddeľujú chatky svätýň od – nie veľmi frekventovanej – hlavnej cesty. Už exteriér na mňa teda zapôsobil pozitívne, rovnako ako Tomáš, ktorý ma po príchode zaviedol do chatky a vysvetlil, čo a ako.

Vnútro chatiek je funkčné, priestor je akurát, ešte stále vonia drevom. Len posteľ bola pre mňa príliš mäkká. Trochu som sa bál, ako to v zimnom období bude s kúrením, ale priamovýhrevný radiátor funguje perfektne.

Záleží to na vás

Pozitívne je, že sa sami rozhodnete, kedy zhasnete, nie ste zamknutí atď. Takže je to len na vás. Jedlo bolo tiež fajn, porcie veľké – som relatívne veľký chlap, ale všetko som ani nedokázal zjesť.

Pobyt mi ukázal, čo treba riešiť

Priznám sa, že vopred som si o pobyte v tme veľa nezisťoval a nijako som sa naň nepripravoval. A všetko bolo v pohode. No, popravde, až na to, že každý deň bol pre mňa dlhší a dlhší – týždeň bol pre mňa tak akurát. Každý deň som si fyzicky zacvičil a snažil som sa aj meditovať. To mi však veľmi nešlo.

Celý týždeň myšlienky ubiehali len k jednej téme – ale, ako som si uvedomil až s odstupom – práve túto tému som naozaj potreboval riešiť.

Takže keď to zhrniem, pobyt sa mi páčil a bol pre mňa užitočný.

Ďakujem, Lenka a Tomáš, robíte dobrú vec a robíte ju dobre!

 

Ahojte,

V tme som všetky pocity strachu, bezmocnosti, paniky, hnevu a smútku mohla cítiť v najvyššej možnej intenzite, akú som zažila. A to som sa veľmi bála, čo tam nájdem. Na druhej strane mám pocit, že už viem, čo je vo mne, a že som sa možno bála, že to bude horšie. Bolo však pre mňa veľmi náročné prežívať všetku tú bolesť, ktorá vo mne leží už ktovie odkedy. Mám aspoň pocit, že som sa s tými emóciami naučila lepšie pracovať aj v bežnom živote, ale stále sa učím.

Pred pobytom som na stránkach čítala kopu pozitívnych ohlasov, ako ľudia vychádzali von pokojní, plní svetla a neviem čoho všetkého pozitívneho. Cítila som potom aj tú prehru, že mne sa toto nepodarilo. Naopak, viac mi pomohlo počuť, že ľudia odchádzajú skôr alebo sa potom aj vracajú pobyt dokončiť. Necítila som sa potom pod takým tlakom, že to musím zvládnuť.

Viem, že ten pocit je moja vec. Celý život počúvam, že musím niečo vydržať, a stále dookola sa presviedčam, že nemusím. Proces jednoducho pokračuje a určite sa vo mne niečo silno pohlo, keď sa človek chce zmeniť, tak to aj tak musí urobiť sám.

zdravím,

Lenka

Ahoj Lenča a Tom,

Čo mi dala Tma? Schválne píšem veľké -T-, pretože tá tma je naozaj absolútna a veľkolepá. Takú asi nikde inde nenájdeš 😉

Tma mi dala presne to, čo som potrebovala

Nečakala som, že dosiahnem nirvánu alebo že sa mi odhalí nejaké veľké neznáme tajomstvo vesmíru. A to je dobre, pretože mi dala presne to, čo som potrebovala: vyčistila mi pramene zanesené nánosom kalu každodenného života a ja som si s úžasom znovu uvedomila, čo a kto je pre mňa naozaj dôležitý. Znie to ako klišé, človek to predsa vie… lenže na to zabúda a myslí si, že veci sú automaticky dané a trvalé. A tak som prúdom sĺz, ktorý trval dva dni, zmyla tie nánosy v sebe a znovu jasne uvidela pravdu v jej nahote. Bol to len ťažko opísateľný pocit. Jednou vetou by som to povedala asi takto: VďakaTme sa budem snažiť byť lepším človekom.

S odstupom času

Teraz, po mesiaci, už ten pocit nie je taký intenzívny a človek má tendenciu znovu skĺzavať do zabehnutých schém a modelov, ale keď sa mi to stane, na chvíľu sa zastavím a zavriem oči. Nájdem v sebe kúsok Tmy, ponorím sa do nej a to ma „upokojí“. Snáď mi to vydrží aj naďalej! 🙂

Vďaka, že robíte takúto zmysluplnú „prácu“. 😉

Ahoj a peknú jar 🙂

Iva

 

Ahoj,

asi nie som veľký spisovateľ a nemyslím si, že dokážem napísať niečo, čo by ste si chceli dať na stránky… 😉  Ale niečo vám napíšem, naložte s tým, ako chcete… 😀

Bol som u vás v tme už druhýkrát

Prvýkrát to bolo v októbri 2016. Vtedy som to bral ako takú skúšku odvahy, či to vôbec vydržím. Veľa som cvičil a bojoval hlavne s nudou. Nejaké vhľady do seba som tam získal, ale uviesť ich do praxe sa mi nepodarilo. Bežný život ma zase nejako zomlel…

Teraz sa veľa zmenilo

Teraz to bolo oveľa inak. Od decembra 2017 som na svojej duchovnej ceste, zaujímam sa o šamanizmus, trochu meditujem. Snažím sa o život v prítomnosti (to ide dosť ťažko 😀 ), pomaly opúšťam konzumný spôsob života. Veľmi ma oslovuje permakultúra a trvalo udržateľný spôsob života ako taký.

Vedel som presne, po čo idem do tmy

Vedel som, po čo idem do tmy, čo si chcem vyriešiť a premyslieť, na čo v normálnom živote nemám v hlave kapacitu. Dopracoval som sa k niekoľkým zásadným životným rozhodnutiam a postupne sa mi darí ich napĺňať. Veľmi sa mi upevnil vzťah s manželkou, pochopil som, čo odo mňa očakáva a nedostáva, tak s tým veľa pracujem. A darí sa!

Už tak nelipnem na veciach

Začal som si upratovať v sebe aj okolo seba, uvádzam do praxe nelipnutie na veciach.
Čo sa týka samotného pobytu u vás, najväčším rozdielom oproti roku 2016 bolo pre mňa hlavne jedlo. Vtedy som mal raw stravu a dlho po pobyte som na Lenču spomínal… Mňam 🙂

Len jedlo mi teraz veľmi nechutilo…

Teraz mi chutilo asi len v nedeľu a potom všetky dezertíky, vlastne asi všetko, čo robila Léňa. Ten človek, ktorý pre vás varí, si asi myslí, že vegetariánska kuchyňa je čokoľvek, kde nie je mäso. Veľmi nerieši, čo sa s čím môže a nemá kombinovať. Občas mi to pripadalo ako z tej rozprávky o psíčkovi a mačičke, ako piekli tortu. Po jednom jedle som mal taký balvan v žalúdku, že keby nebola tma, išiel by som to vyhodiť. Takže ak k vám ešte niekedy pôjdem, dám si to určite v rámci pôstu, len o vode. (Ak sa k vareniu nevráti Lenča 😉 )

Po pár dňoch som navyše zistil, že ma dosť ruší, že veľa myslím na to, čo Tomáš prinesie a kedy príde. Pripadal som si ako zvieratko v chlieviku, čo vyzerá gazdu. 🙂

Tentoraz som dokonca videl východ slnka

V chatke bolo fajn, bol som aj rád, že v nej nefungovala tá klimatizácia. Občasné cvaknutie v priamočinnom ohrievači mi bolo milšie. Dokonca sa mi tentoraz podarilo vidieť v sobotu východ slnka, aj keď som pri tom poriadne vymrzol.

Tak asi tak. Majte sa tam všetci krásne. Prajem vám veľa úspechov a šťastia, možno aj pokojne ešte nejaké ďalšie deti? Ste presne ten typ ľudí, ktorých je treba, aby sa množili… 😀

S láskou Martin

Milá Lenka a milý Tomáš,

Veľmi vám ďakujem za pobyt v tme vo vašej čarovnej južnej svätyni.

Chcela by som zhodnotiť, čo mi zatiaľ (pretože to bude určite, ako cítim, ešte pokračovať, keďže sa teraz riadim srdcom a to je teda sila) odhalila tma. Som za to veľmi vďačná tme, ale aj vám dvom.

Emócie, slzy už pozvoľna opadávajú a zostáva a prehlbuje sa pocit pokoja v duši. Pochybnosti, ktoré predtým krúžili hlavou, akoby okamžite dostávali odpoveď, prečo je to tak či onak, a duša zase upadá do hlbokého pokoja bez pocitu viny: „Čo som to vlastne povedala, urobila“. Je to jednoducho „tak a hotovo“

Budem úplne konkrétna, pretože inak to už jednoducho nejde: Je úžasné, že ste obaja takí, akí ste.

Tebe, Lenka,

ďakujem za Tvoju prekotnú, občas chaotickú a hlučnú reč. Keby som ju totiž nezažila, neprežila by som si, čo dokáže tá prekotnosť vyvolať v človeku, ktorý je ticho v tme: chaos, nepozornosť. A toto sa vlastne stávalo mne ako učiteľke, matke, manželke, žene, bola som príliš rýchla a zbrklá, potom ma ľudia nechápali a ja som si kládla otázku:“ Prečo sú takí voči mne?!“ Preto som vlastne ani presne nepostrehla, ako bude prebiehať odchod, a asi nešetrne som Vás zobudila, keď som sa chcela rozlúčiť a poďakovať, ako sa patrí. Ďakujem Ti za veľké poučenie – pokoj a rozvahu. Nevieš si predstaviť, ako ma môj chaotizmus trápil. Vďaka, že som ho vďaka Tebe nechala vo svätyni.

Tebe, Tomáš,

zase ďakujem za pokojný a vyrovnaný prístup. Upozorňovanie znova a znova na zakryté oči, čas na formuláciu otázok: „Prečo si to vlastne myslíš?“ a počkanie si na moju odpoveď. A objasnenie, čo bude, keď budem po terapii doma. Ďakujem Ti hlavne za pokoj, poriadok a harmóniu. Ale dokázala by som tieto vlastnosti hlboko oceniť, keby tu nebol protiklad chaosu vyvolaný iným prístupom? Nedokázala! 

Je úplne nutné a prirodzené, aby dobré a zlé bolo prítomné vo všetkom stvorení, v každom človeku, zvierati, rastline… Inak nie sme schopní prežívať, cítiť seba a všetko okolo seba.

A človek je božia bytosť, nie stroj.

Veľmi vám obom ďakujem za hlboký pokoj duše, ktorý ste mi Vy dvaja a tma poskytli.

Míša