Ahojte,
V tme som všetky pocity strachu, bezmocnosti, paniky, hnevu a smútku mohla cítiť v najvyššej možnej intenzite, akú som zažila. A to som sa veľmi bála, čo tam nájdem. Na druhej strane mám pocit, že už viem, čo je vo mne, a že som sa možno bála, že to bude horšie. Bolo však pre mňa veľmi náročné prežívať všetku tú bolesť, ktorá vo mne leží už ktovie odkedy. Mám aspoň pocit, že som sa s tými emóciami naučila lepšie pracovať aj v bežnom živote, ale stále sa učím.
Pred pobytom som na stránkach čítala kopu pozitívnych ohlasov, ako ľudia vychádzali von pokojní, plní svetla a neviem čoho všetkého pozitívneho. Cítila som potom aj tú prehru, že mne sa toto nepodarilo. Naopak, viac mi pomohlo počuť, že ľudia odchádzajú skôr alebo sa potom aj vracajú pobyt dokončiť. Necítila som sa potom pod takým tlakom, že to musím zvládnuť.
Viem, že ten pocit je moja vec. Celý život počúvam, že musím niečo vydržať, a stále dookola sa presviedčam, že nemusím. Proces jednoducho pokračuje a určite sa vo mne niečo silno pohlo, keď sa človek chce zmeniť, tak to aj tak musí urobiť sám.
zdravím,
Lenka
