Videl som bielu mačku

Predstav si ten zvláštny okamih, keď po niekoľkých dňoch v úplnom tichu a bez jediného lúča svetla prvýkrát otvoríš dvere a vyjdeš von. Presne túto skúsenosť ti teraz sprostredkujeme cez rozprávanie mladého muža, ktorý u nás absolvoval svoj prvý pobyt v tme. Jeho slová ti priblížia, aké to je, keď sa ti zrazu zostria všetky zmysly a ty začneš vnímať svet okolo seba s neuveriteľnou intenzitou a sviežosťou, akoby si ho videl úplne prvýkrát v živote.

Svet, ktorý vyzerá ako nový

Po tej tme sa cítim skvele, aj keď sa zatiaľ tak trochu rozhliadam. Pripadám si ako nový, akoby som sa znova narodil. Keď som vyšiel von, všetko mi prišlo neuveriteľne výrazné. Videl som tu bielu mačku a tá mi hneď po prebudení prišla naozaj veľmi biela. Aj vtáčiky mi zrazu pripadajú také vykŕmené. Jeden z nich si sadol na zápražie hneď vedľa mňa, bol odo mňa azda len meter. Chvíľu si ma prezeral a až potom odletel. Normálne si všímam veci, ktoré si iní ľudia nevšímajú, ale teraz je to proste iné. Veľmi sa mi páčil úsvit, aj keď potom už toho svetla bolo na mňa priveľa, hoci bolo len pol siedmej ráno. Vydržal som vonku asi štyridsať minút, kým ma hlad nezahnal späť.

Chute, ktoré som predtým nepoznal

Jedlo mi naozaj dosť chutilo. Ako prvý som si dal kuskus so zeleninou a paradajka mi vyslovene sadla. Najväčší šok pre mňa ale boli olivy. Normálne ich vôbec nejem, a aj keď ich niekedy ochutnám, proste mi nechutia. Tu v tej tme som ich ale zjedol úplne všetky a chutili mi. Nemali takú výraznú chuť, ako keď ich jem normálne, čo bolo zvláštne. V tej tme som tú chuť síce spoznal, ale vôbec mi neprekážala a sadlo mi to. Aj mlieko mi strašne chutilo, to ma potešilo. Na raňajky som si potom dal ešte ovocie a dezert.

Čas a prečo sa chcem vrátiť

Pôvodne som chcel ísť na sedem dní, ale nakoniec som si zvolil trojdňový pobyt v tme. Musím priznať, že tie tri dni boli pre mňa nakoniec krátke. Nemal som dosť času na to, aby som si poriadne ohmatal, ako ten čas v tme vlastne plynie. Určite sa chcem vrátiť na tých sedem dní. Mám dvadsaťšesť rokov a v hlave mi bežalo, či sa vrátim o rok, alebo napríklad o dva až tri roky. Možno to ale nakoniec bude hneď o ten rok. Mal som síce veľké obavy z toho, čo budem robiť, keď sa ráno zobudím, lenže v tej tme človek vôbec nespozná, kedy je to ráno vlastne.

Denník a analýza života v tichu

Vôbec som sa nenudil, stále som mal čo robiť. Skoro vôbec som necvičil, len som sa za celý čas asi minútu ponaťahoval. Z toho ma potom ráno dosť boleli plecia, ako som stále spal na boku, čo som si všimol až dnes. Veľa času som venoval písaniu. Popísal som asi desať strán v malom zošite veľkosti A5. Keď som si to potom ráno po prebudení čítal, zistil som, že sa to všetko dá normálne prečítať. Terapia tmou mi umožnila analyzovať svoj život úplne iným spôsobom. V bežnom živote sa na veci pozeráš nejakým spôsobom, ale v tme ich vidíš úplne inak.

Láska aj nečakaný hnev

Cítil som v tej tme veľa lásky. Vybavovala sa mi láska, ktorú som dostával počas celého svojho života až do chvíle, keď som sa ocitol tu. Ale prišli aj veci, ktoré ma štvú. Prekvapilo ma, že som bol občas aj naštvaný alebo som sa hneval na niečo, čo som v živote pokazil. To som vopred vôbec nečakal. Teraz si to všetko musím nechať v hlave uležať. Budem ešte premýšľať o tom, čo konkrétne z toho všetkého uplatním vo svojom živote. Určite to ale bol silný zážitok, ktorý mi dal veľa podnetov na premýšľanie.