Do tmy sa ľudia často vracajú. Tentoraz vám prinášame skúsenosť ženy, ktorá prišla na pobyt v tme druhýkrát, štyri roky po svojom prvom týždňovom pobyte. Čo ju priviedlo späť? Úľava od nárokov, ktoré na nás každý deň útočia zo všetkých strán, a pocit, že všetko je tak, ako má byť.
Tešila som sa na vnútorný pokoj
Je to fajn. Strašne som sa tešila, až si zase oddýchnem a vrátim sa k svojmu vnútornému pokoju. To jednoducho zbožňujem. Udržať si ho v bežnom živote je oveľa náročnejšie, pretože tam na človeka pôsobia všetky tie nároky okolia.
Druhýkrát v tme a pocit je rovnaký
Nebola to moja prvá tma, bola to druhá. Prvýkrát som tu bola na týždeň, teraz na kratší čas. Ten pocit je však totožný. Najprv odletia myšlienky, ktoré na človeka stále odvšadiaľ útočia. Potom odletí také to „mal by som“. A potom príde pocit, že všetko je v poriadku, všetko je, ako má byť, a takto jednoducho môžeš existovať. Je to super.
Mojou najväčšou výzvou je uchovať si to v každodennom živote, v práci aj doma. Pokoj poznám aj odtiaľ, ale tu je umocnený. Keď človek cíti hlboký pokoj, tu siahne ešte hlbšie, ak sa dá hĺbka ešte prehĺbiť.
Tu naozaj nič nemusím
Obrovským prínosom je, že toto prostredie je úplne bez nárokov a človek tu naozaj nič nemusí. Pokiaľ si to teda pripustí, a to je dnes ťažké. Už keď pracujeme, je tu automatický nárok, že dokončíme nejakú úlohu. Pôjdem nakúpiť, to je nárok. Postarám sa o deti, to je nárok. Tých nárokov je dosť. Tu urobím len tie základné veci: umyjem sa, vyčistím si zuby, najem sa. Inak však nemusím riešiť vôbec nič okolo seba.
Mám rada svoj život a po tme ho vnímam hlbšie
Neutekám sem pred svetom. Mám rada svoj život aj svet okolo, mám rada ľudí, činnosti, ktoré robím, svoju prácu aj svoje štyri mačky a rada sa o to všetko starám. Ide mi o ten nosný pocit. Uvedomiť si ho v takej hĺbke je skvelé a potom si porovnať, ako to vyzerá v bežnom fungovaní.
Vnímam ešte jeden prínos. Keď tu zmysly nie sú až tak zaťažené, dokážem potom lepšie vnímať svoje mačky aj ľudí okolo seba. S ľuďmi sa viac rozhovorím a ideme do väčšej hĺbky. Neviem si predstaviť, že by som tejto hĺbky dosiahla len v bežnom živote.
Ako človek ako ja dokáže iba byť?
Pred prvým pobytom som sa trochu bála. V bežnom živote som orientovaná na výkon, stále niečo robím a niečo striedam. Hovorila som si, ako človek ako ja dokáže iba byť. Snažím sa o to aj pri bežných činnostiach, napríklad keď plávam, iba dýcham a sústredím sa na telo. Ale je to iné. Tu som si uvedomila, akú hodnotu to má, keď človek môže naozaj iba byť. Bez zhonu a bez toho, čo bude o chvíľu.
Od prvého pobytu som vedela, že pôjdem znova
Prvýkrát som tu bola pred štyrmi rokmi a odvtedy som vedela, že pôjdem znova. Bola to len otázka správneho načasovania. Išla by som pokojne aj tretíkrát. Chce to však čas, aby si človek v bežnom živote usporiadal, čo tu načerpal, a skúsil tým prehĺbiť svoje obyčajné činnosti.
Nie sú tu žiadne strašiaky
Tým, ktorí sa tmy boja, by som povedala, že spoznávať samého seba a trošku sa posúvať nie je nič, čoho by sa mal človek báť. Okolnosti tu nie sú desivejšie ako vonku. To, že niektoré veci nevidím, znamená, že na ne ani nemusím myslieť, a je to pokojnejšie. Tu sa naozaj nie je čoho báť. Nie sú tu žiadne strašidlá, žiadne strašiaky. Sú tu len ľudia, ktorí vás podporujú a postarajú sa o vás. To je všetko. Je to fajn skúsenosť.
Pripravili sme pre teba najčastejšie otázky, ktoré si klienti kladú pred pobytom v tme.
Sleduj aj náš YouTube kanál, kde nájdeš videá o pobytoch a skúsenostiach s terapiou tmou. 🔔
