Ahoj Lenka a Tomáš,
pre mňa bol pobyt v tme okamžitý nápad. Hľadala som na internete meditácie v Prahe a objavila vašu stránku vo chvíli, keď boli všetky svätyne voľné v jedinom termíne, keď som mohla prísť. Náhoda? Samozrejme, že nie. Na náhody už neverím. Mám za sebou svoje osobné peklo, z ktorého som sa ťažko a dlho dostávala. Napriek tomu som sa na nič nepripravovala, nič som nechystala, ale ani som nič neočakávala. Proste som v sobotu prišla, všetko som si prezrela, odložila okuliare a zhasla svetlo.
Rozhodnutá zažiť na vlastnej koži, čo to so mnou urobí. Rozhodnutá prežiť týždeň len s tým, kto je pre mňa najdôležitejší – sama so sebou.
Tma je nádherná
Čistá, teplá a objímajúca. Necítila som sa nijako obmedzená a vďaka veľkosti svätyne som nemala žiadny problém s orientáciou. Od druhého dňa sa mi snívali krásne, dlhé a pokojné farebné sny a snívajú sa mi stále.
Všetko bolo v jednom cykle
Môj režim sa ustálil na „rytme radiátora“. Keď sa zapol, sadla som si chrbtom k teplu a robila dychové cvičenia. Keď kúrenie prestalo hriať, pokračovala som v precvičení celého tela. Nasledoval malý oddych a stále dookola.
Ak vám to pripadá zvláštne, tak musím napísať, že ja som nikdy v živote dobrovoľne necvičila. (Dychové cvičenia mi predpísali už pred dvoma rokmi 🙂 ) . Zmena nastala len po jedle. Vtedy sa cvičiť nedá, takže som sa uvelebila na posteli a nerobila nič. Naozaj NIČ.
So zhasnutím svetla vo mne zhasli aj všetky myšlienky.
Nepamätám sa , že by som niekedy mala pocit úplne prázdnej hlavy. Je zvláštne to opisovať. Ako mám vyjadriť skutočné NIČ?
Moja hlava bola len jediná uzavretá bunka naplnená tmou. Bol to úžasný a silný oddych. Možno som Tomáša vydesila, keď som mu posledný deň povedala, že sa cítim ako v kúpeľoch…
Do tmy som si priviezla želanie
Len jedno želanie som si do tmy viezla – zmeniť môj vzťah k jedlu. Vďaka tme som nepociťovala hlad, čo bolo báječné. Ale jedlo, ktoré varí Lenka, je také fantastické, že som proste zjedla všetko. Na tom budem musieť ešte zapracovať…
Cestou z Tmy
Vonku medzitým napadol sneh. Mrzlo a ja som cestou z tmy videla jeden z najnádhernejších východov slnka. Okrem vodorovných pásov svitania aj stĺp svetla mieriaci rovno nahor do tmavého mraku.
Môj pobyt u vás bol vlastne taký jednoduchý a obyčajný. Možno mi dal najavo, že to zlé už mám za sebou. Možno to, že sa nemám čoho báť. Možno aj to, že nech som kdekoľvek, vždy je so mnou niekto dôležitý – JA.
Vlastimila
