Ahoj Lenka a Tomáš,
mesiac dozrel od splnu k splnu a ja som si spomenula, ako som v jeho svite vychádzala zo svätyne.
Stále v sebe nosím pocit vďačnosti za všetko, čo som počas pobytu v tme získala a našla, aj za to, čoho ma tma zbavila.
Po pobyte v tme sa cítim tak ako nikdy predtým.
Na mojich pocitoch sa za ten mesiac nič nezmenilo.
Obyčajná tma, ktorá kedysi v minulosti mohla byť niekedy aj zlovestná a nevyspytateľná, je teraz zamatová. Stala sa priateľkou.
Už navždy budú slnečné lúče svietiť trochu inak, pretože nielen na povrch tela, ale aj do jeho vnútra.
Tak ako v to ráno nad Lomcom.
Zaujímavé je aj to, čo sa prejavilo po návrate. Moje okolie si všimlo zmenu.
Pátrajú, v čom som iná. Hovoria, že sa nejako inak usmievam, akoby zvnútra. Že je cítiť pohodu, ktorú so mnou môžu zdieľať.
Proste len tak. Ako je to možné? Nevedia.
Ja viem a nehovorím.
Zdravím vás a ešte raz ďakujem
Týna
