Ahoj Tomáš a Lenka,
áno, je to už mesiac a zatiaľ som o tom napísala iba na facebook…
Pobyt v tme pre skôr narodenú
Som už z tých skôr narodených, a keďže som nikdy nebola ani na poriadnej dovolenke, vymyslela som si toto k 64. narodeninám. Očakávala som od toho možno niečo viac, ale vďaka aj za to, čo sa dialo. Po zhasnutí som odpočívala a bolo to fajn. Čakala som na jedlo a len tak si hovela. Ani som nechcela vedieť, čo mám v kastrólikoch, chcela som na to prísť sama. Prekvapilo ma, aká je tma príjemná, priateľská a objímajúca! Tretí deň som sa už nudila a začala vymýšľať nejakú činnosť. Vzala som prázdny kastrólik a hneď bol z neho bubienok k šamanským spevom. Nikdy som nič také neskúšala a prekvapilo ma, ako to zo mňa lezie-bolo to tam, ako keby som bola naozaj indiánsky šaman. ☺potom mi napadlo skúsiť anjelské spevy-no a bolo to tam tiež! Môj hlasový rozsah bol celý život obmedzený sotva na jednu oktávu a tu v tme som dokázala vyspievať okrem mojich vlastných výtvorov aj napríklad „Niňo bambino karo“☺Občas v minulosti som mávala sny, v ktorých lietam nad zemou a spievam také anjelské tóny….
A čakala som, pravdaže, či prídu nejakí démoni, ktorí ma strašievali v snoch. Neprišli. Myslím, že som si to s nimi vybavila pred mnohými rokmi v jednom lucídnom sne. „Rútil sa na mňa z kopca strašný démon s úmyslom zabiť ma, roztrhať, zlikvidovať tým najhorším spôsobom a ja som urobila to, čo vždy, keď mám nočnú moru:prinútila som sa zobudiť. Hneď, ako sa mi to podarilo a ja som sa „zobudila“, som si uvedomila:Nie, to je zle, takto sa to nerobí! a prinútila som sa vrátiť do toho sna, späť do tej situácie-postavila som sa démonovi do cesty a neuhla ani o kúsok. Pozrela som sa mu do očí a spýtala sa:“Kto si a čo odo mňa chceš?“ A milý démon sa začal meniť na neškodnú ľudskú tvár a rozplynul sa ako para. Takže tak-raz navždy to mám so strašidlami vyriešené☺
Posledný deň mi tma pripadala veľmi svetlá a mala som víziu akejsi veľkej čiernej hory obklopenej bielymi oblakmi, alebo to mohlo vyzerať aj ako útes obklopený bielou morskou penou. . . . . a tiež sa mi v zornom poli mihajú nejaké geometrické obrazy a fraktály. Jediné, čo som videla v nádherných chrómových farbách, boli prekvapivo naukladané drevené klátiky, ťahajúce sa do diaľky. . . uhýbali však, keď som na ne zaostrila, odplávali niekam nabok a objavovali sa ďalšie. ☺bude to asi tým, že ich mám v hlave už pár rokov ako stavebný materiál na svoj domček v záhrade.
Takže keď to tak zhrniem, môžem povedať, že tma mi otvorila truhlicu s pokladmi, o ktorých som nemala tušenie. (Tie spevy).
Musím ale varovať tých, ktorí sú starší a majú napríklad problémy s chrbticou, takže nemôžu veľa cvičiť, mohli by dopadnúť ako ja. Po týždni ležania ochabnú svaly a ja som v Kutnej Hore, keď som naháňala vlak, zistila, že mi neslúži telo od pása dole, asi ako po lumbálnej punkcii-pripadala som si ochrnutá.
Takže kto môžeš-cvič! O pár dní som sa dala dokopy a teraz už ťahám z lesa stromy na náš domček.
Na záver chcem poďakovať Tomášovi, ktorý bol na to celý týždeň sám, jedlo nám nosil z reštaurácie, bolo dobré, a najviac ďakujem za ten vankúš, priniesol mi svoj, pretože ten, čo tam bol, mi lámal väzy. . . . ☺☺♥
