Dnes som po 7 nociach konečne vyliezla zo svätyne určenej na terapiu tmou.
Tak strašne som sa tešila, až liečbu tmou ukončím, ale nakoniec som zistila, že mám obavu sa na svet znovu pozrieť. Predsa len, keď som vstupovala do svätyne terapie tmou, bolo to pre mňa niečo nové. Po 7 dňoch som už svätyňu poznala, kúsok po kúsku som ju spoznávala a teraz mám zase opustiť komfortnú zónu?
Terapie tmou bolo dosť, ide sa do sveta!
Uf, tak som to dokázala a som naozaj vonku. Ak si želáte znovu prejsť svojím narodením, keď vám všetko pripadá ako nové, zájdite si do svätyne, terapia tmou je práve pre vás. Celý svet je pre mňa nový. Pristihla som sa, že pol hodiny len tak čumím na strom za svätyňou 🙂
„Maruš, buď v pohode, to sa tu stáva bežne,“ chlácholí ma sprievodca 🙂
Čo ma priviedlo k liečbe tmou?
Pristihla som sa pri tom, že sa môj život rúti z kopca ako lavína. Ani som si nebola istá, či som za to mohla ja, osud alebo príbuzní. Jednoducho som ráno vstala a tešila sa na večer, keď budem môcť padnúť do postele do kómy.
Dnes je to však iné. Po tom týždennom „odpočinku“ vidím, že je oveľa dôležitejšie prežívať každý okamih, byť tu a teraz.
Veľmi ďakujem za terapiu tmou a určite niekedy dovidenia.
Marie, Liberec
