Ahoj Tomáš, Lenka,
Do tmy som išiel plný očakávaní
Čakal som, že zažijem pocit vyrovnanosti, pokoja, stav bez myšlienok a možno si uvedomím všeličo, čo by mi ukázalo smer, kam sa vo svojom živote uberať. Teraz si uvedomujem, že práve to očakávanie nebolo na mieste, pretože sa nič z toho v podstate nedostavilo. Najviac ma prekvapilo, že stav bez myšlienok som okrem pár chvíľok nezažil. Naopak, hlavou sa mi preháňalo toľko vecí, až som sa sám čudoval.
Pomohol mi rozhovor s Tomášom
Počas pobytu mi Tomáš vysvetlil to, čo som už počul a čítal mnohokrát, ale asi som to evidentne potreboval počuť znova: “Myšlienky sú okolo nás neustále a vždy sa nám budú preháňať hlavou, dôležité je nevenovať im pozornosť“. To bolo moje cvičenie. Zároveň som veľmi často cvičil jogu a snažil sa upriamiť pozornosť na prítomnosť. Darilo sa mi to, žiaľ, len čiastočne.
Čas?
Veľmi som ocenil pocit plynutia času. Stalo sa mi, že som mal dojem, že ubehlo len pár hodín, a potom som zistil, keď mi priniesli jedlo, že ubehol celý ďalší deň. Počas pobytu som sa v podstate vôbec nenudil.
Vnímal som inými zmyslami
Užíval som si pocit, že nevidím a všetko musím vnímať iba hmatom, čuchom. Priestor sa dal celkom rýchlo ohmatať, potom som sa pohyboval celkom s istotou, aj keď pár kopancom do stien či postele som sa nevyhol 🙂 . Rovnako som si užíval jedlo, vnímané iba čuchom, hmatom a chuťou. Jedlo bolo úžasné. K tomuto vnemu sa snažím často vracať, keď jem.
Počul som, čo sa deje okolo mňa
Obával som sa, že ma budú rušiť okolité zvuky. Hoci v chatke počuť, keď niekto na dvore naštartuje auto alebo keď sused, ktorý má plot hneď vedľa chatiek, jazdí s traktorom. Občas som počul aj to, ako zadunel zvuk zo susednej chatky (chatky sú celkom dosť blízko pri sebe). Tieto zvuky ma nakoniec vôbec nerušili. Naopak, užíval som si spev vtákov.
Veľmi som si užíval to, že som spal a vstával, keď som pocítil chuť či potrebu. Neriadil som sa časom, svetlom, povinnosťami. Krásny pocit.
Veľmi chcem poďakovať Tomášovi za rozhovor po skončení pobytu, za ktorý som mu bol vďačný. Lenke aj Tomášovi chcem poďakovať za priestor, ktorý vybudovali, a za to, ako sa o mňa starali.
Keď som potom odchádzal, udržal som si počas jazdy autom aj celý zvyšok dňa pocit pokoja, vyrovnanosti a stíšenia. Na druhý deň tento pocit pokoja už vymizol.
David
