Ahoj Tom a Leni,
tak som si konečne sadla k notebooku a píšem Vám…..
skrátene by som mohla napísať:
VEĽMI SOM SA TEŠILA
VEĽA SOM OČAKÁVALA
VEĽA SOM TRPELA
VEĽA SOM ZÍSKALA
Už tak dva roky som o terapii tmou vedela, ale rozhodnutie vykryštalizovalo postupne a ja som si v novembri zarezervovala týždeň na jún.
Ó, tá doba …. v momente, keď som sa rozhodla, som sa tak veľmi tešila, že som sa nevedela dočkať, kedy spočiniem v tme a budem mať týždeň ničnerobenia len pre seba. Už som zažila niekoľko mimozmyslových okamihov, keď som mohla nakuknúť pod závoj zabudnutia aj napojenia …. a tak som očakávala hlavne túto „komunikáciu“. Myslela som si, že tým, že som neustále v nejakom kolotoči práce, domácnosť, ľudia okolo mňa atď., nemám možnosť venovať sa svojej spiritualite, oddychu od zhonu bežných dní a napojeniu sama na seba.
A prišiel pobyt v tme
Tak nadišiel ten čas a ja som stála pred svojou chatkou. Bola som po nočnej zmene a vtedy sa vždy cítim, ako keby ma niekto praštil vrecom po hlave 🙂 Tak som sa aj v ten deň cítila dolámaná, malátna a svojím spôsobom „tupá“….
Tom mi dal inštrukcie, aby som sa zabývala a keď budem pripravená, sama si zhasla, a že keď príde pocit úzkosti, ktorý ma bude hnať von z tmy (vraj príde takmer vždy), nech sa snažím upokojiť a vydýchať to, aby som mohla pokračovať.
Už keď som vošla do chatky, hovorila som si: „ty si ale úplne trafená, Ali … to nedáš … to je „brutus“, tá tma je doslova taká hustá, že by ju mohol krájať nielen Rákosníček“ 🙂 Dnes sa pokorne usmievam, keď si na tie zmiešané pocity strachu, úzkosti a neistoty spomeniem.
Tak som si vybalila tých pár kúskov oblečenia a hygienických potrieb, čo som si priniesla, a uložila ich tak, aby som ich celý týždeň mohla bez problémov nájsť, osprchovala som sa ešte za svetla, aby som si to všetko mohla „ohmatať“ a … ZHASLA a išla spať ….
…. zrazu som sa zobudila … tá absolútna tma bola taká hustá a ŤAŽKÁ, že som naozaj cítila jej ťarchu na svojich prsiach, nemohla som ani dýchať a zo strachu, že ma zadusí, som zbesilo vyletela z postele a plieskala som po stene na chodbe, hľadajúc vypínač, NEBOL ČAS NA VYDYCHOVANIE – sorry, Tom :))) … našla som ho … rozsvietila … otvorila dvere chatky … a vydesene dýchala … počula som v diaľke smiech šantiacich detí Toma a Lenky pri bazéne, bolo už šero … nikto netušil, čím práve teraz prechádzam … zistila som, že uplynula len polhodina, poslala som susede sms, že to asi nedám a že si čoskoro doma zase spolu dáme kávu, a išla som na „DRUHÝ POKUS“
Od tejto chvíle som už proces liečby v tme neprerušila, aj keď som k tomu často nemala ďaleko.
Už som nemala pocit ťažkosti a hutnosti tmy. Dni som vnímala len podľa toho, že prišlo jedlo.
Prvý deň som spala 6x a ďalšie dni asi 4x za deň.
Zaujímavé bolo, že som nemala ani jeden spánok bez snov. Sny prichádzali a boli naozaj živé a zaujímavé bolo, že som si v nich často uvedomovala, že som v tme, akoby to bolo prepojené a akoby každý deň bol zasvätený jednej čakre. Prvý deň som mala sny o uzemnení, som… vidím … všetko som vo sne videla, veľa tvárí, veľa ľudí, veľa duší, a hlboko som si vo sne uvedomovala bytie tela, hmoty, bola som nadšená, že v tme vidím úplne jasne (vo sne), a chcela som to vykričať von.
Druhý deň som mala erotické sny, všetky spojené so sexualitou.
Tretí deň bol najťažší, ego, prejav ega … STRACH, bála som sa aj zaspať, tie sny boli také živé, také ohromujúce, sny o krokodíloch, o žralokoch… likvidovali mňa aj mojich blízkych, o ohni, o vode …ukazovali mi moju závislosť od môjho života, lipnutie na ňom (to mi došlo samozrejme až spätne oveľa neskôr), mala som strach o synov, strach, že nebudem vedieť, či sú v poriadku, či nenabúrali na motorkách, že mi nikto nedá vedieť, pretože som nepovedala ich otcovi, kam idem, vedeli to len chalani a suseda … ale čo ak nabúrajú obaja na jednej motorke? kto mi to povie? Aká som to matka? Vo sne som ich videla zranených, po operácii, bolelo ich to … mladší mi hovoril: „mami, bolí ma noha“ … a ja som videla zošróbovanú stehennú kosť po operácii. Jedna z najhorších chvíľ mojej terapie tmou.
Na pobyt v tme som neprišla len tak
V ten deň som povedala Lenke, ktorá mi priniesla jedlo, že ráno odídem. Povedala mi vetu, ktorá ma motivovala: „myslela som si, že to povieš. Urob, ako chceš, psa na noc uviažem, nech na teba neskáče, môžeš odísť kedykoľvek bez toho, aby si nám musela niečo povedať, ale bola by to škoda, z nejakého dôvodu tu si. Neprišla si sem len tak “ V ten deň nemala čas na reči, ponáhľala sa, ale chvíľu mi venovala, aby mi povedala, že nemôžem ovplyvniť dianie sveta a nemôžem mať všetko stále pod kontrolou, a ja som zrazu pochopila, že vlastne pod kontrolou nemám nič a že je to tak správne. A ja som zostala.
Ďalšie dni som sa nudila, čas mi plynul tak pomaly, že som si s humorom hovorila, že naša planéta je v invázii mimozemšťanov, ktorí sa s nami hrajú a čas naťahujú podľa svojich chúťok. Čas som mohla sledovať len vtedy, keď som začula nejaké hlasy detí, vtákov, lietadiel a rodinky nejakých lasíc alebo myší, čo sa hrala na streche chatky, hovorila som si „suseda ma nenechá na pokoji ani tu :)))) …zvolala som jej meno a s humorom som nahlas hovorila: „ …ahoj, vitaj … :))) „, keď som nepočula nič, bola noc. to bolo všetko moje povedomie o svete mimo chatky.
Často som sa smiala sama na sebe, plakala som, rozprávala som sa sama so sebou, občas som si chcela aj spievať, ale to mi nejako nešlo, jedlo bolo super a dosť. Ja som celkom veľký jedák, ale bola som prekvapená, že v tme je oveľa menšia potreba jesť. Schudla som 2 kg ( tie už mám samozrejme späť 🙂
Inak som celý čas pobytu mala obrovské bolesti chrbta, krčnej chrbtice a bolesti hlavy. Často tým trpievam aj normálne, ale tu som si toho užila nadmieru.
Štvrtý a piaty deň som videla … bola som ohromená. Tmavočervené svetlo veľmi jasne osvietilo časť mňa a miestnosti a ja som videla, ako moja ruka hýbe dverami. Ten pohyb som zopakovala niekoľkokrát, taká som bola nadšená. Trvalo to asi 10 sekúnd. Bolo to úžasné, doslova som si to nadšene užívala. Tomáš potom hovoril, že takto sa otvára tretie oko … to sa mi ale asi hneď zavrelo, keď som celá nadšená vybrala čelom zárubňu :). Potom som videla červeno ešte 2x, raz, keď som sa po sprchovaní utierala, mala som osvetlenú celú chodbičku – kúpeľňu a videla som, ako otváram a zatváram dvere sprchovacieho kúta a vidím obrysy celej chodby, záchod, umývadlo, steny … nádhera. a potom tretíkrát slabší vnem ešte v izbe, ale tam už to svetlo nebolo také jasné.
Počas celej terapie tmou sa ukazujú svetelné efekty bieleho a modrastého svetla. Tie mi však neosvetľovali priestor, bolo to, ako keď svietia svetlomety auta do hustej hmly – nič nie je vidieť, ale svetlo vnímate. Tak tieto svetelné efekty boli každý deň, niekedy to vyzeralo, akoby svetlo prenikalo cez žalúzie okna, tam však žiadne nie je :)))
Raz sa mi stalo, že som sedela na meditačnom vankúšiku, to mohol byť tak 5. alebo 6. deň, vnímam a úkosom aj vidím hustý kužeľ bieleho svetla nad svojou hlavou. Taký veľký, že jeho najužšia časť sa dotýkala mojej hlavy a celú ju zasahovala. Cítila som príjemné teplo, ktoré do mňa vstupovalo spolu so svetlom. Tento jav mi pripadal dlhý. Plne som si to všetko uvedomovala, cítila som pokoj a teplo, ale bez emócií.
Posledný deň bol najdlhší, akoby nechcel skončiť. Bola som aj nahnevaná a zúfalá, že už nemôžem ani spať ( bola som prespatá, boľavá a tešila som sa na ráno) … jednoducho to nešlo.
Nakoniec deň uplynul a ja som pred štvrtou hodinou ráno vyšla von a motala sa ako opitá snáď celú štvrťhodinu. To, ako oči znova po prestávke začnú spracovávať všetky tie informácie, je pre mozog asi priveľa :)))) to som nečakala :)))) to som nevedela, o tom som nečítala …. :))))) … to bolo prekvapenie :)))
Za pobyt v tme ďakujem
Počas celého pobytu som prevažne mala bolesti a čas sa mi vliekol. To som cítila asi najviac zo všetkého, tú márnosť môjho konania a pochabosť a namyslenosť pri očakávaní 🙂 Zážitky, o ktorých Vám tu teraz v úžase píšem, mi v tej chvíli nejako celkom nedochádzali, časovo percentuálne nenapĺňali moje očakávanie ani deň celkovo. Skôr som vnímala hlavne bolesti, nudu a hnev sama na seba, že nie som radšej niekde na slniečku a nedobíjam „baterky“. Tohto vnímania bolo asi najviac. Preto som úplne otvorene hovorila, že už nikdy viac. UŽ NIKDY TAKÚ HLÚPOSŤ NEUROBÍM :)))))
Tomáš mi robil spoločnosť počas celej mojej terapie a ja som mu nesmierne vďačná za všetko, čo mi povedal, hoci ma často aj otravoval svojím postojom aj názormi. Nech som hovorila o čomkoľvek, vždy bol v opozícii, vždy akoby ma chcel na niečom nachytať, pripadala som si, akoby mi chcel vnucovať niečo, čo ja som nechcela, čo nie je moje … raz som ho decentne aj vykázala z mojej prenajatej chatky … :))))))) to ho prekvapilo :)))))))) ale vždy som sa tešila, kedy príde znova … Tom, prepáč, ale ty vieš :)))))))) myslím, že aj ty si to odo mňa potreboval.
Mne to veľmi pomohlo. Tebe a tme vďačím za to, čo mi došlo … zmierila som sa s rodičmi, hlavne s otcom, a som z toho naozaj šťastná. Ďakujem Ti.
Anjeli ani moja duša so mnou nehovorili tak, ako som dúfala … z toho mi bolo smutno, že sa nenaplnilo moje očakávanie. Akoby ma tam nechali a smiali sa mi. Takto som si tam pripadala. Neodpovedali na moje otázky. Bola som na nich nahnevaná, v tme som aj veľa plakala. Aký je ku mne život tvrdý, ako ma nechá trpieť celé tie „už“ roky … a nemám pomoc, len ja sama si musím pomôcť.
ZÁZRAK však prišiel neskôr. ODMENA 🙂
na druhý deň po tme prišiel ten pocit … LÁSKA … niečo, čo sa nedá opísať slovami … ja som zažila skutočnú lásku zo zdroja … lásku AGAPÉ … neopísateľne nádherný pocit všeobjímajúcej lásky, cítila som sa tak voľne, tak slobodne, tak ľahko, nádherne, akoby som vnímala každý okamih, každý závan vetra, každú kvapku dažďa, každý lúč slnka … neskutočne nádherné okamihy … a potom som išla do práce 🙂 … nie, robím si srandu, ako vždy … práca ten pocit neukončila … len odišiel po troch dňoch sám. Ale viem, ako to cítiť, ako sa napojiť na pretrhnutú niť … keď ju znova nájdem :))))
Ale účinok terapie tmou stále beží…aj teraz a bude bežať aj každé zajtra. TO JE PREDSA DOBRÁ SPRÁVA 🙂
Celkovo som si v tme uvoľnila hlboké strachy a uvoľnila niektoré svoje lipnutia, som pokojnejšia, neriešim toľko ako kedysi, akoby mi to bolo tak trochu jedno, nechávam „to“ tak. Nie je to však všetko ešte jasné a hladké, ešte musím sama na sebe pracovať 🙂 , ešte sa nechávam uniesť emóciami a pocitmi … ešte mám čo spracovávať.
Postupne som prešla názormi od „už nikdy viac“ cez „naozaj mi to k niečomu bolo“ a „fakt dobré“ až po „pôjdem ešte raz“ :))))))
Tak to je všetko, čo by som Vám všetkým o svojej terapii tmou chcela povedať. Mohla by som sa ešte rozpísať, toľko vnemov mám, ale myslím, že aj tak som Vám toho tu napísala možno až priveľa 🙂
Majte sa krásne, a ak sa rozhodnete liečiť sa tmou, prajem Vám to, čo potrebujete, každému, čo jeho jest 🙂
Mnohokrát ďakujem Tomášovi aj Lenke za všetko a hlavne za to, že sú 🙂 a tiež za recept na ten skvelý dezert 🙂
Ahojky Alča
