Kategória: Skúsenosti praktizujúcich

Zdravím, priatelia pobytov v tme.

Je to už dlhý čas, čo som absolvoval terapiu tmou, ale stále ju mám v pamäti a sprevádza ma životom.

Príprava na pobyt v tme

Do „svätyne“ som sa pripravoval po psychickej aj fyzickej stránke dlhší čas pred vstupom. Dnes viem, že to bolo zbytočné a možno aj trochu na škodu.

Pobyt v tme mi nerobil problém a orientácia bola až prekvapivo dobrá. Pohyb bol oproti životu na svetle pomalší a rozvážnejší. Dnes chápem, že ide pre mňa o symboliku uponáhľanej doby.

Na pobyt v tme som išiel s nádejou

Domáce jedlo bolo výborné a chute boli prekvapivo intenzívne. Po krátkom pôste som objavil skrytú chuť potravín.

Do tmy som išiel s nádejou, že dostanem informácie o svojej budúcnosti, ako mám nasmerovať svoj život. Namiesto toho prišlo veľké sklamanie, že odpoveď neprišla.

Život si človek riadi sám, sám si ho nastavuje a vytvára, len je jednoducho ľahšie byť s niekým, kto ho vedie za rúčku, a nebyť zodpovedný za svoje činy. Čím viac som chcel odpoveď, tým viac sa mi rozbiehala myseľ.

Myšlienková búrka a očakávania. Myšlienky sa nedali zastaviť, zahodiť, schovať. Boli tam a budú, len je na mne, ako to vnímam. Či je to pre mňa útok z hlbín duše, alebo slnko zapadajúce do šera.

Všetko má svoj čas

Dnešný život po tme je precitaním a pochopením toho, že všetko má svoj čas, kedy sa prejaví. A to, čo som si tak veľmi prial, sa mi začína s oneskorením prejavovať.

Všetko si s odstupom času začínam viac uvedomovať.

Netvrdím, že je to vždy krásne a napĺňajúce. Je to také, ako som si to prial. A v tom je ten háčik.

Pretože si trúfam povedať, že málo ľudí naozaj vie, čo chce.

Pobyt v tme pre každého

Ďakujem za nezabudnuteľnú skúsenosť, ktorou by si mal prejsť každý aspoň raz vo svojom živote.

Ďakujem za ochotu, s ktorou sa ľuďom venujete, a za to, čo z vás vyžaruje.

Jarda

Ahoj Tomáš a Lenka,

pobyt v tme bol pre mňa novou skúsenosťou. O pobyte v tme som pred nástupom niečo vedel a mal som o ňom aj niečo prečítané.

Pobyt v tme a vzorné technické zázemie

Bol som milo prijatý a vzorné technické zázemie v peknom prostredí spĺňalo moje predstavy. Na pobyt som nenastupoval ako na liečebný, ale bol som hlavne zvedavý na svoje pocity, reakcie a možnosť lepšie pracovať so svojimi myšlienkami.

Pobyt v tme a strava

Som vegetarián, ale zo všetkých možností som si vybral raw food, ktorá u mňa aj tak prevažuje a dávam jej prednosť. Strava bola veľmi chutná, len som ľutoval, že na ňu nevidím, a o to viac som si uvedomoval, že v bežnom živote sa teším aj z farebnosti jedla. Snažil som sa zachovávať svoj denný rytmus, keďže som zvyknutý ráno cvičiť, ale aj tak mi to v odhade času dosť ušlo. Prinesenie jedla raz denne bolo totiž pre mňa jediným bodom, ktorého som sa chytal a podľa ktorého som zisťoval približný čas.

Po skončení pobytu som si vychutnával mierne, pomalé vplávanie do všedného života a radosť z možnosti vnímať okolie citlivejšie.

Petr

Stretnutie s ničotou, so stavom nula. Zmietanie sa s človekom a s vyššou bytosťou uväznenou v ňom. Kto z koho? Chce ten človek naozaj vedieť, odkiaľ prišiel? Kým je? Poznať do hĺbky svoje posvätné ja? Ako mu to pomôže na ceste životom, tu a teraz? Nevytrhne ho to z tak prácne vytvoreného a ešte nepevného hmotného sveta?

To nebude platiť pre väčšinu ľudí, ktorí sa rozhodli pre pobyt v tme. Je to len o mne a mojich pocitoch.

Vo svojom živote som veľmi dlho a prácne hľadala samu seba. Svoju podstatu som však nakoniec našla! Povedomie o mojom pôvode niekde ďaleko mimo pozemskej sféry ma sprevádzalo od raného detstva. Nutkanie neustále hľadať, učiť sa, spoznávať… všetko…, ako a prečo existuje, princípy, na ktorých fungujeme. Dlhé roky kontaktu s vyšším svetom, prorocké sny, práca s archetypmi, snovými symbolmi, podvedomím a nakoniec pokusy povedať ostatným, že sú tu na to, aby pokročili ďalej, v rámci svojich ľudských možností, kde je každý sám za seba, musí nájsť svoju cestu a zmysel plnohodnotného života. Moje pitvanie samej seba, až naruby…, do revúcej bolesti. Vyťahovanie tieňov, programov naočkovaných kolektívnym vedomím, len aby sme sa dokázali zaradiť medzi ľudstvo, fungovať tu a zachovať si svoju pravú hodnotu a smer. Odbúravanie balastu a prijímanie svojich vnútorných démonov, krotenie svojich šeliem ceriacich zuby…,, učenie, učenie a učenie, ako vychádzať so svojím ja verzus moja telesná schránka.

Udalostí a skúseností, ktoré môjho človeka doteraz zmietali až na hranicu zúfalstva a poskytli pochopenie vyššieho rádu a zákonov vesmíru. To bol môj život a moja cesta. A bolo toho dosť! Celý život som lietala hore a chýbala mi pristávacia dráha. Keď sa mi objavila, odmietla som ju a lietala ďalej.

V tme som prekvapivo pochopila, že ja musím ísť teraz a tu opačným smerom. Nastal životný okamih zvratu! Už nesmiem uletieť do výšin, naopak ísť smerom dolu. Nechať svoje korene vrásť do živlu zeme, do hĺbky. Preto som sa narodila ako človek. Moja podstata je vo vesmíre, moje telo je tu a teraz. Musím sa starať o svojho človeka, svojho avatara. Jeho miesto je na Zemi, jeho komfort a pohoda. Nepomôžem mu tým, že od neho odtrhnem duševnú podstatu. Takto by sa stalo! Viem to!

Prvých pár hodín v tme ma varovalo: preniesla som sa do živej paralelnej reality, kde som fungovala medzi tými istými blízkymi ľuďmi, len dej sa odohrával úplne inak! Videla som samu seba, ako do mňa pchajú lieky na schizofréniu v snahe vrátiť ma do reality pozemského života.

Vo chvíli, keď som si uvedomila, že je to ilúzia… , ilúzia to však nebola, bolo to nadmieru skutočné a živé, vrátila som sa späť do temnej miestnosti, v ktorej som už bola sama.

Potom nasledovali rýchle obrazce karmicko – generačného zaťaženia rodu, ktoré ma upozornili na aktuálne dianie v rodine. Bola to druhá a posledná otázka, ktorú som potrebovala riešiť a pochopiť. Stalo sa!

Môj ďalší pobyt v tme sa už stal vydržiavaním a bojom s existenčným komfortom môjho človeka. Nadpriemerné horúčavy okolo 39 °C, pocit horúčavy (v chatke tak asi 29 °C) a pocit, že sa nemôžem nadýchnuť čerstvého, studeného vánku (aj napriek tomu, že chatka je dosť dobre izolovaná a vetraná), ma prinútili ukončiť pobyt po 24 hodinách.

Kým som odišla a rozhodla sa ukončiť pobyt, dlho som vnútorne bojovala. Zmietali sa vo mne otázky ako: Som asi zbabelec? Ako sa na mňa budú pozerať ostatní, keď som to vzdala? Veď som tak dlho čakala… Viem, že prvé tri dni sú najťažšie… Ale? Čo mi to ďalej prinesie? Chcem to vôbec?

Nakoniec: Zaplatila som… budem ostatným pripadať ako idiot?

Zrazu som dala na svoju spoľahlivú intuíciu!!! Nič nie je dôležitejšie než to, čo naozaj chcem a čo cítim! A na to je vždy spoľah! Priala by som si, aby sa všetci riadili svojou intuíciou! Odbúrať to, čo od nás chcú či očakávajú ostatní! Dôležité je len to, ako to cítim ja! Názory ľudí okolo nás, nejaké peniaze, to všetko je len systém, ktorý nás ovláda. Byť slobodný a rozhodovať sám o sebe je najdôležitejším umením v našich životoch.

Ďakujem Lenke a Tomášovi za ich ústretovosť, za ich empatiu a lásku ku všetkým a všetkému, čo robia.

Som rada za tých 24 hodín, ktoré mi umožnili a ktoré som absolvovala! Aj ten jeden deň a jedna noc mi priniesli toľko poznatkov a určili smer do budúcnosti, že bez nich by som hľadala, ktovie ako dlho.

Ešte na záver: môj manžel, napriek tomu, že do tmy som išla ja, prežil všetko s rovnakou silou a rozhodol sa pre väčšiu účasť na našom spoločnom živote, pre viac zdieľania a empatie. Vďaka za všetko.

Aleksandra.

Milý Tomáš, milá Leni,

vďaka vám a vášmu ústretovému prístupu som pri pobyte v tme zažila niečo, čo sa mi nepodarilo zažiť za celý môj doterajší život.

Pobyt v tme a Tma

…prekrásna, žiariaca, objímajúca a aj veľmi drsný odraz vlastných myšlienok. Cesta k vám – úplná vnútorná istota, že idem tam, kam treba. Týždeň sama so sebou…dosť „hustý“.

Prvá polovica pobytu v tme

… úplný chaos myšlienok a vnemov, oslnivé blikajúce svetlá, veľké fyzické bolesti … až keď mi Tomáš pomohol pochopiť, že si to všetko vytváram sama, nastal okamžite obrat do zóny pokoja a blaženosti,

Jedlo a pobyt v tme

Vnímanie jedla ako niečoho nesamozrejmého, nádherného, voňavého, pripravovaného báječnou bytosťou Lenčou.

Cesta späť….bola naplnená pocitmi vďačnosti ku všetkým a všetkému, čo mi prinášalo možnosť cestovať, jesť, vnímať okolité krásy

….no jednoducho začínam ŽIŤ

…..a tak to je!

Vďaka! Eva

Ahoj Tomáš aj Lenka,

zdravím po mesiaci od pobytu v tme, rýchlo to letí..

Pobyt v tme a zážitky

K tme … nebola som dlho, odchádzala som po 3 nociach. Napriek tomu mi zážitky z pobytu v tme pocitovo doznievali ešte asi 14 dní. Keď som odchádzala, vďaka Lenke som to trochu vnímala ako zlyhanie, ale teraz už viem, že to bolo presne to, čo som potrebovala, 2 dni, 3 noci.

Prirovnala by som to k športovcovi vo fáze tréningu na dlhú trať 🙂 Nikto, kto nevydrží, nie je zbabelec. Každý má svoje, s čím sa v tme pobije, nedá sa tomu vyhnúť.

Prekvapilo ma aj, aké je pri pobyte v tme dôležité to rozprávanie, myslela som si, že nebude, ale za 2 dni zhruba 15 minút dokopy bolo málo, kontakt mi fakt chýbal.

3. noc ráno som musela rozsvietiť, taká panika to bola, ale zase..som rada, nemyslím si, že aj teraz so skúsenosťou by to bolo inak.

Terapia tmou suma sumárum

Stručne zhrnuté, skúsenosť na nezaplatenie. Budúci rok si to naplánujem znova, každý by v rámci duševného zdravia mal..v tme sa totiž nedá nezastaviť. Čas zmizne a zostane prítomný okamih, hlava prázdna, udržať myšlienku mi prišlo ako nadľudský výkon. Nielen vďaka tomu som si, hoci som toho naspala dosť málo, veľmi oddýchla.

Veľká vďaka, krásny deň.

Martina

Hmmm, ako začať s niečím, čo je také intímne ako bytie samej so sebou?

Túžba byť sama, pobyt v tme, pustý ostrov

Dlho som túžila byť sama, vziať si so sebou pár fliaš dobrého vína, dve, tri knihy a odísť na pustý ostrov.
Keďže tento spôsob samoty bol neuskutočniteľný, hľadala som nejakú alternatívu. Sem-tam som brázdila po rôznych stránkach a narazila na terapiu tmou. Ešte nejaký čas mi trvalo, kým som napísala Tomášovi. Keď som urobila prvý krok, to ostatné už išlo samo.
Zarezervovala som si termín a bolo rozhodnuté. Úmyselne som nehľadala ďalšie informácie o pobyte v tme, aby som nebola ovplyvnená zážitkami iných ľudí a nemala veľké očakávania

Vydržím pobyt v tme?

Keď sa blížil termín, vtierali sa mi aj pochybnosti, či to zvládnem. Ujdem? Vydržím? Spanikárim?
Do chaty ma uviedol Tomáš, oboznámil ma so spôsobom komunikácie a pravidlami, povedal mi veľmi dôležitú vec: “ Nerob NIČ, len vnímaj seba.“ a rozlúčili sme sa. Išla som sa ešte prejsť po záhrade, vstúpila do chaty, zavrela dvere, zhasla, a bola tma. Úplná tma..
Myslela som si, že sa budem báť, príde strach, úzkosti. Nič. Pokoj. Dôvera. Prvé tri dni som veľa spala. Potom to už veľmi nešlo, mozog sa nastavil do procesu defragmentácie a neustával, šuškal, frflal, prisúval, spracúval a vyraďoval. Nedalo sa to zastaviť.

Rozhovory v tme

Dôležitou súčasťou pobytu v tme boli rozhovory s Lenkou aj s Tomášom. Každý z nich dokázal vidieť veci z iného uhla a to mi pomáhalo pochopiť. Jedlo, ktoré pripravovala Lenka, bolo veľmi chutné.Úžasné. Uvedomovala som si, ako bez očí viac chutí. Ako inak vnímam vône. Aký dôležitý je hmat. Veľmi som sa bavila tým, že som hádala, akú zeleninu v šaláte jem. Tiež sa mi podarilo vysypať si oriešky a verte, že som sa vôbec nenudila, keď som ich zbierala.
Moje zážitky v tme boli veskrze pozitívne. Išla som tam s tým, že si chcem veci v sebe urovnať a dokončiť. Stalo sa.

Prečo terapia tmou?

Pobyt vnímam ako veľmi dôležitý krok k sebapoznaniu a sebauvedomeniu.

Ako sa cítim teraz? Vyrovnane, pokorne, pokojne a s láskou v srdci.
Byť sám so sebou je dar, ktorý my ľudia už dnes veľmi nevieme využívať. Bojíme sa samých seba?

Dáša

Začiatok dávno pred pobytom v tme

Takzvaná Léčba tmou sa pre mňa začala dávno pred samotným nástupom. Čím viac sa blížil môj nástup do svätyne, tým väčšiu nervozitu som pociťoval. Vyhradil som si v kalendári týždeň na to, aby som mal viac času meditovať a premýšľať o svojom plánovanom pobyte. To som celkom nedodržal 🙂 ale stále viac som premýšľal a vnímal svoje pocity a synchrónne okolnosti, ktoré sa okolo mňa odohrávali. Symbolické pre mňa bolo zatmenie slnka deň pred mojím nástupom. Navštívil som rodinu, aby som sa rozlúčil, posledný deň som dopoludnia strávil s priateľkou a potom som vyrazil. So sebou som si zobral bubienok a pár talizmanov 🙂 Zobral som si mp3 s tmavým displejom, na ktorej som mal svoje obľúbené pesničky a obľúbené audioknihy s tematikou duchovného rozvoja. V tme som chcel spoznať svoje hlbšie ja, svoje božstvo a dostať sa do priestoru medzi myšlienkami, upokojiť ich a nestotožňovať sa s nimi. Bral som to ako ďalší krok duševného rozvoja.

Príchod a zoznámenie

Chvíľočku som blúdil, ale nakoniec som dorazil na miesto asi okolo 4 popoludní. Privítal ma Tomáš so svojou pokojnou, priateľskou a pozitívnou energiou a jeho láskyplné deti, z ktorých bolo hneď cítiť krásnu slobodu, uvoľnenie a úprimnosť. Malo to na mňa veľmi pozitívny vplyv, rovnako ako ich obrovský uvítací psík Charlie.
Tomáš mi pomohol s vecami a ukázal mi chatku. Zoznámil ma so signálmi pri nosení jedla, povedal mi, čo a ako, že sa ešte môžem prechádzať po záhrade, a keď sa budem cítiť pripravený, môžem zhasnúť a začať svoj pobyt v chatke. Potom ešte prišla Lenka, ktorá sa ma pýtala, čo nejem, na alergie atď., pretože ona bola tá, ktorá sa o mňa celý čas starala, nosila jedlo, na ktorom som si pri pobyte v tme pochutnával – nezabudnem na skvelé hubové rizoto alebo ovocné knedle! 🙂 Zábava bola nenechať si povedať, čo bude na jedlo, a v tme si to spoznať sám 🙂 Lenka sa so mnou vždy chvíľku porozprávala, čo veľmi pomáha, a mala cit na to, kedy je vhodné porozprávať sa už aj s Tomášom, ktorý normálne každý deň do chatky nechodil.
Len čo odišla, nervozita ešte stúpla. Najprv som si vyskúšal zhasnúť asi len na 2 minúty, aby som „videl“, čo ma čaká, a musím povedať, že som veľmi bojoval, či vôbec dokážem v tme zostať. Zabýval som sa a obišiel chatku, zavolal priateľke, aby som jej povedal svoje dojmy a rozlúčil sa. Naposledy som sa pozrel na slniečko a zhasol som…

Pobyt v chatke na tmu alebo do pozície bojovníka

Po zhasnutí ma po pár minútach nervozita opustila a upokojil som sa. Samotný priebeh nebudem podrobne rozpisovať, aby som ostatným nevnucoval svoje pocity. To, čo sa dialo v tme, bolo predovšetkým zosilňovanie vnútorných pocitov. Všetky názorové systémy a emócie počas života obaľujú našu dušu, a namiesto svojho vnútra sa postupne začneme stotožňovať so svojím egom, so svojou zásobárňou emócií a myšlienok. Ako mi krásne vysvetlil Tomáš, tma to z nás dokáže vytiahnuť, dokáže odlupovať tieto šupky strachu a odhaľovať naše božstvo. Pekne mi vysvetlil, aké dôležité je tieto emócie, ktoré v sebe nosíme, nepotláčať, pretože to spôsobuje bolesť tým, ako sa duša snaží cez ne dostať von – prejaviť sa, ale ego ten obal emócií nechce pustiť. Naučil som sa prijať tieto emócie, nebyť rezistentný a poddať sa im, a hoci to nemusí byť príjemné, je dôležité prekonať strach, pretože zistíte, že sa VÁM nemôže nič stať 🙂
Myslím si, že je veľmi dôležité nebáť sa o tom hovoriť. Porozprávať sa s Tomášom, ktorý má neuveriteľné cítenie a skúsenosti, ktoré vám môžu veľmi pomôcť.

Po pobyte v tme

Výstup na svetlo bol jednoducho očarujúci. Pripadal som si ako kozmonaut, ktorý pristál na Mesiaci. Keď sa rozvidnelo, pozoroval som krásu matky Zeme, všetko bolo nádherné. Dostalo sa mi vrelého privítania od Charlieho a potom od celej rodiny. Rozprávali sme sa, popíjali zelené smoothie, ešte niekoľkokrát som sa prešiel v prírode, rozlúčil sa s chatkou a celou rodinkou a išiel som…
Dôležité je spomenúť, že rovnako ako samotný začiatok pobytu na mňa pôsobil už niekoľko dní vopred, tak aj koniec stále doznieva. Pobytom v tme som získal väčšie uvedomenie si seba a hlavne zosilnené vnímanie komunikácie celku, vnímam mnoho detailov, ktoré sa okolo mňa odohrávajú, a synchronicita, ktorá sa mi ukazuje, je neuveriteľná!

Svoje problémy, ktoré mi ukázala tma, som vďaka tomu mohol riešiť aj po jej skončení, zosilnené vnímanie osudu ma k tomu krásne doviedlo!

Niekto urobí päť krokov, niekto jeden, ale dôležité je posunúť sa. Všetkým prajem veľa šťastia a lásky! A vďaka každému, kto sa do tmy vydá.

Filip

To už je mesiac, odkedy som ukončila pobyt v tme?
V mojom vesmíre je ten čas nejako zrýchlený 🙂

V tme to bolo čierne a mäkké

Aké to bolo v tme? Čierne. Kupodivu veľmi čierne a veľmi mäkké. Čas plynie akosi pomalšie, keď si v sebe. Zvláštne je, ako si človek uvedomí rozdiel medzi otvorenými a zatvorenými očami. Vidíš rovnakú figu borovú tak či tak, ale ten pocit spolupatričnosti so sebou samým je veľmi zvláštny.
Než som šla do tmy, nahrala som si na MP3 nejaké meditácie a cvičenia. Celkom „náhodný výber“, dá sa povedať, veľa som nemeditovala, tak som nemala nič vyhranené. Ale keďže nie som včerajšia a viem, že žiadne náhody jednoducho neexistujú, a v tme sa pre mňa nič zvláštne nedialo, našťastie žiadne „strašidlá“ a tak, hovorím si, prečo teda.

Človek to väčšinou vidí až spätne, prečo mu život postaví do cesty niektorých ľudí alebo situácie. Je veľmi múdry, tak prečo sa mu vzpierať, tak či tak si to odžiješ, len intenzita sa stupňuje. Niektoré meditácie ma zaujali natoľko, že si jednoducho aj tu „vonku“ urobím čas na to, aby som sa na chvíľu zastavila v sebe. To, čo by bola kedysi „strata času“ (pre pobyt v tme hláška akosi úsmevná), mi teraz pripadá oveľa dôležitejšie. Svet je akosi krajší, nezdá sa Vám?

Pobyt v tme nie je strata času

Myslím, nie, viem, že si život v biologickom tele oveľa viac užívam. Veď život je len hra, tak prečo si ju poriadne neužiť.

Pobyt v tme bol pre mňa zvláštna a krásna epizóda a určite skúsenosť na nezaplatenie. Veľmi Vám za ňu ďakujem.

Až budem mať „NÁHODOU“ cestu okolo… však to poznáte. Telefónne číslo mám uložené.

Ste úžasní ľudia, mám Vás veľmi rada
S láskou v srdci Vás objímam

Anička

O pobyte v tme som prvýkrát počula od svojej kamarátky, zhruba necelý rok predtým, než som sa rozhodla pobyt, teda pobyt v tme, absolvovať. Rozhodujúce pre mňa vtedy bolo pozretie videa s Jaroslavom Duškom, v ktorom odpovedal na otázky o svojom pobyte v tme. V tej chvíli bolo jasné, že to musím absolvovať aj ja. Termíny už boli obsadené, tak som si musela pár mesiacov počkať na voľný termín. Zvolila som si prvý termín, ktorý vychádzal až o tri mesiace od chvíle môjho rozhodnutia, ale potom som ho musela kvôli nejakým zmenám v mojich plánoch presunúť a nakoniec z toho bolo polročné čakanie.

Potrebujem pobyt v tme

Vtedy som prežívala rôzne životné zmeny a mala som pocit, že jednoducho potrebujem ísť do tmy hneď. Teraz s odstupom času viem, že všetko malo svoj čas a že nič nie je samo od seba, a termín mi vyšiel až na jeseň. Dokonca si aj spätne uvedomujem, že v čase prvého termínu v lete som prežívala opäť ďalšie dôležité životné situácie. Keby som v takej fáze mala ísť do tmy, mala by som zo všetkého plnú hlavu a toľko by som si pobyt neužila.

Čím viac sa blížil termín nástupu na môj pobyt, tým viac som sa nevedela dočkať. Najskôr som od toho očakávala nejakú životnú zmenu. O svojom pobyte som informovala len pár blízkych. Tí veľmi nechápali, čo sa tam dá celý týždeň robiť, a tvrdili, že by sa tam „zbláznili“. Ja som riešila jedinú obavu, a to bol istý strach zo samotnej tmy. K tomu sa ešte vrátim neskôr.

Rozhovory a pobyt v tme

Už stretnutie s Lenkou a Tomášom bolo pre mňa veľmi zásadné, tak na začiatku, keď som k nim prišla domov, ako aj neskôr rozhovory s oboma počas môjho týždňa v chatke. Preberala som s nimi svoje myšlienky, čo bolo pre mňa veľmi dôležité. Každý z nich sa v témach dotkol niečoho iného, ale pre mňa zásadného. Rada by som týmto dala radu tým, ktorí si nie sú istí, či chcú udržiavať kontakt, alebo byť v úplnej izolácii. Podľa mojej skúsenosti sa tomuto kontaktu nebráňte. Myslím si, že krátky rozhovor môže naopak pomôcť urýchliť proces, ktorý sa v človeku odohráva, človek sa môže rýchlejšie niekam posunúť a veľa vecí mu dôjde na úrovni myslenia.

Z celého pobytu som si predovšetkým odniesla uvedomenie si prítomného okamihu. V tom mi svojimi slovami pomohol Tomáš. A Lenka mi zase pomohla v tom, aby som svoj doterajší život prijala taký, aký je. Zamyslela som sa nad ním z karmického pohľadu a prijala všetko, čo sa mi v živote deje alebo sa už stalo.

Pobyt v tme a jedlo

Nesmiem zabudnúť pochváliť Lenkinu báječnú a chutnú kuchyňu. Počas toho týždňa stráveného o samote sa pre mňa jej jedlá stávali úplným pohladením na duši, pretože si trúfam povedať, že Lenka varila s láskou. Ja som s jedlom trochu experimentovala, pretože som si nikdy nenechala povedať, čo som dostala na jedenie ani na pitie :o) Je to ďalší zaujímavý spôsob poznávania a zároveň aj zábava.

Strach z tmy

Teraz sa vrátim k môjmu už spomínanému strachu z tmy. Už po pár hodinách v tme bolo pre mňa úžasné zistenie, že tma je bezpečná, a začalo mi v nej byť dobre. Možno to spôsobil ten priestor, ktorý bol uzavretý a zamknutý. Cítila som sa, akoby ma tma zahalila do svojho náručia, a môj strach odišiel. Aj teraz vnímam tmu inak, napríklad keď si idem večer ľahnúť a zavriem oči, prebehne mnou pocit bezpečia a pokoja, ktorý som cítila počas svojho pobytu v chatke.

Podľa mojich skúseností nemôžem povedať, že by som prežila nejaké nepríjemné chvíle. Skôr je to strach z neznáma, z toho, čo sa môže stať. Mala som dva sny, ktoré mi síce nedávali žiadny zmysel a boli pocitovo také nepríjemné, že som sa z nich zobudila so škaredým pocitom, skoro až so strachom. Pravdou je, že asi po troch dňoch som si začala klásť otázky „Prečo som tu a či to vôbec potrebujem podstupovať?“ Lenže to je asi také prechodné obdobie, ktorým treba prejsť.

Čo som počas pobytu v tme robila?

Svoj pobyt v tme som si skôr osobne užila, než by tam bolo niečo zlomové v mojom živote, čo by ma prebudilo do života a uvedomenia. Myslím si, že toto je veľmi individuálne a každý prežije svoju tmu úplne inak. Záleží na životnej fáze každého z nás a osobne si myslím, že priebeh už prvého pobytu v tme pozitívne ovplyvní akékoľvek terapie či iné sedenia, ktoré človek absolvoval pred vstupom do tmy. Mám tým na mysli dlhodobejšiu prácu na sebe.

Veľa som tam hodnotila svoj život a hlavne som si ujasňovala, čo chcem do budúcnosti ďalej robiť. Aj keď som veľa vecí vedela už predtým, nejako všetko dostalo akúsi formu a vnieslo mi to do života väčší pokoj. Bola to pre mňa netradičná dovolenka, keď som veľa prespala, robila si dychové cvičenia či nejaké meditácie, cvičila alebo len tak premýšľala. Nevedomosť o čase a veľký časový priestor mi pomáhali uvedomiť si samu seba a hlavne sa nikam neponáhľať.

Ukončenie terapie tmou

Nakoniec by som chcela opísať svoje pocity po tom, čo som z chatky vyšla. Bola sobota a bol úplne krásny a slnečný deň. Rozlúčila som sa s Lenkou a Tomášom a rozhodla som sa stráviť deň v Kutnej Hore. Tie prvé pocity, ktoré som mala, boli úplne nezabudnuteľné a zvláštne. Pripadala som si ako z inej planéty, najmä pri návrate medzi ľudí. Trvá to však chvíľku a človek sa vráti do každodennej normálnosti. V takom pokoji a spokojnosti som si užila celý ten deň sama so sebou, na čo budem dlho spomínať. Na druhý deň som strávila celý deň so svojou rodinou a naozaj musím povedať, že som prežívala neskutočné šťastie z toho okamihu byť s nimi. Oni to brali ako normálny deň, ale ja som to vnímala veľmi intenzívne a cítila som sa šťastná.

Zaujímavé bolo pozorovať, čo všetko sa udialo ďalší týždeň, respektíve koľko vecí človek dokáže stihnúť za týždeň. Dávalo mi to možnosť dobre porovnať týždeň v tme s nasledujúcim týždňom po mojom pobyte. Aj sa mi nejako vo všetkom darilo a išlo to viac od ruky :o)

Úplne na záver by som chcela povedať, aby si každý z nás viac dával pozor na okolitý ruch, starosti ľudí, ale aj na tie naše starosti, a aby nás ten svet príliš nezmietol. Došlo mi, že najviac ma zaťažujú sťažnosti okolia vrátane vplyvu médií, ktoré si príliš nechávam vnášať do svojho života. Pritom som sama spokojná so sebou a s tým, čo robím a mám. Preto je určite dobré robiť nejaké meditácie alebo tráviť veľa času v prírode, čo takto riešim ja.

Dúfam, že trocha mojich slov môže niekomu pomôcť rozhodnúť sa absolvovať pobyt v tme a urobiť zmenu vo svojom živote. Je to zmena, určite áno, a ako som povedala, každý to prežije inak. Preto nie je nutné hľadať nejakú odpoveď na to, čo mi to vlastne dá a ako to tam budem prežívať. Každý sme v inej fáze života a každý sme inej povahy. Je tiež dobré príliš od toho neočakávať! Nechať, nech to pracuje samo, a nesnažme sa stále niečo riadiť, ako to často robíme v tomto uponáhľanom svete.

Ďakujem Tme a rodine Roudovcov.

Pavla