Na pobyt v tme som si zarezervovala miesto zhruba vo februári tohto roka. Vtedy som mala kopu plánov, na čo všetko v tme prídem. Ako si usporiadam profesijnú dráhu, ujasním si, čo vlastne chcem robiť, usporiadam si partnerské vzťahy, aby som konečne mohla stretnúť toho pravého, usporiadam si svoj vzťah k peniazom, aby som ich od seba konečne neodháňala, a vôbec počas jedného týždňa dám do poriadku celý svoj život.
Strach z pobytu v tme
Zároveň to pre mňa bola aj výzva v zmysle prekonania strachu z tmy. Ako však mesiace plynuli, prichádzali ku mne situácie, ktoré ma nútili dávať si život dokopy priebežne. A potom prišiel september a čas odchodu. Mojím jediným cieľom už bolo len si oddýchnuť, poriadne sa vyspať a vydržať v tme celý týždeň. Večer pred odchodom som strávila s priateľom a jeho kamarátmi, čo sa ukázalo ako veľmi dobrý ťah, pretože mi v sobotu bolo tak zle a bola som taká unavená, že stres zo zhasnutia sa nedostavil a ja som sa na tú chvíľu naozaj veľmi tešila.
V tme som prvé dni spala
Prvé dva dni som prespala a potom som sa viac-menej nudila. Stále som čakala, kedy niečo príde, a ono nič neprichádzalo. Nakoniec sa to dostavilo v podobe sna a následného riešenia toho sna. Veľmi mi s tým pomohol Tomáš, ktorému ďakujem 🙂 potom prišlo ešte zopár zvnútornení niektorých vecí, ktoré som už vedela, ale niečo iné je vedieť a prežívať.
Pred skončením pobytu v tme mi bolo na vracanie
Večer pred odchodom som dostala obrovský strach, čo ak bude všetko inak, keď sa vrátim domov, a veľmi som somatizovala. Bolo mi na vracanie, triasla som sa…
Prechod do svetla bol náročný, veľmi sa mi krútila hlava a do „normálu“ som sa dostala až okolo jednej hodiny popoludní.
Pobyt v tme a jedlo
A ešte pár slov k jedlu 🙂 bolo úplne výborné. V tme sú chute veľmi výrazné a ja som si navyše nedala povedať, aké prekvapenie ma čaká, takže moje chuťové poháriky priam vybuchovali náporom výborných chutí. A týmto veľmi ďakujem Lenči 🙂
Ďakujem vám obom
Irča
