Ahoj Tomáš a Lenka,
ešte raz ďakujem za vašu tmu a pravidelné návštevy.
Moja druhá tma bola iná
Tentoraz som išiel z Bykáně sám. V Úmoníne som dal na svoj orientačný zmysel a na konci dediny som pokračoval rovno po poľnej ceste, ale do susednej dedinky 🙂 . Ale už sa mi nechcelo vracať, tak som to zobral cez pole.
Nebol som taký nervózny ako prvýkrát
Musím povedať, že tú tmu som vnímal inak, priateľskejšie. Prijal som ju a bolo to poznať na vnútornom rozpoložení a vnútornom naladení… Hľadel som do tej tmy inak a po fyzickej stránke som nemusel mať zapnuté kúrenie na toľko stupňov.
Po prvom pobyte v Tme, keď mi Tomáš dal tip, nech prijímam aj to nepríjemné, pozorujem to, neodvádzam pozornosť a nebojujem s tým, to robím a robil som to aj počas druhej tmy.
Prvé tri a pol dňa som si to užíval ako na dovolenke. Mal som skvelú náladu, len malinké výkyvy, ktoré som pozoroval.
Štvrtý deň po jedle som ležal na chrbte a prišiel menší nepríjemný pocit. Pocit, že mám málo kyslíka. Aj napriek tomu, že som mal skúsenosť, že kyslíka mám dosť a môžem mať zapnuté kúrenie namiesto klimatizácie (väčší pokoj a v prvej tme telo potrebovalo teplo).
Prepadol ma chvíľkový pocit
Potom som sa pretočil na pravý bok a prišiel veľmi silný nepríjemný pocit, že pôjdem zajtra von a možno už dnes. Chodili mi myšlienky, že sa nemá nič preháňať, že iní tiež odišli z druhej tmy skôr, že už som si tam všetko vyskúšal a užil a že nič nové nebude. Po pár sekundách sa to upokojovalo a po pár hodinách som sa cítil zase fajn ako na začiatku týždňa.
Uvedomil som si, že to bolo dosť zaujímavé. Že ma to vlastne chcelo dostať von na základe akýchsi dôkazov a dôvodov, ale v skutočnosti som bol OK. Nič som nepotreboval, bol som v poriadku, akoby som nebol jeden, ale tie myšlienky a emócie boli oddelené a chceli niečo iné.
Inak na pobyt v Tme rád spomínam, aj vďaka nemu viem, že život je vlastne o prijatí a o tom, kam smerujeme pozornosť.
Majte sa krásne 🙂
Honza
