Milá Lenka a Tomáš,
už niekoľko dní premýšľam o tom, že spíšem svoje pocity z pobytu v tme, ale stále akosi nenachádzam slová, myšlienky a pocity sú také mätúce.
Najlepšie by som to všetko vyjadrila pocitom…..viem, že nič neviem .
Pobyt v tme a ako sa to začalo
Asi pred rokom som vypočula intuitívne volanie a našla informácie o pobyte v tme. Na internete som si vyhľadala informácie, prečítala články, našla Vás, objednala si termín, zaplatila zálohu, prišiel mi potvrdený termín a až potom som si položila otázku, čo som to urobila……nástup je tak ďaleko.
Od tohto okamihu bola všadeprítomná myšlienka: idem na pobyt v tme. Akosi sa zrýchlilo dianie okolo mňa, všetko sa končilo, uzatváralo, vrcholilo a mňa to neuveriteľne vyčerpávalo. Cítila som, že pobyt v tme bude pre mňa nový začiatok, a preto musím všetko uzavrieť, ukončiť a nič si so sebou nebrať…..a tak sa aj dialo.
Nastal deň pobytu v tme, strach, vyčerpanie z prežitého, zmätok, ale aj mierne radostné očakávanie, všetko sa zmení, už bude len lepšie.
V chatke som sa zorientovala, osprchovala, zhasla, posadila sa na posteľ a cítila som sa šťastná, som tu a všetko sa môže začať……prepojila som sa s chatkou, miestom, tmou a nechala všetko na vesmír…..podarilo sa mi zaspať…….
Prebudenie a zároveň hlas v hlave, ktorý mi už zostal až do konca pobytu. Prebudenie bolo pre mňa šokom, strach, zúfalstvo, beznádej, panika a túžba utiecť preč. Ani neviem, prečo som neutiekla a vydržala počkať na príchod Lenky. Len som plakala, že to nezvládnem a chcem ísť domov……. Lenka si ku mne sadla, pohladila ma a povedala mi, že môžem odísť …..to považujem za zlom, len so mnou zdieľala môj strach, neprehovárala ma, nediagnostikovala ma a nehodnotila, ponúkla mi, že za mnou môže prísť ešte raz. To som odmietla a dohodli sme sa, že sa to pokúsim zvládnuť do ďalšieho dňa.
Zvládla som ďalší deň a prišiel Tomáš a ďalší rozhovor. Niečo sa medzi nami tromi dialo…mala som pocit, že sme sa mali stretnúť a pobyt v tme bol len nástrojom tohto stretnutia. Asi to tak malo byť a ďalšie tri dni som prežila prepojená s Lenkou a Tomášom a všetko sa zmenilo v deň, keď mi Lenka priniesla jedlo, povedala mi všetko, čo považovala za nutné, a objala ma. V tom objatí bola láska, pochopenie a predovšetkým súcit a uvoľnenie. Nasledujúce dni už boli len o mne, mojom živote, mojich ilúziách, očakávaniach, predstavách.
Som stratená a nešťastná
Uvedomila som si, aká som stratená, nešťastná a vyčerpaná. Dnes viem, že som to potrebovala cítiť, aby som falošne nezakrývala, že všetko zvládam, aby som na seba stále nevyvíjala tlak, musíš, zvládneš to……ešte toto a potom toto, a kde je radosť len tak byť.
Tma a Ja. Veľmi skoro som mala pocit, že tma je len absencia svetla….akoby som všetko videla aj nevidela, je to neopísateľný pocit. Tma mi umožnila zrútiť sa, vyplakať hektolitre sĺz, uvoľniť brzdy bolesti a zúfalstva. V tme som cvičila, meditovala, bola na rozhraní medzi bdením a spánkom, spievala, tancovala, kreslila……..tma nie je obmedzujúca, je rovnako inšpiratívna ako svetlo.
Hlas v hlave počas pobytu v tme
Hlas v hlave……tak to bude dlhá kapitola. Nedalo sa pred ním utiecť, klamal, našepkával, vždy sa na niečo nalepil a rozvíjal príbeh….zlom a hlas srdca, kto chodí do kina na stále ten istý film, a ešte k tomu na taký brak . Som ja ten hlas v hlave, ako sa s ním stotožňujem, ako ovplyvňuje môj život, moje zdravie, moju realitu…kto môže zmeniť ten hlas, aký priestor zaberá v mojom živote…..to bola zvláštna hra a na vlastnej duši prežité to, čo som toľkokrát počula, čítala a nepochopila. Teraz to mám prežité, trochu viac to chápem a môžem ovplyvňovať svoju realitu, to, ako sa cítim, ako sa vnímam.
Tma a jedlo. Len tu napíšem to, čo ostatní…. Lenkina kuchyňa a varenie s láskou, očarujúce…. Čo ma však veľmi prekvapilo, bolo akési zvláštne prepojenie s jedlom, alebo so sebou, to fakt neviem…..vždy som zjedla iba toľko, koľko bolo treba, a ani o lyžicu viac. To ma fakt prekvapilo. Slávnostným okamihom bolo pre mňa pitie bylinkových čajov, keď som sa cez bylinky dokázala dostať von a vnímať prepojenosť s vesmírom, podarilo sa mi to vždy pri pití čaju. To boli očarujúce chvíle.
Po skončení pobytu som sa neuveriteľne tešila domov na svojich blízkych a bola na vrchole blaha, že môžem len byť, len v láske byť.
Po pobyte v tme sa všetko učím znova
Ako žijem dnes. Ako po zrútení. Učím sa všetko znova, pozerať sa na seba, na svet, všetko obmedzujúce, všetko inšpirujúce……fakt neviem. Nechala som za sebou veľa bolesti, strachu, obáv……nesmelo kráčam k radosti, láske, zdieľaniu, tvoreniu, bytiu. Robím malé krôčiky, všetko je akosi nové a ešte sa to nedá dobre opísať….ako som písala v úvode…viem, že nič neviem.
Zo srdca Vám ďakujem za umožnené zrútenie, za pocit nádeje.
Majte sa veľmi fajn.
S láskou a úctou Anna
P.S. Meno praktizujúcej pobytu v tme bolo zmenené z dôvodu zachovania anonymity.
