Radi zdieľame autentické príbehy a osobné zážitky ľudí, ktorí sa rozhodli spomaliť a venovať čas sami sebe. Dnes vám prinášame rozhovor so ženou, pre ktorú sa terapia tmou stala cestou k hlbokej regenerácii, pokoju a novému pohľadu na život.
Od kolotoča povinností k vlastnému vnútru
Nemala som žiadne veľké očakávania, ale jednoducho ma to sem ťahalo. Povedala som si, že to vypočujem a pôjdem. Vnútri som cítila, že potrebujem byť v tme. Pred dvoma rokmi sa mi totiž narodila dcéra a odvtedy prežívam neustály kolotoč povinností a potrieb niekoho iného. Moje vlastné potreby ma však už zavolali, aby som sa začala venovať svojmu vnútru. Som strašne šťastná, že som tieto pocity vypočula.
Oddych a hlboké uvoľnenie tela aj mysle
Počas troch dní som si úžasne oddýchla a dospala všetky prebdené noci. Priam som cítila, ako sa z môjho tela vyplavuje stres aj napätie, v ktorom žijem každý deň. Povolili mi svaly všade na tele a hlava sa vyčistila. Zrazu som zistila, že len ležím a nad ničím nepremýšľam, čo je pre mňa obrovská vzácnosť, pretože bežne robím jednu vec a myslím na ďalšie tri. Vzniklo tam krásne prázdno. Emočne som sa vyladila, cítim teplo na hrudi a je mi akosi ľahko.
Keď sa desivá tma zmení na láskavé objatie
Tma bola úžasným účastníkom celého zážitku. Trošku som sa bála, že budem mať strach, ako ho mávajú deti v detstve alebo ľudia v dospelosti. Zrazu som sa však cítila tak bezpečne. Akoby ma tma objala a povedala mi, že tu môžem pobudnúť, o nič sa nemusím starať, nemám žiadne úlohy a nemusím vôbec nič, len byť. Bol to magický moment a odovzdanie sa do ničoho, čo som asi nikdy v živote nezažila. Z desivej tmy sa stala láskavá tma a môj vzťah k nej sa premenil.
Cesta späť k sebe v zrýchlenom svete
Posledné dva roky som bola veľmi ponorená do starostlivosti o rodinu a v takom stave je ťažké nájsť si čas pre seba. Myslím si, že to nemajú len mamy, ale v dnešnej dobe aj všetci pracujúci manažéri či študenti. Máme málo času na to, aby sme boli sami so sebou, a keď už sme sami, scrollujeme ako blázni, snažíme sa vypnúť, ale zase utekáme od seba. Pobyt v tme predstavuje vzácny a jednoduchý spôsob, ako sa dostať do seba a pobudnúť so svojimi myšlienkami aj pocitmi.
Priestor pre inšpiráciu a pohyb bez nudy
Za celé tri dni som nenašla chvíľu, keď by som sa nudila alebo nevedela, čo mám robiť. Našla som si čas zacvičiť si, zatancovať, vyplakať sa aj zamyslieť sa. Vypočula som si hudbu aj hovorené slovo. Prišlo mi to vlastne strašne krátke. Keby som sa neponáhľala domov za dcérkou, pokojne by som ešte deň či dva privítala. Začali mi prichádzať na um inšpiratívne myšlienky, nápady a riešenia vecí, ktoré som predtým nevedela rozlúsknuť. Určite to nebol môj posledný pobyt v tme a nabudúce budem riešiť už len to, na ako dlho vyrazím.
Skúsenosť, ktorá otvára oči aj srdce
Človek v sebe nemá nič lámať, ale má byť otvorený, pretože získa oveľa viac než to, o čo príde. Je to rýchla metóda, ako sa uzdraviť, osviežiť, oddýchnuť si a preladiť sa v zrýchlenom svete. Ľudí, ktorých to osloví, si to pritiahne a vypočujú ten vnútorný hlas. Cestou sem sa mi navyše stala zvláštna vec. Na Hlavnej stanici som pomohla pánovi s bielou palicou, ktorý sa snažil nastúpiť na eskalátor. Keď som sa potom v tme snažila dostať niekam s kanvičkou, vybavil sa mi ten podobný pocit, keď ani jeden z nás nevidel. Bola to pekná synchronicita a zaujímavý spôsob, ako sa vžiť do niekoho, kto nevidí a musí fungovať inak.
Chceš sa o sprievodcoch tmou dozvedieť viac?
Sleduj aj náš YouTube kanál, kde nájdeš videá o pobytoch a skúsenostiach s terapiou tmou. 🔔
