Začiatkom septembra som prišla k Tomášovi a Lenke na týždenný pobyt v tme.
Cítila som, že je to jedinečný čas byť sama so sebou, zájsť na hlbinu alebo skôr do hlbiny, prežiť v bezpodmienečnej láske čokoľvek.
Priala som si odovzdať všetko v plnosti a bola som pripravená postiť sa.
Teda po dohode s Tomášom som si priala zostať o vode od soboty do stredy bez kontaktu. Pôvodne som zamýšľala zostať tak celý týždeň.
(Už predtým som sa viackrát postila s bylinkovými čajmi a vždy to bolo náročné. Racionálne som však zhodnotila, že je to jedinečná príležitosť, keď nemusím variť a starať sa o rodinu…)
Pobyt v tme sa začal
Dvere sa zavreli a ja som prežívala šťastie a vďačnosť z oslobodenia…detoxikácia však prišla v nečakanej intenzite (zimnica, vracanie, hnačky, triaška, bolesti kĺbov, hlavy), len s ťažkosťami som vstávala a uliehala…a v tme, takej hustej, že by sa dala krájať…keď aj duša prežívala pôst tmou dosiaľ nepoznaný…v bezčasí…s nebývalým vyčerpaním. Netušila som, aký je deň a hodina. Vypotácala som sa von( ! ).
Áno, prerušila som pobyt, hoci s ľútosťou, ale aj s vedomím, že som precenila svoje sily. Cítila som, že aj toto je moja sloboda a úprimné vyznanie…vtedy som si myslela, že po prerušení už zostáva len odchod…priebeh terapie prerušený, niet návratu…
Bol pondelok neskoro večer.
Popíjala som čaj s Lenkou a s deťmi a načúvala príbehom o bázni, strachu, sklamaní aj nádeji…
Po vľúdnom prijatí a rozhovore s Lenkou a Tomášom o kontinuite Jednoty ( tak to slovne vyjadrujem ja) , som sa vrátila späť s tým, že uvidím, čo sa ‚otvorí‘.
S dôverou a už s ľahkou vegánskou stravou a teplým čajom.
Poprosila som a spočinula…a kontinuita sa vynorila, nikdy nezmizla:-) …bola som obdarovaná ( teda tak som všetko vnímala s vďačnosťou…)
Nebudem opisovať, čo nasledovalo, je to príbeh mojej duše…
Prežila som Jednotu v láske, prijatí a spolupatričnosti…slobody a uzdravovania
( stále pokračujúce ).
Lenka ma navštevovala s jedlom, ktoré mi bolo božskou mannou…s otvoreným a láskavým srdcom sprievodkyne…
Príbeh stále pokračuje a ja viem, že všetko bolo správne… bez výčitiek, že aj tie ‚najsvätejšie‘ predstavy sú len predstavy, že pobyt v tme nie je hrdinský výkon :-), na ktorý by niekto niekedy čakal…a priania sú zase len priania…
Ďakujem .
Šárka
