Prajem všetkým krásny deň a posielam pozdravy Tomášovi a Lenke!
Spomienky na pobyt v tme
Venovať pár riadkov pobytu v tme, ktorý som minulý rok absolvoval, mi najprv nepripadalo nevyhnutné. Všetko bolo prirodzené a pokojné. Vnímal som to ako ďalší krok v živote, ktorým sa dostávam ďalej, a nebolo to nič také veľké, aby som to odovzdával alebo reflektoval. Čas na písanie si robím až dnes, keď na pobyt v tme spomínam.
Prípravu som si spríjemnil už cestou do Lomca. Vystúpil som na predmestí Kutnej Hory, zašiel si do Chlístovíc na Sion a pomaly sa nasmeroval k Březovej. Nástup som mal večer, a tak bol čas vyčistiť si hlavu ešte pred spaním.
Prvé dni v tme
Prvý deň, dva boli o spaní a strate prehľadu o čase. Predstavu toho vnútorného napätia, keď neviete, koľko vlastne odbilo, som opustil v okamihu, keď dostala „tvar“. A tým bol zvoniaci budík bez ručičiek. Také urputné cinkanie a bez prestania, pretože ten budík vlastne nevie, kedy je ten správny čas. Keď som ho vypol, zvyšné dni už boli len o zážitkoch.
Možno patrím k tým, ktorí majú, čo sa vnemov týka, citlivosť dubového pňa. Čo sa doň však vryje, dlho pretrvá. Tme sa to podarilo. Nosím ju so sebou aj ďalej. Utiekam sa do nej, keď sa ma vír okolitého aj vnútorného diania pokúša strhnúť. Meditácia aj práca sú pre mňa ľahšie. Množstvo podnetov ma dokázalo vyrušiť ľahšie ako dnes. Je to ako prednášať a mať hlučné publikum. Namiesto snahy prekričať ho sa ukázalo ľahším spomaliť a nájsť jedného dvoch ľudí, ktorí ostatných vyrušujú. Obaja sa ľahko stratia, kým nezameriate pozornosť na každého zvlášť. Bez anonymity potom stíchnu, alebo naopak nadhodia niečo veľmi podnetné (za mňa aj proti mne). Oboje je výborné. Používam to na svoje myšlienky. Posilňuje to sebaskúmanie a prehlbuje sebapoznanie. Nahliadal som tak v tme na svoj pokoj, vzrušenie, prianie odísť, prianie zostať atď. Zmizli, alebo priniesli niečo podnetné. To som si zachoval dodnes.
Pobyt v tme nie je úplne pre každého
V okolí nemám veľa ľudí, ktorých pobyt v tme zaujal. Tá predstava väčšinou desí. Myslím, že som sa nedesil pred pobytom ani počas neho. Svojím spôsobom som si chcel vyskúšať, či je to postoj, ktorým tma zalomcuje. Nestalo sa tak. Pobyt v tme môžem odporučiť aj tým, ktorí sa majú dobre a len to chcú vyskúšať. Tma je pokojná a rušiť vás nebude. Verím však, že hranie na pohodu je dosť hlučná muzika, ktorú môže byť zaujímavé vziať do tmy.
Čítam to po sebe a potrebujem dodať, že po otcovi som výbušný cholerik, ktorý nejde pre slovo ani pre vybíjanie emócií ďaleko. To bolo, je a asi aj bude. V tme a bez publika sa mi však celý rad prirodzených výbuchov zdal na smiech a tak nejako bez efektu. Na tom chcem do budúcna pracovať. Ďakujem za možnosť uvedomiť si to.
Majte sa krásne, za tmy aj za jasu!
Petr
