Ahoj Lenča a Tomáš,
najprv by som vám chcela poďakovať za možnosť absolvovať pobyt v tme. Za výborné jedlo a pokec ;), keď bolo treba. Tma mi dala možnosť rozpoznať, čo je pre mňa dôležité. Napr. vôbec mi neprekážalo, že chatka nie je úplne odhlučnená, pretože mi konečne došlo, ako silno som prepojená s prírodou. Ešte dnes, keď vonku zatvorím oči a započúvam sa do spevu vtákov, som späť v chatke.
Tma mi pomohla pochopiť
Pomohla mi pochopiť, že nie som naprogramovaný robot s večne pozitívnou náladou a že to k životu jednoducho patrí. Problém je ten boj s tým. V tme ma začal bolieť chrbát, najprv trochu, ku koncu už veľmi. A to aj napriek tomu, že som cvičila. Po návrate domov stačila tá pomyselná posledná kvapka v podobe zlého pohybu a došlo u mňa k vyskočeniu platničky. Nebola to náhoda, uvedomila som si, ako som roky prehliadala signály tela. S chrbtom mám problémy dlho, priam ma prosil o trochu spomalenia, fyzicky aj psychicky. Teraz ma čaká cesta za uzdravením a ja verím, že to zvládnem.
Pobyt v tme nie je náhoda
Jednoducho teraz viac ako kedykoľvek predtým verím, že nič nie je náhoda, že všetko má svoje načasovanie, a ak som aspoň trochu vnímavá, život mi vždy ukáže, čo mám robiť a kedy. Stačí sa opýtať a čakať.
Tma mi pripomenula, čo je trpezlivosť, pokora, vďačnosť a dôvera.
S láskou
Markéta
