Ahoj Lenka a Tomáš
hoci som už z pobytu v tme späť už viac ako mesiac, ešte som sa nedostala k tomu, aby som spísala aspoň zopár postrehov, ktoré sú však len okrajové.
Samotná skúsenosť je neopísateľná a ak by niekto niekedy váhal, či pobyt absolvovať, môžem len odporučiť.
Bála som sa toho…
Najviac vystrašená som bola v deň, keď som nastupovala, teda v sobotu. Príchod bol medzi 16:00 a 17:00 hodinou a ja som bola od rána nervózna a niekoľkokrát mi aj napadlo, že to ešte na poslednú chvíľu zruším, a čo až potom, keď som uvidela chatku bez okien 😉 .
Trochu ma upokojil Tomáš (poskytovateľ a ubytovateľ), keď som sa mu tam takmer rozplakala a povedala, že mám strach. Povedal, že je to úplne v poriadku, naopak, ten, kto je príliš namyslený a má pocit, že si pobytom v tme pridá ďalšiu skúšku odvahy do zbierky, väčšinou na druhý deň balí kufre. Pre istotu som si však overila, kde si môžem rozsvietiť, a že si aj sama môžem odomknúť a odísť. Bála som sa, že by som mohla začať panikáriť a nutne by som potrebovala na vzduch, alebo že sa unudím, a že bez pohybu sa to tam zvládnuť nedá a pod. NIČ Z TOHO SA NESTALO!
Čo mi to prinieslo?
Tak aby som sa dostala k tomu, čo mi to vlastne prinieslo. Na moje prekvapenie ma asi po 2 hodinách od chvíle, čo som zhasla, začala tá tma upokojovať. Premýšľala som o veciach, ktoré som mala nevyriešené alebo potlačené, ľutovala som chyby, ktoré som urobila, a veľmi sa mi uľavilo, keď som sa vyplakala.
Prichádzali aj pekné spomienky, a dokonca aj také, na ktoré som nemyslela už asi 100 rokov, napríklad ako som si v škôlke strčila korálik do nosa a nemohla ho vybrať a tak… Prišlo mi, že si veľmi nemôžem vyberať, o čom budem premýšľať, a tak som to nechala plynúť, tak ako to prichádzalo a potom zase odchádzalo.
Raz denne mi Tomáš alebo jeho žena nosili jedlo a keď som chcela, mohla som sa s nimi rozprávať o tom, čo prežívam. To mi vyhovovalo a tiež som vedela, koľký je deň a koľko je približne hodín. Samozrejme som sa tešila, až to skončí a ja zase uvidím prírodu, ale zároveň som už tam vedela a viem to aj teraz, že si to ešte rada zopakujem.
Veľmi za všetko ďakujem a teším sa zase niekedy dovidenia.
Lucka
