Život prináša kopu situácií a chvíľ, keď v sebe jasne a presne vnímate, čo bude nasledovať.
V mojom prípade je to dnešný sobotný večer, keď signál z „vnútra“ vyslal informáciu, aby som napísal niečo o svojom pobyte v tme, (ktorý ešte trošku doplním o myšlienky, ktoré som si počas pobytu písal ceruzkou do bloku, tak ako to tu radili niektorí predo mnou).
Sú to už štyri mesiace, čo som odišiel z týždenného pobytu v tme, a rozhodne nechcem písať len o tom, ako som sa zmenil alebo ako to zmenilo môj život.
Táto životná cesta je natoľko individuálna a osobná, že je vlastne neprenosná a ťažko opísateľná.
„Každý máme na začiatku zrodenia jasne dané, akým smerom sa bude náš život uberať. Myslieť si snáď, že môžeme všetko ovplyvniť, … Tak tým sa voči vesmíru dopúšťame úplne nezmyselného pokusu zmeniť prúd energií, manipulovať s prítomnosťou a byť úplne odpojený od zdroja všetkého“.
Ako to už býva, jedno dopoludnie v práci mi môj vnútorný hlas jasne povedal – je čas, teraz je ten čas.
Pobyt v tme pre mňa nebol ničím neznámym
O pobyte v tme som vedel už veľa rokov, ale zrejme až teraz mi prúd života priniesol do cesty jasnú informáciu.
Bol apríl a termín som dostal na 18. novembra. Už nejaký čas som zvyknutý byť v tichu a sám, navyše podľa indiánov je 52. rok života tým zlomovým, takže som z tmy obavy nemal, skôr som cítil nejaký rešpekt alebo niečo také a tešil sa úplne najviac na to, že konečne nebudem vnímať čas a neustále hranice odniekiaľ niekam a pod… To som ešte vôbec netušil, aká nádhera to bude a čo tým v sebe zažijem.
ČAS NIE JE NUTNÝ – keď sa s ním plynie, je všetkého akurát. Len je potrebné vnímať sa a s tým aj okolie. Potom je rovnováha a harmónia.
Pobyt ma úplne uchvátil. Mám preň iba jediné slovo – oslobodzujúci.
A k pobytu?
Vidiny ani obrazce v priestore okolo seba, aké mávajú iní, ktorí zažili pobyty v tme, som nemal. – Tomáš mi povedal, že je to vraj individuálne. Samozrejme, vizualizácie v sebe som vnímal úplne zreteľne, vrátane niektorých aktérov…
LEN POZORUJ!
Je jedno, kto a ako hrá. Aké sú roly. Je jedno, či je to dráma, alebo komédia.
TY SI TO DIVADLO
Len pozoruj!
Buď nezúčastnený!
Pozoruj a nehodnoť
SI DIVADLOM
VNÍMAJ VEĽKOSŤ VEĽKÉHO
Všetko je jedno, len čo sa myseľ oddelí od tela – nie je v jednote
Všetko je všetkým – veľké, nekonečné
(na to som dostal vysvetlenie hneď na druhý deň – veľmi osobné J )
Všetko vnímam…
Priame hlasy som tiež nepočul, ale napríklad hlboké stonanie starého stromu vedľa chatky, (myslím, že to bol strom) tak s ním som sa rozprával možno celý deň, všetko mi to povedal, posťažoval sa a tak.
Lenže to vnímanie všetkého, že ja som všetkým, že všetko je mnou, že si môžem všetky myšlienky prezrieť ako v 3D, uvidieť všetko úplne inak, prevaliť sa z postele do priestoru vedľa mňa, do hmoty, ktorá vôbec nie je čierna, plávať v nej, užívať si, že som – áno, to je ono, že som!
Tak na tento opis stavu slová jednoducho nestačia a hlavne nie sú.
Dostal som odpovede aj na veci, o ktorých som vôbec netušil, že sú v hĺbke mojej duše tak silno zakorenené a nedoriešené.
Ísť po spoločnej ceste je nezmysel.
Dá sa ísť iba vedľa seba, každý máme svoju cestu, a hlavne naše deti. Nesnažiť sa nikoho nútiť ísť po našej ceste. Jedine to je sloboda, to je dávanie lásky, voľnosti a slobody. Každý vesmír jednotlivca pláva spoločným vesmírom…
Celý týždeň som si navyše náramne užil za zvuku tibetských mís, cvičenia jin jogy a meditácií.
Vaša cesta, Vaše rozhodnutie
Takže ak sa niekto cíti „vnútorne“ prázdny (hoci má ženu, deti, milenku, majetok a ďalšie bla, bla), a počúva svoje vnútorné dieťa, ktoré mu jasne hovorí, čo chce, a je tam aj zmienka o tom, že tma môže byť cesta, potom verte a choďte.
Je to Vaša cesta, Vaše rozhodnutie a rozhodne si do toho nenechajte hovoriť od iných, hlavne od tých, ktorí to neskúsili, ale rozhodne vedia, že je to blbosť, za ktorú si ešte platíte.
Čo som po návrate z tmy odpovedal na otázky svojim kolegom?
„Ak o tom budete premýšľať alebo pochybovať, bude Vám chýbať mobil, internet a ďalšie úplne zbytočné veci, ktoré vás odvádzajú od prítomnosti, očakávať, že Vám to niečo dá … potom do toho nechoďte. Cesta do tmy je cestou Vášho osobného rozvoja… Cesta vedomia, na ktorej konci Vás čaká prekrásne svetlo a pochopenie tej hry, ktorá sa okolo Vás hrá“.
Posledná poznámka pred opustením svätyne
Na záver jedna z posledných poznámok pred opustením svätyne. V tme robíš všetko vedome. Aj veci odkladáš úplne vedome a v prítomnosti. Všetko má svoje miesto (myslím predmety), aj keď kľučka mi niekedy odbehne o ½ metra sem a tam.
Sú tu úžasné vône – drevo, čaje… je tu obrovský pokoj a pocit hojnosti a bezpečia. Spomaľ tempo – uvoľníš tlak, tým vzniká väčší priestor a čas na riešenie alebo na to, aby sa veci vyjasnili samy. Stále sleduj, pozoruj a uvoľňuj tlak a napätie. Nenaliehaš, nepretekáš sa, neporovnávaš – plynieš a užívaš si to. Nikomu do ničoho nezasahuj. Nechaj ho robiť veci po svojom a len pozoruj. Môžeš byť súčasťou všetkého, ale zároveň môžeš kedykoľvek odísť. Kamkoľvek, bez dôvodu a vysvetľovania.
Na záver…
Moje veľké osobné poďakovanie patrí Tomášovi a Lenke, ktorí sa postarali o to, že som sa vo svojom živote mohol zastaviť a uvedomiť si, čo je dôležité, a hlavne, HLAVNE sa oslobodiť od programov mysle a nezmyselných scenárov svojich domnienok.
Pochopiť svojich rodičov, svoje deti, svoje nefunkčné vzťahy a prečo sa všetko deje a opakuje tak, ako sa to deje…a hlavne prečo!
Ďakujem za skvelé jedlo, ktoré som síce nevidel, ale chuť bola úžasná a dodnes mi chýba 🙂 . Lenka je skvelá kuchárka. Tomáš, tebe potom zvlášť za veľmi prínosné rozhovory!
Tom, určite sa ešte niekedy prídem odpojiť z tohto „Matrixu“ okolo mňa 😀 a budem zase chvíľu doma, v sebe.
Jirka
