Moje zdieľanie týždňovej terapie tmou bude možno trochu krkolomné, vezmem to od začiatku.
Kto som ja?
Volám sa Lucie a pochádzam z Hradca Králové.
Som matka dvoch detí, manželka, prvá dcéra mojich rodičov, sestra dvoch mladších bratov.
Čo to však vypovedá o mne?
Aká som ja? Som dobrá, starostlivá, silná? Každý odo mňa niečo očakáva, rovnako ako som ja očakávala od nich. Očakávania sú také silné, že si ich utvrdzujeme slovami „To predsa nie je normálne“ „Takto sa to jednoducho robí“ „Toto sa nerobí“. Lenže všetky tie očakávania len zabezpečia to, že stratíme samých seba.
Stratila som samu seba
Zistila som, že žijem život všetkých ostatných: ráno pripravené raňajky, odviezť deti do školy, nakúpiť rodičom. Nejde o to, že by som to nerobila rada, ide o to, že som to robila preto, aby som splnila očakávania ostatných … a v tom som stratila samu seba, stratila som svoju identitu a žila som život druhých.
Vďaka terapii tmou som samu seba našla
Je to zázrak, ďakujem, že som konečne po toľkých rokoch mohla jasne vidieť, že celý život len dávam alebo plním očakávania, vôbec som nežila svoj život. Týždeň pobytu v tme stačil na to, aby som videla, že to ja sa snažím byť tá dobrá, že to ja mám očakávania, to ja som pôvodcom všetkého. Vôbec nezáleží na tom, čo druhí očakávajú a čo si myslia, ide o to, čo ja si myslím, že očakávajú, a čo ja si myslím, že si oni myslia.
Ešte raz za terapiu tmou ďakujem a všetkým prajem pokoj mysle.
