Na pobyt v tme som sa tešila.
Dala som si ho ako darček – sama sebe – k narodeninám.
Poňala som to celé ako taký wellness — hlavne si oddýchnuť.
Vystúpiť z každodenného kolotoča, odpojiť sa od sveta, užiť si pokoj, ticho, vegetariánske jedlo a „vypnúť“.
Tým som sa vlastne ÚPLNE pripojila k sebe……….:-)
Tma je môj dobrý priateľ
Viem byť sama, tma je môj dobrý priateľ, žiadny zásadný životný krok na riešenie nebol.
Hovorila som si, skúsiš to a uvidíš………..čo to s tebou urobí………..či to dáš.
Prvé tri dni boli aklimatizačné, telo si zvykalo na iný režim…….som rada, že som sa rozhodla pre celý týždeň, pretože prvé tri dni pre mňa boli len takou prípravou na to, čo prišlo potom…..naučiť sa robiť NIČ si vyžaduje dostatok času;-)
Žiadna panika, ani balenie a útek sa nekonali.
Naopak – keď som vedela, že som tu posledný deň, dostavila sa rozladenosť, že pobyt v tme už končí.
Na svoju rodinu som sa tešila………….ale ten pokoj a mier, ktorý som zažívala tu, bol blažený.
Bolo to, akoby som bola v stave pred narodením. U maminky v brušku. Nechcelo sa mi von.
Ukončiť pobyt v tme bol „pôrod“
„Pôrod“ znovu na svet – to bol teda očistec! Ťažší bol pre mňa osobne prechod z tmy než do tmy.
Vonku mi bola hrozná zima, hviezdna obloha so mnou zamávala tak, že som si musela sadnúť. Nemohla som chodiť, nohy sa mi triasli.
Ani sa nečudujem bábätkám, že pri narodení kričia……svetlo – vlastne šero a chlad je šok.
Motala som sa, všetko sa so mnou točilo. Trvalo mi niekoľko hodín, kým som sa prepla do funkčného režimu, telo si opäť zvykalo na zmenu – fungovať a reagovať – na svetlo, pohyb, hluk, činnosť, reč………..
Zopakujem si pobyt v tme?
Zopakovať si to?
ROZHODNE a s radosťou…….skôr však niekedy na jar alebo v lete, aby som sa znovu narodila do tepla 🙂 a mohla si ľahnúť do trávy.
…..bolo to veľmi očistné nielen po telesnej, ale aj po psychickej stránke — hovorím si, koľko energetického odpadu tam po každom zostane, pretože ja sama som tam nechala stáť pri dverách dve veľké vrecia záťaže…ktoré už odmietam ťahať so sebou ďalej životom.
Z našej skupiny troch sme celý týždeň absolvovali všetci a zostali do konca.
To ma potešilo.
Zaujímavé pre mňa bolo dodatočné zistenie, že sme si všetci traja písali po tme denník.
Veľké poďakovanie za činnosť – neviem, či sa to dá nazvať prácou — skôr poslaním, ktoré robíte pre ostatných ľudí.
Nečudujem sa, že máte taký dlhý poradovník a potešujúce je zistenie z e-mailu, že sa chystáte vybudovať severnú svätyňu.
Občas sa súkromne vraciam do tmy a ticha a snažím sa navodiť ten pokoj a pohodu, ktoré som spoznala u vás.
S prianím všetkého najlepšieho zdravím a pozdravujem
Jana
P.S. to, že som ničnerobením a skvelou stravou schudla 2 kilá, beriem ako obzvlášť humorný vedľajší jav:-D
