Srdečne zdravím, Lenka a Tom,
o tom, aký bol pobyt v tme, sa dá písať veľa, a keby sa tie slová mali vtesnať do jediného, znelo by jednoznačne „ĎAKUJEM“, pretože stále veľmi zreteľne vnímam hlbokú vďačnosť za tento nesmierne cenný zážitok. Prichádzal som k vám s dosť smutnou náladou, bez očakávaní, a predsa s prianím nájsť vo vnútri odpovede na 3 otázky, ktoré ma trápili už viac ako 4 roky. Len ťažko by som sa pokúšal opísať ten pocit, keď sa po niekoľkých dňoch objavila prvá odpoveď týkajúca sa minulosti – prišla za mnou ako slnečný záblesk uprostred temnej noci, pretože cítila, že bez nej sa stále rýchlejšie prepadám kamsi do neznáma. Doslova som vnímal, ako sa v niekoľkých sekundách jedna energia mení na druhú, a opäť som si uvedomil, že na záchranu ľudského života stačí jediná správna myšlienka. Nasledovala nesmierna úľava, smiech, „spev“ a veršovanie v trojzmysloch, skrátka nechal som prehovoriť tú časť môjho ja, ktorá dokáže úplne nemilosrdne rozosmiať priateľov a okolie, kedykoľvek sa jej zachce. Je naozaj veľmi príjemné cítiť úsmev zvnútra, tak veľmi mi ten pocit chýbal…
Myseľ sa ustáli len čiastočne
Pred príchodom k vám som mal dojem, že myseľ sa v tme ustáli a stíši svoj inak dosť hlasný prejav, pretože jej dôjdu vonkajšie podnety. Je to pravda len čiastočne, a práve vďaka tomu má človek možnosť nasmerovať pohľad dovnútra (a pritom vlastne von) priamo medzi tú hladnú svorku debatujúcich entít, čo okrem iného umožní nájsť svoje zranené (a zraniteľné) miesta, pokúšať sa im porozumieť a liečiť ich. Asi bude stačiť, keď napíšem slovíčko Vipassana, a určite mi porozumiete.
V posledných dňoch pobytu v tme som opäť rovnako náhle ako predtým pocítil ďalšiu dôležitú odpoveď, ktorá sa týkala budúcnosti. Nejaký čas som sa odhodlával k dosť zásadnému životnému kroku – po rokoch navštíviť jednu môjmu Srdcu nesmierne vzácnu ľudskú bytosť – a stále ma nahlodávali dosť rôznorodé pocity, či to mám urobiť alebo nie. A vlastne to nebola priamo odpoveď, ale skôr veľmi jasné oživenie jednej dôležitej spomienky, ktorú som zasunul kamsi hlboko a takmer na ňu zabudol. Teraz viem, že aj tento sľub dodržím… Vrátil sa smútok, ale už je iného charakteru, je akoby zmierlivejší, pretože sa rozpúšťajú priania, každučký môj deň od pobytu v tme sa nesie v stále väčšom pokoji, hoci teraz nemám veľmi poňatia, čo tu vlastne robím a akú že to mám ešte úlohu. Tak snáď sa všetko vo vhodnej chvíli ukáže.
Najdôležitejšia je láska
Počas pobytu vo svätyni som mal rad ďalších zážitkov, vnemov a uvedomení, ktoré by sa len veľmi ťažko opisovali slovami, ale tie nakoniec vôbec nie sú dôležité. Dôležité je len to, že spoločným menovateľom všetkých mojich dní u vás, dní minulých aj budúcich bola, je a vždy bude Láska. A som si tým istejší ako tým, že zajtra zase vyjde slnko, oveľa istejší ako tým, že dýcham a žijem, že Ona so mnou pôjde za hranice všetkého času. A pretože si život nesmierne vážim, mienim ho prežiť v Prítomnosti, či už to bude pozorovanie pomaly padajúcich vločiek, západov slnka za kopcami alebo nálad a energií ľudí, ktorí prúdia okolo. Pretože byť prítomný a vnímavý je asi ten najlepší spôsob, ako uctiť samotný Život.
Lenka, Tom, ešte raz Ďakujem Veľmi, že ste mi umožnili dôjsť k poznaniu, ktoré moju existenciu tu urobí zmysluplnejšou a bohatšou. Majte sa krásne, objímam.
S priateľským pozdravom
David
