Kategória: Skúsenosti praktizujúcich

Ako sa cítim po pobyte v tme?

Pobyt v tme bol pred mesiacom a pol

Už je to mesiac a pol, čo som absolvovala pobyt v tme, a musím povedať, že mi je oveľa lepšie ako pred pobytom… Do tmy som išla preto, že som cítila potrebu nejakým spôsobom sa zastaviť, žila som v obrovskom chaose a nevedela som oddychovať. Tiež som si chcela premyslieť niektoré veci, hlavne vzťahy. Mala som z toho dosť strach, 6 dní a nocí byť zavretá sama so sebou a bez možnosti rozptýlenia. Doma som sama nevydržala už ani hodinu a stále som len hľadala dôvod, prečo tam nebyť, lietala som z akcie na akciu, športovať, za kultúrou, a doma som prakticky len prespávala, a to tiež zle, už dva mesiace som mala veľké problémy so spánkom a spala som tak 2-3 hodiny denne. Stále som bola strašne unavená, ale zastaviť som sa nedokázala. Od pobytu v tme som si preto sľubovala okrem iného aj to, že si poriadne oddýchnem…

Pri pobyte v tme som veľa nespala

Takže: spánok takmer neprichádzal, spala som málo ako doma a zdalo sa mi, že to nikdy nemôžem vydržať, pretože čas sa skoro zastavil a ja som bola len so svojimi myšlienkami. K tomu všetkému ma na tretí deň z mäkkej postele hrozne chytil chrbát, takže som uvažovala, že to vzdám, a celkom vážne som sa o seba bála, pretože sa to stalo chvíľu po tom, čo mi Lenka doniesla jedlo, a ja som vedela, že Tomáš príde až zhruba o 24 hodín. Ležala som na zemi, nemohla som sa pohnúť, bála som sa tej bolesti, vedela som, že keď zostanem, do konca pobytu si už ani nebudem môcť zacvičiť a čas bude plynúť ešte pomalšie. Nakoniec som sa Tomáša dočkala, dokonca sa mi podarilo urobiť si provizórne ležovisko na zemi na karimatke, ktorú som vystlala zimnou bundou a svetrom. Tak som ležala až do konca pobytu, mäkká posteľ pre mňa neprichádzala do úvahy. Aj záchod a sprchu som nakoniec zvládla.

A potom som bola tu a teraz

Myšlienky sa mi začali pomaly spomaľovať, bolo ich menej a menej a predposledný deň pobytu som zrazu s údivom zistila, že nepremýšľam vôbec o ničom, len o tom, čo je tu a teraz. Bolo to pre mňa ako zjavenie, tento pocit si vo svojom živote nepamätám. Aj dnes, viac ako dva mesiace od pobytu, som pokojnejšia, vyrovnanejšia, vzťahy s ľuďmi okolo sa zlepšili samy od seba, hoci som ich vlastne pri pobyte neriešila, a je mi viac-menej fajn. Dokonca mi občas hlavou preblesne myšlienka, že sa na pobyt v tme ešte niekedy vydám.

A ešte jedna vec: zistila som, že jedlo chutí oveľa lepšie, keď nepoužívate oči, zjete ho menej a podarilo sa mi schudnúť tri kilá bez toho, aby som pre to niečo robila. Nikdy som nezjedla všetko, čo som dostala, čo je u mňa nevídaný jav 🙂

Ďakujem, Tomáš, aj za to rozprávanie každý deň, keď si mi priniesol jedlo, veľmi mi to pomáhalo. Prajem vám obom lásku, pokoj a nech sa vám v tejto úžasnej činnosti darí.

S láskou

Míla

Milá Lenka a Tomáš, ospravedlňujem sa, že som sa neozvala skôr, ale nebola som na to správne naladená, tak až teraz. Posielam svoj príspevok všetkým, ktorí chcú ísť na pobyt v tme, ale predsa len váhajú.

O terapii tmou viem roky

Ja som s touto myšlienkou trochu koketovala už niekoľko rokov, ale bolo to skôr zo zvedavosti. No v posledných dvoch rokoch, ako môj život a niektoré problémy v ňom naberali na obrátkach, sa vo mne zhruba po pol roku ozvalo „choď do tmy“, ale zase to zapadlo, ešte nenastal ten správny čas. Až koncom roka, keď vo mne vrcholila kríza s manželom, ozvalo sa to znova a oveľa naliehavejšie a ja som vedela, že teraz je tá správna chvíľa. Hneď som si sadla a objednala termín, ale voľno bolo až v júli. Nuž dobre, povedala som si, je to tak, ako to má byť. Svoju krízu som sa v januári rozhodla riešiť aspoň dočasným odsťahovaním od manžela. Len na vysvetlenie: po 42 rokoch som sa cítila akosi vycucaná, bez radosti zo života, viac-menej sme žili vedľa seba, nie spolu, a ja som cítila, že je to zlé, že takto predsa nemôžeme žiť povedzme ďalších 10, 20 rokov, ale nedokázala som to zmeniť, aj keď som na sebe veľa pracovala. Vo chvíli, keď som sa rozhodla, uvoľnil sa termín na 13. februára, v tom čase som už bola týždeň odsťahovaná, manžel prechádzal totálnym zrútením, pretože sám necítil, že by bolo niečo zle. Musím však povedať, že sme spolu stále komunikovali, manžel sám prechádzal niekoľkými štádiami, od môjho definitívneho vyhnania cez rozvod až po zmierenie sa so situáciou. Vedel, že idem do tmy, a veľa si od toho sľuboval, ako nás tam budem riešiť.

A prišiel nástup na pobyt v tme

A prišiel deň D, tešila som sa naň po tých vypätých dňoch. Do chatky ma uviedol Tomáš, so všetkým ma oboznámil, a keď odišiel, poukladala som si veci na kôpku, osprchovala sa, vypla mobil a – zhasla. Ľahla som si na posteľ, tma bola úžasná. Po nejakom čase som si zvykla natoľko, že mi až taká tmavá neprišla, hlavne sa mi zdala akási okrúhla, ten priestor ma nádherne objímal. Prvé dva dni som tiež skoro prespala, ale už na druhý deň sa začala ozývať duša, prichádzali myšlienky, ale nie na môjho muža, na toho som si za celý týždeň ani nespomenula. Moja duša chcela riešiť naliehavejšie veci: moju potrebu mať veci pod kontrolou, môj vzťah k peniazom, môj vzťah k sebe samej ako žene. Priznám sa, že pri riešení tej prvej veci sa zapojilo aj moje telo a nebolo to práve príjemné. Prešla som dosť bolestivým procesom, ale ustála som to a vďaka zdieľaniu s Tomášom, vždy keď mi priniesol jedlo, som sa posúvala ďalej a ďalej, až som sa dostala do svojho detstva a k ockovi. A to, čo som nedokázala za roky, som vyriešila za jediný deň v tme, keď som pochopila, ako strašne mi chýbala láska ku mne ako k dievčaťu, pretože naši chceli chlapca. A ako som sa ja ako dievča celý život až doteraz potláčala, a z toho potom vyplývali moje problémy s mužmi ako takými, a teda aj s tým mojím. Nedostatok lásky k sebe, môj celoživotný problém.

A potom som si pobyt v tme užívala

Prišiel piatok a ja som si už len užívala. Musím povedať, že vôbec neviem, či som tie posledné 2 dni spala, bolo to skôr niečo medzi spánkom, snením a bdením. Často mi prichádzali rôzne obrazy, bolo to veľmi zaujímavé. Bola som nastavená na tých 7 dní, takže pre mňa boli akurát, ale keby som sa takto neobmedzovala, určite by som vydržala dlhšie. Prečo nie, živá strava bola vynikajúca, nič mi nechýbalo. Ráno bolo úžasné, aj keď svitanie prišlo skôr, než som čakala, takže som vyšla do svetla, no východ slnka som si vychutnala od začiatku do konca.

A návrat do reality?

Na druhý deň za mnou prišiel manžel s kyticou rudých ruží a poďakoval mi, že som sa odsťahovala, pretože až teraz pochopil, ako sme žili a čo je vlastne dôležité. Bol trochu sklamaný, keď som mu povedala, čo som v tme riešila. Až pri ďalších a ďalších rozhovoroch však pochopil, že aby som si vyriešila svoj podiel na našom vzťahu, musela som vyriešiť ocka a ďalšie iné vzťahy.

Každému, kto sa ma opýta, čo mi pobyt v tme priniesol, hovorím: je život pred a potom. Mne to prinieslo skutočnú radosť do každého dňa, lásku k sebe a hlavne žijem tu a teraz. A manžel? Nestačím sa čudovať, kde sa to všetko, ako dnes zmýšľa, v ňom vzalo. V tej najhlbšej kríze pred tmou sa ma prostredný syn opýtal: Mami, stojí ti to za to takto trápiť ocka aj seba v týchto rokoch, keď nevieš, ako dlho tu ešte budete? Po toľkých rokoch spoločného života? Ja som mu na to povedala: áno, stojí mi to za to, pretože život chcem prežiť, a nie len prežívať. A dnes sa s manželom zhodneme, že to naozaj stálo za to, aj keby to bolo len na jeden jediný rok.

Z úprimného srdca vám ďakujem, Tomáš a Lenka, ďakujem za to, že ste, a za to, že pomáhate ľuďom. Aj keď dnes viem, že ten „zázrak“, ktorý sa stal, je súhrnom energií mnohých, mnohých ľudí.

Ďakujem všetkým a ďakujem Bohu, že mi dal túto skúsenosť.

Milena

Ahoj Lenka a Tomáš,

reagujem na váš email, aby som vám napísal pár riadkov o mojej skúsenosti s “pobytom v tme”. Úprimne povedané, tie pocity sú obojaké, kladné aj negatívne, ktoré však prevažujú.
Z môjho uhla pohľadu sa ten pobyt v tme stal akousi módnou záležitosťou a myslím si, že aj ja som podľahol tomu pokušeniu vyskúšať si to. Veľa som o tom nečítal a pred nástupom som sa snažil nehľadať, kto čo napísal a ako to prebieha.

Pobyt v tme ako mučiaci nástroj

Áno, človek má rôzne informácie, obzvlášť dnes v ére internetu, ale ak je mierne nadpriemerne vzdelaný, má už niečo odžité a nejaký svoj pohľad na svet, potom vie, že to bol a niekde dokonca aj dnes stále je aj mučiaci nástroj. Veľa som o tom neuvažoval a išiel som do toho rovno po hlave s jasným cieľom: “Vyskúšať sám seba a dať tých 7 dní v tme.”
Uvedomenie si reality nastalo už samotným príchodom. Rýchle poobzeranie sa v domčeku, zhasnutie a začiatok “rozkukávania sa”. Prvú noc som tušil, že človek prespí, ale ja som sa často budil a začal som sa Ja, moje telo, duša a myseľ zvierať do seba. Nikdy som nemal žiadnu skúsenosť s meditáciou, nepatrím k žiadnej náboženskej ideológii a ani nežijem život podľa prikázaní. Skrátim to, vydržal som 3,5 dňa!
Pre niekoho málo, pre niekoho veľa.

A čo mi pobyt v tme dal?

Jednu veľkú a ďalšiu životnú skúsenosť. Myslím si, že aj ďalšie pohľady na seba samého, na myšlienky, názory a tiež uvedomenie si, že vždy môže byť ešte horšie. Žijeme si tu všetci v nadbytku, prebytku a stále nadávame, ako to stojí za h….o. Môže byť aj lepšie, ale musíme preto niečo urobiť iba my sami!!! Každý máme svoj názor, svoj pohľad na svet, svoju úroveň hrdosti a cti.
Naozaj som sa snažil, bojoval som, aby som vydržal, ale potom prevládlo viac negatívnych signálov a ja som rozsvietil. Pýtal som sa sám seba, prečo si mám dobrovoľne robiť také útrapy? Na tretí deň som skúšal napríklad stáť na jednom mieste úplne rovnako ako hradná stráž. A odpoveď? Prečo niekto mocný vymyslel takú vec, že tam vojak musí nehybne stáť celú hodinu??? Pre koho je to dobré, a ešte k tomu v dnešnej dobe??? A tak som si urobil takú malú súkromnú revolúciu! Vztyk, blik a buď svetlo!
Dnes sa na to stále pozerám s obrovským rešpektom a myslím, že to už neskúsim.

Ďakujem a majte sa veľmi, veľmi krásne, pretože tu na svetle je naozaj nádherne.

Marcel

PS: A prajem si, aby ste moje riadky zverejnili. 🙂

Na pobyt v tme som sa tešila.
Dala som si ho ako darček – sama sebe – k narodeninám.
Poňala som to celé ako taký wellness — hlavne si oddýchnuť.

Vystúpiť z každodenného kolotoča, odpojiť sa od sveta, užiť si pokoj, ticho, vegetariánske jedlo a „vypnúť“.
Tým som sa vlastne ÚPLNE pripojila k sebe……….:-)

Tma je môj dobrý priateľ

Viem byť sama, tma je môj dobrý priateľ, žiadny zásadný životný krok na riešenie nebol.

Hovorila som si, skúsiš to a uvidíš………..čo to s tebou urobí………..či to dáš.

Prvé tri dni boli aklimatizačné, telo si zvykalo na iný režim…….som rada, že som sa rozhodla pre celý týždeň, pretože prvé tri dni pre mňa boli len takou prípravou na to, čo prišlo potom…..naučiť sa robiť NIČ si vyžaduje dostatok času;-)

Žiadna panika, ani balenie a útek sa nekonali.

Naopak – keď som vedela, že som tu posledný deň, dostavila sa rozladenosť, že pobyt v tme už končí.

Na svoju rodinu som sa tešila………….ale ten pokoj a mier, ktorý som zažívala tu, bol blažený.

Bolo to, akoby som bola v stave pred narodením. U maminky v brušku. Nechcelo sa mi von.

Ukončiť pobyt v tme bol „pôrod“

„Pôrod“ znovu na svet – to bol teda očistec! Ťažší bol pre mňa osobne prechod z tmy než do tmy.

Vonku mi bola hrozná zima, hviezdna obloha so mnou zamávala tak, že som si musela sadnúť. Nemohla som chodiť, nohy sa mi triasli.

Ani sa nečudujem bábätkám, že pri narodení kričia……svetlo – vlastne šero a chlad je šok.

Motala som sa, všetko sa so mnou točilo. Trvalo mi niekoľko hodín, kým som sa prepla do funkčného režimu, telo si opäť zvykalo na zmenu – fungovať a reagovať – na svetlo, pohyb, hluk, činnosť, reč………..

Zopakujem si pobyt v tme?

Zopakovať si to?

ROZHODNE a s radosťou…….skôr však niekedy na jar alebo v lete, aby som sa znovu narodila do tepla 🙂 a mohla si ľahnúť do trávy.

…..bolo to veľmi očistné nielen po telesnej, ale aj po psychickej stránke — hovorím si, koľko energetického odpadu tam po každom zostane, pretože ja sama som tam nechala stáť pri dverách dve veľké vrecia záťaže…ktoré už odmietam ťahať so sebou ďalej životom.

Z našej skupiny troch sme celý týždeň absolvovali všetci a zostali do konca.

To ma potešilo.

Zaujímavé pre mňa bolo dodatočné zistenie, že sme si všetci traja písali po tme denník.

Veľké poďakovanie za činnosť – neviem, či sa to dá nazvať prácou — skôr poslaním, ktoré robíte pre ostatných ľudí.

Nečudujem sa, že máte taký dlhý poradovník a potešujúce je zistenie z e-mailu, že sa chystáte vybudovať severnú svätyňu.

Občas sa súkromne vraciam do tmy a ticha a snažím sa navodiť ten pokoj a pohodu, ktoré som spoznala u vás.

S prianím všetkého najlepšieho zdravím a pozdravujem

Jana

P.S. to, že som ničnerobením a skvelou stravou schudla 2 kilá, beriem ako obzvlášť humorný vedľajší jav:-D

Ahoj,

bolo to u vás super! Naozaj. Z tmy som nemal ani strach, ani radosť, proste neutrálne pocity. Môj cieľ bol jasný – oddýchnuť si od digitálneho sveta, od svetla, od displejov, od elektroniky, trochu aj od ľudí a hlavne si vyskúšať, či to dám, alebo pobyt v tme o pár hodín zabalím…

Večer som za tmy prišiel, Tom ma rýchlo zoznámil s mojou chatkou, ukázal mi všetko potrebné, doniesol mi ovocie a čaj, v krabičke müsli, ja som si dal sprchu, poslal pár fotiek kamošom, vypol mobil a zhasol…

Prvú noc som sa veľmi nevyspal, tipol by som si, že som spal hodinu, dve, potom hodinu čumel do tmy a tak to išlo v podstate až do „rána“, keď som už nezaspal… Zrazu sa ozvalo ťuk-ťuk a bolo tu prvé jedlo. Nechcel som, aby mi povedali, čo jem, a všetkým to vrelo odporúčam. Jedlo je naozaj famózne, najmä polievky, žiadne detské bez chuti ako z jedálne, ale parádne voňavé zemiakové s hubami…fantastická šošovicová.. ďalej skvelé šaláty s kozím syrom, klasický šopský, mal som aj palacinku s niečím sladkým :-D, skvelé rizoto… jedlo som si fakt užíval…

Bol to môj prvý pobyt v tme

Keďže išlo o môj prvý pobyt v tme, nechcel som riskovať, že tam umriem od nudy, tak som si vzal miniatúrny mp3 prehrávač, ktorý nesvieti a nemá displej…napchal som doň starodávne rozhlasové hry a pár audiokníh, na ktoré by som inak nemal chuť ani čas… hudbu som si naschvál nevzal žiadnu…len to hovorené slovo a bolo to super…

Trápne som si tiež myslel, že budem aj veľa cvičiť, ale za celý čas som urobil asi len 100 klikov a pár ľah-sedov… Mal som so sebou aj blok a ceruzku a zapísal si pár poznámok, väčšinou mi boli na nič, nič objavné som v tme nevymyslel… škoda :))

Najväčšie trápenie som mal asi s tým, že som si nemohol poriadne vyvetrať… rekuperácia a ventilátor sú síce veľmi fajn a vzduch vymenia, ale trvá to… strašne som túžil „v noci“ otvoriť dvere dokorán a vyvetrať si… nabudúce by som to urobil…trebárs so šatkou na očiach..

Pobyt v tme ubehol ako voda

No a sedem dní mi takto ubehlo ako voda.. Zrazu mi za sprchou zapípal budík, fascinovane som otvoril dvere, poriadne sa nadýchol a vyšiel von… za chvíľku sme sa zoznámili aj so sympatickými kolegami zo susedných domčekov a išli sme sa prejsť celou dedinou až niekam, kde už začalo pomaly svitať, a ďalšie dve hodiny sme len tak stáli pri ceste a čakali na slniečko… Prvú polhodinu sme sa motali ako opití, kým si oči a mozog zase zvykli na 3D svet 🙂

Lenka aj Tomáš poskytujú fantastické zázemie, každý svojím osobitým spôsobom.. Tom s vami prediskutuje vaše vnútorné pocity, Lenka vám pokojne povie sprostý vtip alebo si rada vypočuje ten váš… V každom prípade sú tam pre vás, a keď ich chcete, pomôžu, keď nechcete nič, zmiznú za minútu…

Pár rád pre ľudí, ktorí by sa fakt nudili:

– čas sa dá merať (odhadovať) podľa toho, ako chladne čaj v termoske… ak je aj po dlhšom bdení stále vriaci, tak fakt ešte nie je ráno… vlažný čaj = každú chvíľu príde jedlo 😀

– sprcha strašne pomôže proti nude, aj keď je to len 10 minút, vždy mi dodala akúsi zvláštnu energiu a čas potom utekal oveľa rýchlejšie

– lepšia je zima ako teplo, kúrenie som skoro nezapínal, chatka je dobre zaizolovaná, síce pri februárovej víchrici bola trochu zima, ale zase sa oveľa lepšie spí, fakt..

– veľká sranda je počítať, koľko hodín už máte za sebou (odhadom) a koľko zostáva…

Pár tipov pre Toma a Lenku:

– tá slivka alebo čerešňa, čo je pri prvej chatke, má už pár konárikov položených na streche a je naozaj otravné, ako celý čas škriabu po streche… pre psychicky labilnejších to môže byť aj trochu scary 😀

– sprchovací kút je fakt mini, hydromasáž som ani neskúšal zapnúť… dal by som prednosť obyčajnému, ale priestrannejšiemu kútiku 🙂

– matrac bol v pohode, ale po týždni je už naozaj cítiť, že leží na obyčajných doštičkách, a nie na rošte…stačil by obyčajný z IKEA za tisícku – ohromne to zlepší komfort spania :))

– navŕtal by som pár háčikov, aby bolo kam zavesiť uterák a trebárs aj oblečenie, v ktorom som prišiel… nech sa to neváľa po podlahe…

– a čo by bolo mega mega super (hlavne v zime) čakať na východ slnka v teplej vode… (vírivka alebo obyčajný kúpací sud…) Človek vylezie do zimy a v zime čaká na slnko… za toto by som pokojne platil zlatom… my sme sa zohrievali behaním po ceste 😀 😀 Takže – skúste si kúpiť/prenajať pár m2 niekde za dedinou a urobiť tam na zimu takúto parádu… myslím, že vás všetci budú ešte viac milovať 😀

Ahoj

Kuba

 

Pobyt v tme u mňa nebol len chvíľkový bláznivý nápad. Táto myšlienka sa mi vracala stále dookola dlhší čas. Kedysi som videla nejakú reportáž na nete, potom som čítala knihu Jaroslava Duška Tvary tmy, navštívila som Nevidomú výstavu. Potom môj pocit, že to musím skúsiť, postupne silnel, až prišlo rozhodnutie „idem do toho“. Na internete som začala hľadať miesta, kde sa takýto pobyt praktizuje. Najviac ma zaujala stránka Lenči a Tomáša Roudových, a tak som si objednala pobyt v tme. Mala som šťastie a termín som dostala už o necelé 4 mesiace.

V ústrety pobytu v tme

Vyzbrojená skúsenosťami praktizujúcich, ktoré som si postupne čítala, som vyrazila v ústrety novým zážitkom. Priznám sa, že deň pred odchodom, keď som si balila veci, som trochu znervóznela. Aby som sa upokojila, skúsila som doma „sprchu po tme“ a zistila som, že je to vlastne veľmi príjemné. A tak som sa znova začala tešiť. Mala som rôzne očakávania a predstavy, čo všetko vyriešim, tešila som sa, čo všetko mi tma ukáže. Nakoniec som si však povedala, že keď z toho nič nevyjde, aspoň si poriadne oddýchnem a vyspím sa (toto sa mi naozaj splnilo na 100%).
Po príchode mi Lenča ukázala chatku a dohodli sme sa na všetkom potrebnom. Hneď sme si padli do oka a zistili sme, že „ideme“ na podobnej, ak nie rovnakej vlne (aspoň ja som to tak cítila). Potom som sa v pokoji zorientovala v chatke, rozložila si veci, zjedla desiatovú večeru z domu, poslala blízkym sms, osprchovala sa (už v pološere) a potom zhasla. Spánok prišiel okamžite. Prvý a druhý deň som spala naozaj veľa. Až od tretieho dňa som si začala robiť nejaký denný režim.

Pobyt v tme ubiehal rýchlo

Dni mi ubiehali celkom rýchlo a ani chvíľu som sa nenudila. Užívala som si úžasný pocit byť tu a teraz, nič nemusieť, byť v pokoji a robiť si, čo práve teraz chcem ja. Nikto ma nerušil, nikto nič nechcel, nič som nemusela. Cvičila som, spievala, meditovala, rozprávala sa s anjelmi, len tak ležala, písala denník (niečo je aj na čítanie 🙂 ). Prišlo aj na riešenie nedoriešených „kostlivcov v skrini“.
Každý deň som sa tešila na príchod Lenči a Tomáša. Podľa toho, ako prichádzali, som spoznala, kto z nich mi prinesie zase niečo dobré na jedenie, pretože jedlo bolo naozaj úžasné. Veľmi ma bavilo zisťovať, čo vlastne jem, a vychutnávať si jedlo. Niekedy sa na to vychutnávanie ani nedostalo a jedlo som priamo hltala.
Jeden deň mala Lenča viac času, a tak sme sa rozprávali o niečo dlhšie, čo bolo veľmi milé a príjemné. Z tohto rozhovoru mi zostala v hlave myšlienka a akási túžba po ceste do Indie a po ďalšom spoznávaní a hľadaní cesty.
Pobyt ubehol ako voda a ani jeden deň som nemala chuť chytiť kľučku a utiecť von. Naopak, prekvapilo ma, že 2 dni pred koncom som dostala strach vyjsť von. Celý deň mi trvalo, kým som sa upokojila a presvedčila samu seba, že aj vonku mimo chatky je pre mňa bezpečne, že doma na mňa čaká a teší sa rodina, priatelia.

Tma mi dala, čo mala

S odstupom času neviem, či mi tma dala to, čo som od nej očakávala. Takisto som nemala také zážitky, aké som čítala od ostatných praktizujúcich, ale viem, že mi v danom čase dala to, čo mala. Byť sama tu a teraz, v pokoji a pohode. Viem, že vôbec nie je zlá, ale veľmi milá (po prečítaní príspevku jednej praktizujúcej som nezabudla tmu hneď na začiatku poprosiť, aby ma vľúdne prijala a chránila ma) a láskavá.
V každom prípade viem, že hneď prvý týždeň po návrate „na svetlo“ sa mi začalo cnieť. Ten pocit občasného clivého smútku mám aj teraz, viac ako mesiac po pobyte. Občas si pobyt pripomeniem doma aspoň sprchovaním po tme. Kúpeľňa je totiž jediné miesto, kde sa dá vytvoriť aspoň podobná tma ako v chatke.
Neviem, či sa do tmy ešte vrátim, ale viem, že je vo mne stále túžba ísť ďalej a hľadať ďalej a ešte viac samu seba, svoje poslanie.

Vďaka, tma, chatka, Lenča a Tomáš, za milé prijatie.

Lucie

Aké to bolo týždeň v tme?

Krátke.

Nepremýšľala som dopredu o tom, aké to v tme bude, vedela som vo svojom vnútri, že to chcem (a asi že to poznám). Len raz mi prebleskla myšlienka, či nie som prehnane sebavedomá a nemala by som si zájsť aspoň do Kaviarne v tme, ale nenašla som si čas, tak som jednoducho prišla.

Pobyt v tme len pre mňa

Na mieste som mala jasný pocit, že je to nachystané presne pre mňa. Domček malý, drevený, teplý, príjemná posteľ, horúca sprcha, na zemi karimatka na cvičenie, presne taká, akú som nakoniec nechala doma, aby som nevozila veľa vecí, dosť miesta na cvičenie. Ocenila som, že som si mohla zhasnúť sama a vybaliť sa a pripraviť sa, ako som potrebovala.

Inak to prebiehalo asi veľmi štandardne.

Prvé 2 dni som veľa spala (a trochu meditovala – cvičila – jedla).

Ďalšie 2 dni som veľa snívala a predstavovala si konkrétne veci, ale nič prevratné – napríklad ako by som chcela stráviť so svojou mladšou dcérou 4 dni v Paríži alebo ako byť vegánkou tak, aby ma to bavilo (a meditovala – cvičila – jedla). Niekde uprostred sa mi snívalo, že som v noci „omylom“ išla behať a tým celý pobyt pokazila; hovorila som to Lenke a pobavilo ma, keď mi oznámila, že s niečím podobným sme v ten deň prišli všetci.

A potom sa pobyt v tme rozbehol

Posledné 2 dni som na sebe konečne začala pracovať. Dovtedy mi čas ubiehal primerane, v tej chvíli začal letieť. Stalo sa mi, že som mala pocit, že je ešte večer, a Tomáš prišiel s jedlom už na druhý deň, čo ma mierne vydesilo. Krátko pred pobytom sa mi otvorila schopnosť otvoriť (si) minulé životy a čistiť, tak som išla po problémoch svojho života a ich koreňoch, čo som zvládla. Niektoré veci boli sila, ale veľmi ma to bavilo, prevládal pocit obrovskej radosti a dobrodružstva, že niečo také je možné, napriek tomu, že človek otvára, čo ešte nezvládol, však. Tiež som dostávala konkrétne nápady, čo ďalej, a odpovede na otázky. Posledná odpoveď prišla 10 minút predtým, ako zazvonil budík; dlhší čas mi vŕtalo hlavou, aký je vzťah medzi spontánnosťou a disciplínou (pretože pre mňa sa dosť vylučujú, spontánnosť obdivujem a k disciplíne ma to ťahá) a vnútorným vedením. (Keby to niekoho náhodou zaujímalo, v minulosti, 50, 100, 200, 1000 rokov späť, ak sa niekto chcel stať duchovným majstrom alebo aspoň vedomejším, tak disciplína bola jedným z vhodných nástrojov, ako sa dopracovať k spojeniu hore (ak vychádzala z čistého srdca a túžby a nebola vynútená alebo povinná). Dnes sú iné vibrácie a spontánnosť (= súlad, vnútorné vedenie, pocit, že niečo urobím jednoducho preto, že to tak cítim) je „lepšia“ ako disciplína, má to však drobné úskalie, aby sa človek naozaj nechal viesť „tým, ako to cíti“ a nie niečím iným.

Príklad: keď niekto spontánne dospeje k tomu, že chce prestať fajčiť, výborne, a môže mať to šťastie, že využije vhodný okamih a už na to nebude mať ani chuť; môže sa ale tiež stať, že o týždeň, mesiac… bude mať „pocit“, že si jednu cigaretu dá. To však bude pamäť a zvyk tela a nie tá spontánnosť, ktorou sa má nechať viesť (nechajme teraz bokom, či je zdravé prestať fajčiť naraz alebo postupne). A sú aj ľudia (ako napríklad ja), ktorých to spontánne ťahá k určitej disciplíne, pretože inak majú tendenciu sa tak rozptyľovať všetkým možným zaujímavým okolo, že aby sa v tom živote vôbec niekam dostali… Silnou stránkou disciplíny je spoľahlivosť, pri spontánnosti je to otvorenosť pre tu a teraz a kreativita. Koniec odbočky.) A cvičila som a meditovala a jedlo som posledný deň spontánne vynechala.

Terapia tmou a pekné ráno

Ráno vonku bolo zamračené, ale pekné. Nevnímala som žiadne intenzívne farby ani zvuky, ale potešilo ma, že ma zdravil a skákal na mňa pes, možno viac ako na ostatných 2 účastníkov – posledné 2 veci, ktoré som riešila, boli o psoch… Rozprávali sme sa chvíľu v trojici, prečo sme ten týždeň chceli a ako sme ho prežili, a aj keď ani poriadne neviem, ako sa vlastne ostatní 2 účastníci volali, budem si ten rozhovor pamätať.

Je niečo iné veci nahliadnuť a niečo iné previesť ich do reality. Niektoré čiastkové veci (vzťah detí k psíkovi napríklad) sa zlepšili a robíme pre to ďalšie veci, plus ja lepšie rozumiem ich reakciám. Svoju hlavnú tému mám stále nedoriešenú a nedokázala som urobiť všetky konkrétne kroky, ktoré som mohla. Potom som mala 2 nápady, jeden som zrealizovala a podarilo sa to tak na 75 percent; tá časť, na ktorej som začala pracovať hneď po návrate, vyšla na 100 percent, to, čo som dotiahla až po Vianociach, už nemalo tú energiu. ? Nešla som tú noc po návrate spať a dala sa do práce; ale pretože som veľa nespala ani posledné 2 dni u Tomáša a Lenky, na ďalšiu prebdenú noc som si už netrúfla, bolo pred Vianocami, týždeň som nebola s deťmi. Kde je tá hranica…

S druhým projektom začínam naozaj až teraz, len praktické veci som vybavila hneď. Je to prednáška na tému 2 kníh o spirituálnych regresiách Dolores Cannon, ktoré sú len v angličtine, a teraz som zvedavá, či si pritiahne svojich poslucháčov.

Tma aj po návrate domov

Druhý alebo tretí deň po návrate nám doma v šatni, kde najčastejšie meditujem a kde nie je okno, zhorelo trafo, takže je tam tma 🙂 Namontovali sme tam len malú lampičku. Ideálne miesto na pokračovanie 🙂

A objednala som sa na leto na ďalší termín, snáď sa podarí zladiť detské akcie, trochu sa bojím (kde je tá hranica medzi prácou na sebe a sebectvom). Týždeň je krátky, tak teda 14 dní, ale za seba cítim ideálnych 10. Aj keď sa dá v chatke hýbať a cvičiť, mám strach, aby mi neodišla sebadisciplína, bude mi chýbať ísť sa prejsť alebo zabehať… Ale to je len detail.

Veľmi ďakujem Tomášovi a Lenke za dobrú náladu, podporu a krásnu energiu, ktorú okolo seba šíria.

Ahoj všetkým,

dostal som vyzvanie, aby som napísal o mojom pobyte v tme. Tak skúsim stručne opísať podstatu môjho pobytu. Vzhľadom na to, že som zo Slovenska, dúfam, že nebude problém písať v mojom rodnom jazyku.

Podnet na pobyt v tme som mal od svojich kamarátov, ktorí tam už boli, alebo sa len chystali. Túžil som to vyskúšať aj ja, ale tak nejako stále som to odkladal. Až keď sa raz po 7 rokoch ukázal môj kamarát z Brna (ktorý je skutočne ako môj brat) a rozprával mi, že akurát vyšiel z tmy a jeho priateľka práve ten víkend nastupovala. Tak som si povedal, že idem tiež.
Mal som za sebou veľmi ťažký rok života, ktorý sa niesol v duchu totálneho rozpadu ( – životných očakávaní a plánov, starých a nepotrebných vzorcov správania a hlavne čo je najkrajšie – totálny rozpad EGA). Bol to jeden chaos, ktorý ale momentálne vnímam ako niečo nádherné – pretože až teraz všetko dáva zmysel. No a najkrajšie na tom bolo to svetielko zhora, ktoré vám ukazuje cestu a láskyplne vás vedie cez temnotu, neistotu a smútok – mám trochu skúsenosti s meditáciou a tak som sa mu verne oddal.

Rozhodol som sa, že pôjdem do tmy

Takže keď som sa rozhodol, že pôjdem do tmy, povedal som si, že to chcem sfúknuť rozhodne do konca roku 2015. Môj kamarát bol ale skeptický, lebo tvrdil, že čakacie doby sú až 6 mesiacov. Stáva sa síce, že niekto v tme nevydrží dlho a uvoľnia sa dva či tri dni. Ja som ale cítil, že chcem ísť buď na celý týždeň, alebo vôbec. Zisťoval som si asi na troch miestach, či by boli takí ochotní a viedli ma ako náhradníka a pokiaľ sa niečo uvoľní, nech ma okamžite telefonicky kontaktujú. Všetci boli ale trochu odmeraní a požadovali komunikáciu cez email a to mne vôbec nevyhovovalo. Nemám čas vôbec sledovať emaily a pokiaľ neodpovedáte dostatočne rýchlo, všetko sa hneď obsadí – v momente. Veril som ale Vesmíru a tak som sa len uvoľnil – bude ako má byť.

Tak som len sucho odpovedal, že pokiaľ to tak má byť, tak to Vesmír zariadi.

Asi o tri týždne mi volal vyššie spomínaný kamarát, že mám okamžite zavolať na ním poslané číslo a informovať sa na pobyt v tme. Uvoľnil sa totiž celý týždeň, čo sa stáva veľmi zriedka.
Tak som neváhal a volal som. Na druhý deň mi bolo potvrdené, že som vedený ako prvý náhradník.
Zbalil som si preto veci, všetkým som povedal, že budem týždeň mimo a vyrazil som do Čiech. V podstate nepripravený, nemal som žiadne očakávania a ani len som netušil, čo ma vlastne čaká. Vesmír vás ale takto rýchlo do tmy nepošle len tak.

TAP – zostala úplná tma

Po príchode som bol oboznámený s pravidlami.
V chatke som si rozložil veci, aby som mal všetko po ruke, nasledovala posledná prechádzka vonku a TAP – zostala úplná tma.

Sedel som potichu a sledoval, ako sa všetko zastavilo. Neboli tu problémy všedného života, ani ruch a nátlak systému, ani ilúzia času, dokonca ani žiadne myšlienky. Len tak som sedel v prítomnosti a tichu. Bolo to úžasné. Prvý deň bol zo všetkých najdlhší – niesol sa v duchu „JA SOM“. Medzi pozorovaním ticha som len spal, trochu sa vždy ponaťahoval – uvoľnil a meditoval. Meditácie boli veľmi silné a intenzívne – zamerané ale skôr na uvoľnenie mysle, celkové čistenie a zjemnenie vibrácií. Stále bolo ale ticho (a tma) – nič sa nedialo.

Tretí deň mi bolo tak dobre, že som dostal nádherný záchvat smiechu a nevedel som sa prestať smiať. Možno to poznáte z detstva, teda aspoň ja som si na detstvo v tomto prípade spomenul. Zalial ma úžasný pocit pokoja a bezpečia. Ľahol som si na posteľ a vtedy to začalo. Od utorka až do piatka to bol jeden súvislý rozhovor. Ani len to nedokážem dať do slov.

Pýtal som sa na veci, ktoré ma napadli. Na ľudí okolo mňa. Na svoje poslanie i na to, čo ma čaká. Bolo to nádherné, ale zároveň veľmi záhadné. Nezabudol som sa spýtať ani na to, s kým to vlastne rozprávam 😉 …
Dostal som indície pre svoju vnútornú prácu na ďalší polrok dopredu. Pochopil som, aký zmysel má môj život a prečo som sa narodil – všetky črepinky zapadli na svoje miesto. Celá skladačka sa dokonale poskladala a odhalila úžasný fragment života.

Posledný deň som pozvoľna spracovával všetky tie informácie, ktoré ku mne prišli. Niektoré boli totiž trochu zvláštne, v mnohých prípadoch až nepochopiteľné, pretože sa týkali mojej budúcnosti.

Nádherná meditácia počas pobytu v tme

Keď sa blížil posledný deň a rozlúčka, uvedomil som si, že počas celého pobytu v tme som nemal žiadne pocity úzkosti, strachu ani neistoty. Tma bola pre mňa ako jedna veľká a nádherná meditácia, kde som pochopil zmysel môjho života a uistil sa o tom, že nikdy nie sme sami. Že vždy nám je poskytnutá veľká POMOC a láska v každej situácii života, len musíme o ňu požiadať! Pretože z vyššieho hľadiska každý akceptuje našu slobodnú voľbu.

Takže priatelia – žiadajte a bude vám dané – klopte a bude vám otvorené. Kráčajte cestou lásky a nehodnoťte – potom sa všetky procesy spustia samé.

Život je nádherný.

S láskou a pokojom v srdci

Edy

Pobyt som mal zarezervovaný pol roka vopred, pol roka ubehlo ako voda a zrazu som už bol pri vašom dome. Padal sneh s dažďom a Lenka mi dávala do rúk gumáky, nech sa prezujem, že je tam fakt blato. 😀

Krátka prehliadka chatky, ešte rozhodnutie, že odovzdám mobil, a info, kedy budú prebiehať návštevy a rozhovory. Potom som zrazu zostal sám a zostávalo už len zhasnúť svetlo. 🙂

A bola tma

Takže som po pár minútach zhasol a bola tma. Prvý deň ubehol naozaj veľmi, veľmi rýchlo. Ani som sa nenazdal a Lenka zaklopala na dvere a priniesla mi vynikajúce jedlo (polievku, vegánsku šošovicu a orechy so sušeným ovocím).

Aj druhý deň ubehol rýchlo, podobne ako ten prvý, bolo to tým, že som veľa spal.

Od tretieho dňa sa však začali diať veci. Ponoril som sa viac sám do seba a tma ma prestúpila úplne.

Takmer som nespal a prestupovali mnou obrazy dôležitých vecí, o ktorých som vedel, že ich v sebe mám a potrebujem ich ešte doriešiť. Tma mi pomohla pochopiť malé a obrovsky dôležité detaily, uvedomil som si, že je nutné doriešiť z minulosti konkrétne veci, aby som sa naozaj posunul vpred, a teraz počas mesiaca po pobyte v tme sa mi to podarilo a darí sa mi na tom pracovať. Som za to naozaj veľmi vďačný a šťastný. Cítim sa radostne a slobodne. 🙂 Oslobodený a nezviazaný minulosťou.

Štyri dni po sebe mi od Lenky chodili tie jedlá, na ktoré som myslel vždy deň vopred. Nikdy nezabudnem na marhuľový nákyp, ktorý som mal posledný deň v piatok. Niekoľko minút som len sedel a nosom vdychoval tú vôňu marhúľ! Tak jednoduché a tak úžasné.

Ráno po pobyte v tme bolo čarovné

Keď som v sobotu ráno o 6-tej vyšiel von, bolo to také čarovné! Ešte bola tma a úplne jasná obloha pred svitaním. Jedna z najkrajších vecí, aké som kedy videl. Taký nádherný Mesiac a hviezdy. Nemohol som sa na tú krásu vynadívať. Potom nás Tom privítal „na svete“ a išli sme na raňajky aj s ďalšími dvoma pánmi, ktorí boli v susedných chatkách.

Pri raňajkách bolo toľko srandy, stále som sa musel usmievať, mal som takú radosť a pocit šťastia a lásky, že to nešlo inak. 🙂 Bolo to úžasné. Zoznámil som sa s deťmi, ktoré majú Lenka a Tom báječne vychované, a užíval som si pri tom, že zrazu všetko vidím a vnímam východ Slnka.

V tme som stretol sám seba

Mám pocit, že celý ten týždeň nakoniec ubehol veľmi rýchlo. Človek sa stretne sám so sebou, naozaj tam nie je nikto a nič iné ako „ja sám“ a to je veľká výzva. No keď ju človek zvládne, stáva sa niekým, kto pozná sám seba a vie, kto je. A to je podľa mňa zásadná podmienka na to, aby bol človek v živote dlhodobo šťastný. Aby vedel, kto a čo je, a aby to v hĺbke duše prijal.

Každému, s kým sa o tom rozprávam, to z celého srdca odporúčam a vám, ktorí čítate tieto riadky, pobyt v tme odporúčam tiež.

Ak toto čítate a nad pobytom v tme premýšľate, je to to najlepšie, čo pre seba a pre svoje okolie môžete urobiť.

Ja sám verím, že sa minimálne ešte raz vrátim, a rád by som to vyskúšal niekedy na jar, keď sa celá príroda prebúdza a jej zvuky je počuť trošku viac ako na prelome novembra a decembra.

PS: Nespomínam si na inú dovolenku, z ktorej by som mal toľko energie a z ktorej by som, keď som sa vracal domov, nebol v depresii, že sa vraciam.

Lenka a Tom, veľmi vám ďakujem za možnosť spoznať vás a za príležitosť byť u vás v chatke na pobyte v tme, sám so sebou, a spoznať sám seba.

Pozdravujte doma a majte sa úžasne 🙂

Roman

Ahoj Lenka a Tomáš,

čo sa týka môjho pobytu v tme, ani neviem, čo povedať, snáď len, že to bola veľmi cenná skúsenosť, ktorú by som si rada ešte zopakovala.

Po pobyte v tme sa cítim pokojnejšia

Aj po takmer dvoch mesiacoch sa cítim pokojnejšia a určite vyrovnanejšia ako pred pobytom u Vás. Po príchode domov ma čakalo riešenie rodinnej krízy a veci, ktoré som sa dozvedela, neboli vôbec nič príjemné. Pobyt v tme a rozhovor s Tomášom mi ukázali iný pohľad na celé moje okolie a hlavne moju rodinu. Musím povedať, že mi to veľmi pomohlo vyriešiť situáciu tak trochu s nadhľadom a láskou.

Tma v chatke je milá

Inak tma vnútri chatky mi pripadala milá a taká moja, vôbec som sa jej nebála, čo prekvapilo aj mňa samotnú. Jediné, čoho som sa obávala, bola tá cudzia tma tam vonku, neviem prečo,ale dosť mi vadilo, že sa nemôžem v chatke zamknúť. Stále som sa obávala, že do chatky príde nepozvaný hosť ( tým nemyslím Tomáša a Lenku), ale prípadne nejaký zvedavec, ktorého bude zaujímať, čo je vnútri. Ďakujem , že mi bolo umožnené prežiť týždeň v tme, a tiež, že to bolo práve u Vás.

Myslím si, že Tomáš je výborný terapeut, s Lenkou som sa, žiaľ, nemala možnosť osobne stretnúť.

Krásny rok 2016 a dúfam, že sa ešte niekedy stretneme, veľmi by som si to priala.

S láskou Katka