V tme som bola tri dni, a bolo to málo. Užila som si zamatovú tmu, cvičenie jogy, mantrovanie, zakopávanie o nečakané veci, neskutočnú chuť vody, čaju aj toho najmenšieho sústa, pohľad do vesmíru aj zaujímavý rozhovor pri odovzdávaní jedla.
„Vonku“ som si uvedomila, aký hlasný je svet a na čom naozaj záleží. Zhruba po týždni som zatúžila znova sa do tmy utiahnuť a táto túžba ma neopúšťa 🙂
Martina
