Ako sa cítim po pobyte v tme?
Pobyt v tme bol pred mesiacom a pol
Už je to mesiac a pol, čo som absolvovala pobyt v tme, a musím povedať, že mi je oveľa lepšie ako pred pobytom… Do tmy som išla preto, že som cítila potrebu nejakým spôsobom sa zastaviť, žila som v obrovskom chaose a nevedela som oddychovať. Tiež som si chcela premyslieť niektoré veci, hlavne vzťahy. Mala som z toho dosť strach, 6 dní a nocí byť zavretá sama so sebou a bez možnosti rozptýlenia. Doma som sama nevydržala už ani hodinu a stále som len hľadala dôvod, prečo tam nebyť, lietala som z akcie na akciu, športovať, za kultúrou, a doma som prakticky len prespávala, a to tiež zle, už dva mesiace som mala veľké problémy so spánkom a spala som tak 2-3 hodiny denne. Stále som bola strašne unavená, ale zastaviť som sa nedokázala. Od pobytu v tme som si preto sľubovala okrem iného aj to, že si poriadne oddýchnem…
Pri pobyte v tme som veľa nespala
Takže: spánok takmer neprichádzal, spala som málo ako doma a zdalo sa mi, že to nikdy nemôžem vydržať, pretože čas sa skoro zastavil a ja som bola len so svojimi myšlienkami. K tomu všetkému ma na tretí deň z mäkkej postele hrozne chytil chrbát, takže som uvažovala, že to vzdám, a celkom vážne som sa o seba bála, pretože sa to stalo chvíľu po tom, čo mi Lenka doniesla jedlo, a ja som vedela, že Tomáš príde až zhruba o 24 hodín. Ležala som na zemi, nemohla som sa pohnúť, bála som sa tej bolesti, vedela som, že keď zostanem, do konca pobytu si už ani nebudem môcť zacvičiť a čas bude plynúť ešte pomalšie. Nakoniec som sa Tomáša dočkala, dokonca sa mi podarilo urobiť si provizórne ležovisko na zemi na karimatke, ktorú som vystlala zimnou bundou a svetrom. Tak som ležala až do konca pobytu, mäkká posteľ pre mňa neprichádzala do úvahy. Aj záchod a sprchu som nakoniec zvládla.
A potom som bola tu a teraz
Myšlienky sa mi začali pomaly spomaľovať, bolo ich menej a menej a predposledný deň pobytu som zrazu s údivom zistila, že nepremýšľam vôbec o ničom, len o tom, čo je tu a teraz. Bolo to pre mňa ako zjavenie, tento pocit si vo svojom živote nepamätám. Aj dnes, viac ako dva mesiace od pobytu, som pokojnejšia, vyrovnanejšia, vzťahy s ľuďmi okolo sa zlepšili samy od seba, hoci som ich vlastne pri pobyte neriešila, a je mi viac-menej fajn. Dokonca mi občas hlavou preblesne myšlienka, že sa na pobyt v tme ešte niekedy vydám.
A ešte jedna vec: zistila som, že jedlo chutí oveľa lepšie, keď nepoužívate oči, zjete ho menej a podarilo sa mi schudnúť tri kilá bez toho, aby som pre to niečo robila. Nikdy som nezjedla všetko, čo som dostala, čo je u mňa nevídaný jav 🙂
Ďakujem, Tomáš, aj za to rozprávanie každý deň, keď si mi priniesol jedlo, veľmi mi to pomáhalo. Prajem vám obom lásku, pokoj a nech sa vám v tejto úžasnej činnosti darí.
S láskou
Míla
