O pobyte v tme sa zmienil môj kamarát. Dlho som o ňom nepočul a zničoho nič začal „hádzať“ veľké rozumy. Zrazu prišla reč na liečbu tmou. Zapáčilo sa mi to a začal som o tom len tak zo srandy uvažovať a nadhadzovať to mojej priateľke, ako na to zareaguje.
Priateľka sa na môj pobyt v tme veľmi netvárila
Jej reakcia na pobyt v tme nebola veľmi pozitívna. Zrazu prišla myšlienka a ja som sa prihlásil. Bolo to až na máj, ale chcel som skôr. Cítil som krízu a potrebu oddýchnuť si a byť sám so sebou. Prišiel e-mail a v ňom sa písalo, že sa uvoľnil termín v marci. Napätie. Stres. Nemohol som spať, sústrediť sa na prácu. Nervozita. Obrovská. Tešil som sa, ale zároveň som mal obrovský strach. Stále som sa tomu chcel nejako vyhnúť. Nakoniec som sa odhodlal a odišiel. Týždeň predtým som prestal riešiť e-maily, telefóny a začal sa psychicky pripravovať. Dva dni predtým som vypol telefón a bol som len ja a priateľka.
Bál som sa pobyt v tme odštartovať
Mal som obrovský strach zhasnúť, nevedel som, čo budem robiť. Človek, ktorý deň čo deň pracuje s ľuďmi, volá, hovorí. Je zrazu sám, nevidí, nepočuje a nemá okolo seba takmer nič. Prvý deň som bol v pohode, klasická hygiena a išiel som spať. Prvú noc som spal. Ďalšie dni som takmer nemohol zaspať, snívali sa mi hrozné sny, stále sa predo mnou objavovali nejaké obrazy, niekto ma strašil, počul som zvuky atď…toto tempo sa stupňovalo a bolo to čoraz horšie.
Čakanie na jedlo bolo stále dlhšie
Čas, keď som sa zobudil a išiel som raňajkovať a potom čakal na jedlo, bol dlhší a dlhší a nevedel som, čo robiť. Bolo to ubíjajúce. TMA. NEPOČUJEŠ. NEVIDÍŠ, takmer nehovoríš. Takto to bolo až do utorka a potom som zrazu začal žiť svoj život. Videl som, ako som sa narodil, škôlku, školu, svoje prvé lásky, rodinu. Väčšinou ale všetky zlé situácie, ktoré som v živote pos*al alebo urobil zle a človek ich chcel znovu prežiť. Bez hnevu. Bez odporu. Nechať ich prejsť telom. Tlak v hlave sa stupňoval.
A ja som pobyt v tme ukončil až v sobotu
Zmenilo sa veľa vecí..nie HNEĎ, ale prichádza to prirodzene. Niekto alebo niečo mi vnútorne hovorí, čo mám robiť, ako to mám robiť. Čo nechceš, nerob. Viac vecí robím srdcom a robím veci, ktoré by som predtým nerobil. Aj keď ti to nesie peniaze, nemá to zmysel. Nerob to (hovorí mi niekto vnútorne) Nenaháňaj sa za každú cenu za všetkým. Ži!! Nehľaď do telefónu a rozprávaj sa s ľuďmi. Užívaj si každú svoju chvíľu. Miluj. Odpúšťaj. Buď úprimný. Zmenila sa moja vyjednávacia pozícia. Získal som v určitých veciach väčšie sebavedomie. Inak beriem priateľku lepšie. Lepšie beriem aj rodinu. Inak s nimi komunikujem a kopa ďalších nových vecí. Mám väčšiu trpezlivosť, Som pokojnejší. Viac sa rozprávam s ľuďmi. Otvorene. Uvedomil som si kopu vecí, ktoré som pred pobytom nevnímal.
A už ani neviem, už som sa do toho vžil a strácam sa v tom. Nie je to ako článok o pobyte v tme, ale skôr ako spätná väzba pre teba, Tome, a Leni.
Zdraví Michal
