Ahoj Lenka a Tomáš,
už sú to skoro dva mesiace, čo som bola v tme, a až teraz som sa dostala k tomu, aby som napísala pár riadkov. Kým nadišiel v januári deň D, hltala som na webe všetky opisy od ľudí, ktorí tam boli predo mnou, a premýšľala som, ako to asi bude prebiehať u mňa.
Pobyt v tme bol zaujímavá skúsenosť
Bola to zaujímavá týždenná skúsenosť. Nezvyčajné bolo už to, ako človek vníma priestor, keď je osvetlený, a potom, keď sa v ňom pohybuje po tme. Keď som ešte za svetla videla ten maličký priestor v chatke, hovorila som si, že mi ten týždeň určite bude chýbať pohyb a priestor, ale musím priznať, že som cvičila len prvý deň a potom som sa celý týždeň len váľala a užívala si ničnerobenie a pokoj. Zobrala som si so sebou spacák a syn mi požičal svojho obľúbeného plyšáka. Vytvorila som si na posteli bezpečné hniezdočko, túlila som sa k plyšákovi a pripadala som si ako u mamičky v bruchu. Úplné bezpečie, pokoj a pohoda. Koľkokrát som len nerada vstala, lebo som už fakt nutne potrebovala na wc, a cestou späť do hniezda som nemohla uveriť, aká je tá cesta dlhá. Bola som zvedavá, či prídu nejaké halucinácie. Prišli len dve, aj to hneď prvý deň, inak som celý čas videla len tmu. Druhý alebo tretí deň ma trochu pálilo oko, takže som dosť ľutovala, že nemám so sebou kvapky do očí. Zaujímavé pre mňa bolo, že hoci v reálnom živote neustále niečo v hlave premieľam a mám kopu myšlienok a predstáv, tu neboli žiadne myšlienky ani predstavy a dokonca som si nedokázala vybaviť ani farby. Sny sa mi snívali čiernobiele. Mozog mi nedovolil o niečom premýšľať. Takže som len tak čumela do priestoru a nerobila vôbec nič. Proste som si len tak existovala. Príjemné bolo vždy, keď sa prišla Lenka porozprávať. U Tomáša som zas ocenila všetky technické informácie, ktoré cez dvere podával zrozumiteľným spôsobom, keď priniesol jedlo a kládol ho v predsieni na poličku, napr. ako otvoriť termosku s polievkou alebo koľko krabičiek s jedlom priniesol. Nikdy som si nenechala povedať, čo dostávam na jedenie, takže bolo zábavné hrať sa na múdru a myslieť si, že keď to vonia ako bolonské špagety, tak sú to bolonské špagety. Jedlo bolo dobré, bolo ho naozaj veľa, takže je fakt zbytočné brať si rezervné zásoby, ale nie všetko mi chutilo.
Dostala som kozí syr … fuj 🙂
Napr. raz som vypľula niečo, čo smrdelo po myšiach, malo to takú žuvaciu mazľavú konzistenciu a ja som nemohla prísť na to, čo to je, až mi docvaklo, že je to kozí syr. Brrr, tak ten fakt nedám. Vybrala som si vegetariánsku stravu, ale keby som do toho išla znova, skúsila by som skôr len ovocie a zeleninu. Nikdy nezabudnem, ako nádherne v tme chutí a hlavne vonia obyčajný zeleninový šalát. To bolo najlepšie jedlo z celého týždňa. V tme som vôbec nemala chuť na nič teplé a zaujímavé bolo aj to, že čo mi normálne v reáli chutí, mi v tme zas až tak extra nešlo. To nie je nič proti tomu jedlu, to je skôr zmena chutí v tme. Najviac mi chutila obyčajná voda z kohútika, zelenina a ovocie. Jeden deň sa mi aj stalo, že som si v duchu vopred vysnívala jedlo a to jedlo som potom naozaj objavila v krabičke.
Cítila som vďačnosť, lásku a pokoj
Inak prvé tri dni som cítila hlbokú vďačnosť k životu samotnému, lásku a pokoj, od stredy som sa začala strašne nudiť a nastúpila vnútorná agresia a hnev, keď som si hovorila, či toto vôbec potrebujem, že namiesto toho, aby som sa tu váľala v posteli, som mohla napríklad lyžovať na horách. Takže od stredy som v sebe objavila sebadisciplínu, ktorá mi nedovolila vykašľať sa na to a rozsvietiť si. V sobotu po zazvonení budíka som bola na seba fakt hrdá, že som dala pobyt v tme. Dúfam, že moje písanie bolo aspoň trochu zaujímavé pre praktizujúcich, ktorí sa do tmy ešte len chystajú.
Lenka a Tom, myslím, že ste proste správna dvojka.
Šárka
