Milí hostitelia, Lenka a Tomáš.
Veľmi ďakujem za to, že robíte, čo robíte. A že to robíte tak dobre. Pobyt v tme u vás bol pre mňa veľmi zvláštna skúsenosť, dozvedela som sa o sebe aj veci, ktoré som práve nechcela. Ale aj tie sú dôležité. A tiež som si oddýchla. Jedna z najlepších dovoleniek, aké som si dopriala. Vážne uvažujem o tom, že budem potrebovať „druhé kolo“.
Ešte raz ďakujem za to, že ste sa ma ujali, aj keď to narušilo váš program. E-mail som potom našla. Neprečítala som si ho. Pobyt by som možno rozdelila do dvoch kategórií. Servis, ktorý zabezpečujete vy, a samotný pobyt v tme, kde musíme pracovať my, praktizujúci.
Pobyt v tme pred jedlom a po jedle
Servis bol skvelý. V chatke som sa zorientovala rýchlo, uložila som si veci tak, že som ich vždy našla, keď som potrebovala. Pobyt v tme bol vlastne rozdelený na pred jedlom a po jedle. Len ľutujem, že som nevidela, ako jedlo vyzerá. A že som niekedy nespoznala, z čoho je uvarené. Čo som však spoznala vždy, je, že mi veľmi chutí. Pre mňa bolo príjemné, že som mala aspoň krátky kontakt s niekým, väčšinou s Tomášom.
Samotný pobyt v tme bol moja práca
Samotný pobyt, teda moja práca. Tma mi vôbec neprekážala, ako písala jedna praktizujúca:“tma ma prijala vľúdne“. Presne tak, tma ma prijala vľúdne a bola mi veľmi príjemná. Ďakujem aj za slúchadlá, aj tie som veľa používala. Pomáhali mi izolovať sa ešte viac a dostať sa hlbšie do seba? Tak nejako by som to opísala. Raz som v nich aj zaspala. Aj keď bol program stále rovnaký, nenudila som sa. Prvé dni som veľa spala. Pred jedlom cvičenie, spať, potom mantry a modlitbičky, spať, kreslenie, spať, jedlo, sprcha, spať a tak stále dookola. Asi od stredy? som už spala menej, takže mantry a modlitbičky boli častejšie. Zvláštne pre mňa bolo to, že som sa jednak veľmi dobre orientovala v priestore a že som „videla“ veci, ktoré tam mám. Keď som po ne siahla, boli asi tak pol metra vedľa. A tiež keď som potom rozsvietila, zistila som, že parametre priestoru, kde som týždeň bola, sú úplne iné.
Najťažší deň pobytu v tme bol piatok.
Už som si bola vedomá toho, že pobyt v tme končí, a mala som silnú chuť ho ukončiť hneď. Chodila som ako lev v klietke dosť dlho a opakovala si poučku, ktorú som pri nástupe dostala. Odíď v sobotu. Nakoniec som sa upokojila a začali sa diať veci. Zrazu som si spomenula na ľudí a udalosti, na ktoré som už roky nemyslela. A mantry a modlitbičky „išli“ naplno. Spätne si myslím, že to bol ten najdôležitejší deň. Mám pocit, že som potom už nespala, a napriek tomu som bola ráno svieža a cítila som sa skvele. Aj stretnutie s ostatnými praktizujúcimi bolo veľmi príjemné.
Ešte raz ďakujem za možnosť mať tieto skúsenosti. Čo by som povedala tým, čo prídu? Čítajte aj tie e-maily, ktoré prídu neskôr, a hlavne. Vydržte až do soboty. Ten pocit, keď vyjdete von a že ste to zvládli, je skvelý.
Ešte raz zdravím.
Zuzana
