Sedem dní v tme, a to úplne prvýkrát v živote. Tentoraz vám prinášame skúsenosť ženy, ktorá nešla na pobyt v tme utiecť od sveta, ale posunúť sa. Na prvé vnemy a stíšenie si musela počkať takmer štyri dni, strácala sa v priestore a na tmu sa neraz hnevala. Čo jej tých sedem dní dalo a prečo si z tmy odnáša hlavne vďačnosť a pokoru?
Som vďačná za to, že vidím
Teraz mi je krásne, výborne. Som vďačná za to, že vidím. A tu je kopec zelene, takže je na čo pozerať.
Tešila som sa veľmi, a to celý čas. Celých sedem dní bolo dosť nekonečných. Ale som rada, že som to vydržala a že som dospela k určitým uvedomeniam. A predpokladám, že sa ešte všeličo objaví, čo si teraz nie som schopná uvedomiť.
Pobyt v tme rovno na sedem dní
Bola som tam na týždeň a bola to moja prvá skúsenosť s tmou. Že by som išla napríklad len na tri noci, to som nezvažovala. Čítala som a počula, že prvé dve noci človek väčšinou hlavne prespí. Tak som si hovorila, že by to možno nemalo takú hĺbku ako sedem dní. Keď už, tak jednoducho ísť na tých sedem, aby som sa dostala viac k sebe.
Trvalo to nekonečne dlho
K sebe som sa dostala, ale trvalo to nekonečne dlho. Bola som tu od sobotného podvečera a prvé vnemy, stíšenie a uvedomovanie začali až v stredu podvečer. Tri a trištvrte dňa.
Postupne sa mi začal premieňať priestor, v tej tme som ho videla úplne inak. A v tú stredu som už bola asi oboje, stíšená aj scitlivená.
Terapia tmou: skôr som sa chcela posunúť
Že do tmy ide ten, kto nemá rád svet, si nemyslím. Do tmy ma to lákalo. Pred pol rokom som zmenila prácu a pred tou zmenou ma to lákalo ešte oveľa viac, pretože som v tej práci nebola spokojná. Teraz spokojná som, a aj tak som si hovorila, že ma tma určite dovedie k nejakému vnútornému posunu. Nebolo to tak, že by ma život nebavil. Skôr som sa chcela posunúť.
Rozhodovala som sa vlastne už pred pol rokom. Vtedy som z tej nespokojnosti potrebovala zmeniť smer, a preto som chcela ísť do tmy. Lenže som nastupovala do novej práce, kde som nemohla hneď nikam odísť, tak som si povedala, že keď to pôjde, pôjdem. A potom som sa sama presvedčila, že mi tma určite má čo ponúknuť a čo ukázať v rôznych oblastiach života.
Svitanie, čaj a čmeliak na priedomí
Svitanie bolo pekné, ale očakávané. Strašne som sa naň tešila, a potom to nebolo až také wow. Obišla som si tú úžasnú záhradu a až po sprche, keď som si uvarila čaj, sadla si s ním v pokoji na priedomie na lavičku, pozerala do korún stromov a počúvala vtáky okolo, bolo to úplne nádherné. Ešte tam zabzučal čmeliak.
Aj vo svätyni bolo zvuky trochu počuť, podľa vtákov som sa napríklad orientovala, či už je deň. Ale keď to počuješ naplno, je to úplne niečo iné.
Viac jasno príde až v živote
O práci som sa tentoraz rozhodovať nepotrebovala, pretože tú som už zmenila. Nepovedala by som, že mám teraz viac jasno. Myslím si, že to bude prichádzať až v tom bežnom živote. Dúfam, že budem mať jasnejšie vo svojich rozhodnutiach.
Strácala som sa v priestore
Prakticky to bola za mňa dosť otrava. Všetko hľadáš. Najradšej som ležala na posteli, pretože to bola taká istota. Spomenula som si na svoju dcéru, ktorá je veľká bordelárka, že aj tá by si tam musela urobiť poriadok. Inak sa v tom jednoducho nevyznáš, neorientuješ. Nechcelo sa mi z postele vyliezať, takže keď už, tak kvôli viacerým veciam naraz.
Dalo sa to, ale strácala som sa aj na mieste, v tom priestore. Myslela som si, že som sa otočila o 180 stupňov, a nebolo to tak. Keď som sa otočila späť, veci neboli tam, kde mali byť. Bolo to náročné a neraz som už bola na tú tmu fakt nahnevaná, že je taká nepreniknuteľná. Prečo nemôže byť aspoň ľahké šero, aspoň vidieť obrysy? Keď som išla napríklad na záchod, vedela som, že tam je na zemi lišta, tak pravá noha patrí na lištu.
Vďačnosť a pokora
Z pobytu v tme si do bežného života určite prenášam tú vďačnosť. Vďačnosť a pokoru. Že si fakt nevážime toho, že vidíme, že môžeme žiť, že môžeme počúvať.
Pripravili sme pre teba najčastejšie otázky, ktoré si klienti kladú, kým sa pre liečbu tmou rozhodnú.
Sleduj aj náš YouTube kanál, kde nájdeš videá o pobytoch a skúsenostiach s terapiou tmou. 🔔
