Zdravím vás, Lenka a Tomáš,
ten týždeň v tme bol pre mňa veľmi náročný, párkrát som to už chcela vzdať, ale zakaždým som si povedala „čo ak práve dnes alebo zajtra príde už niečo príjemné“.
Očakávania pri pobyte v tme
Nepríjemné bolo, že pôvodný zámer stráviť pobyt v tme hlavne meditáciami nevyšiel, akosi sa mi nedarilo ponoriť sa do meditácií, tak som skôr len relaxovala a cvičila a spala a jedla … a tak dookola. Po dvoch až troch dňoch to bola celkom nuda, potom prišli zrakové halucinácie, možno by to niekto nazval vízie… Tie ma vyrušovali tým, že dovtedy už „zvládnutá“ orientácia v priestore úplne zmizla, steny aj strop sa bizarne menili. No aspoň nejaké vzrušenie, aj keď som niekedy nevedela trafiť ani do postele.
„Niekedy to bolo lepšie ako televízia“
Niekedy to bolo lepšie ako televízia, ale zmysel som v tých obrazoch nenašla. Čo sa týka môjho premýšľania o živote, nad tým premýšľam celý život, som psychologička. Na vedomej úrovni teraz nemám žiadne problémy ani nič na riešenie, vlastne som v osobnom živote nikdy nebola taká šťastná ako teraz. A podvedomie mi v tme neponúklo nič, okrem čudne sa meniaceho priestoru…
Napríklad som sa ocitla pred veľkou vaňou alebo zo stropu viseli stovky lámp… A tak to išlo až do konca.
Ďakujem, Lenka a Tomáš, za starostlivosť, za výborné jedlo a pitie.
