Absolvoval som svoj prvý pobyt v tme (7 nocí). Bolo veľmi zaujímavé byť bez kontaktu s okolím a ujasniť si, že je všetko určite v poriadku. Myslel som si, že bude nuda, budem veľa spať, cvičiť a meditovať, ale opak bol pravdou.
Prvý večer som sa síce nejaký čas vyrovnával so skutočnosťou, ale druhý deň som si zameditoval (len upokojil myseľ) a dostal sa do príjemného stavu, ktorý mi vydržal v podstate až do konca, a preto som necítil potrebu veľa meditovať.
Spal som asi okolo 8 hodín denne. Raz denne som telu doprial strečing, pretože môj pobyt bol inak fyzicky veľmi pasívny. Len som si ležal a rozjímal. Aj keď som rozjímal o veciach, z ktorých som mal bežne horší pocit, tu v pokoji a príjemnom rozpoložení som ich mohol skrz-naskrz preskúmať a vyladiť.
Inak som si usporadúval priority a hlbšie som chápal, čo som sa za 6 rokov vnútorného rozvoja naučil. Aj keď tie „aha“ zažívam často, tu v pokoji a dlhodobo nerozptyľovaný som mal početnejšie poznania. Urobil som si asi 50 krátkych poznámok. Polovicu som prečítal hneď v sobotu ráno po rozsvietení (zaujímavé písmo 🙂 ) a zvyšok som ešte nečítal. Tiež som čakal, ako sa to potom premietne do života, a predpokladal som skôr konkrétne posuny, ale bol som veľmi prekvapený, o koľko jednoduchší, ľahší a jasnejší sa mi potom celkovo život zdal. Aj keď sa občas nechám strhnúť okolnosťami, ten vnútorný pokoj je určite väčší.
Už asi po týždni som si vedel predstaviť, že by som išiel do tmy znova a rád. Pre mňa bol teda pobyt v tme „osvietením“. Myslím tým proces, keďže osvietenie nevnímam ako konečný stav, pretože je našťastie vždy kam pokračovať.
Jarda
