O pobyte v tme ako forme terapie som sa dozvedela „náhodou“ pred tromi rokmi. S mojím partnerom, kamarátom a kamarátkou sme práve na trampovačke prechádzali jednou dedinou na Broumovsku, keď nás jeden neznámy miestny, asi tridsaťpäťročný muž oslovil a pozval nás k sebe do záhrady, kde práve so svojou ženou a ich rodinným priateľom grilovali. Zostali sme tam niekoľko hodín vo veľmi zaujímavom rozhovore, počas ktorého sme sa vďaka osobnej skúsenosti toho muža o liečbe tmou dozvedeli. Odvtedy som o pobyte v tme premýšľala niekoľkokrát, snažila sa ho aj naplánovať, ale vždy to z nejakého dôvodu jednoducho nevychádzalo a ja som to brala tak, že ešte nenastal ten pravý čas. Ten mal prísť a prišiel až teraz…
Deti zaopatrené, navarené, napečené, pusa partnerovi…a hurá na to :o)
Privítanie pred pobytom v tme
Tomáš ma privítal veľmi priateľsky, vysvetlil mi čo a ako, a že mi, kým si vybalím najnutnejšie veci, prinesie uterák. Tak som si pomocou svetla v mobile poukladala veci pod posteľ v útulnej voňavej chatke, sadla si na posteľ a zhasla mobil. Asi tak po minúte alebo dvoch som pocítila panickú úzkosť až hystériu, vyletela som von dverami a prepukla v plač, čo spôsobila aj predstava, že si so sebou späť domov odveziem to, čo som tam chcela nechať, nepochopím, neprijmem … .O chvíľku sa objavil Tomáš s uterákom a ja som mu s plačom hovorila, že to nedám. Keďže pršalo, išli sme obaja predsa len dnu, kde sme sa rozprávali. Tomáš si svojím prístupom okamžite získal moju dôveru a ja som mala pocit, že sa nepoznáme len pár minút, ale odjakživa. Rozprávali sme sa možno hodinu, možno dve a ja som sa rozhodla, že zostanem.
Čo sa dialo dni a noci potom, sa dá len ťažko sprostredkovať. Keď sa človek nemôže pozrieť na svet okolo seba, začne sa chtiac-nechtiac pozerať do seba…a to sú veci… Po dvoch nociach prišiel ten najväčší zlom. Nenachádzam vhodnejšie slová, než že som nejakým spôsobom prezrela. Zrazu môj život a všetko, čo sa mi za 35 rokov udialo, začalo dávať zmysel. Videla som súvislosti, jedno ako následok predchádzajúceho a príprava na ďalšie, a znova a znova, a to v mene vývoja. Najrôznejšie situácie, bolesti a krivdy, signály a znamenia, toľko som si toho mohla znova prezrieť. Vďaka poznaniu, ku ktorému som tam dospela, som však tentoraz všetko vnímala a prežívala inak. Pocítila som neopísateľnú úľavu a radosť a zároveň s tým hlbokú vďačnosť, lásku, pokoru a úctu ku všetkému a ku všetkým, čo som si len dokázala predstaviť, vrátane seba, čo bol dovtedy úplne nepoznaný pocit.
Po terapii tmou
Pri písaní týchto slov sedím pri okne. Zakaždým, keď sa pozriem von, žasnem. Nikdy predtým by som neverila, aký krásny môže byť taký hmlistý deň, rozoznávam obrysy topoľov, obdivujem inovať na streche môjho auta aj detským prstom nakreslený obrázok na jeho dverách z dnešného rána… mám zdravé oči, vidím, Bože, ďakujem. Ďakujem, ďakujem.
Gábi
PS: Z našej trampskej štvorice som druhá v poradí, kto pobyt v tme absolvoval. Tretí z nás má v tejto chvíli rezervovaný termín…
