Kategória: Skúsenosti praktizujúcich

Ahoj Lenka a Tomáš,

ďakujem za e-mail, mám dnes doslova mesačné jubileum od pobytu v tme u vás.

Pobyt v tme bol dobre načasovaný

Pobyt v tme bol pre mňa zaujímavý a aj načasovanie bolo kľúčové. Nešla som na pobyt riešiť žiadne konkrétne veci, vzťahy, problémy atď., ale chcela som si vyskúšať, ako túto nezvyčajnú skúsenosť zvládnem a aké budú moje reakcie na tmu a na to byť osamote. Predpokladala som, že sa budem neuveriteľne nudiť a že možno ani celý týždeň v úplnej tme nezvládnem. Tiež som bola zvedavá, aké prekvapenia sa možno skrývajú v hĺbke mojej mysle a môžu sa potenciálne vynoriť. Nuda sa nedostavila a ja som si rýchlo na tmu zvykla, bola mi dokonca príjemná. Zvládla som celý týždeň a ku koncu sa dostavila aj mierna ľútosť, že pobyt v tme sa bude končiť. Žiadne dramatické spomienky či nepríjemné zážitky z minulosti som nemala. Občas sa dostavila čistá emócia strachu, ktorá nebola spojená s ničím konkrétnym, a ja som bola nútená venovať sa tejto emócii. V každodennom živote ma strach ani pocity úzkosti príliš nesprevádzajú, moja hnacia emócia je hnev, ktorý dnes už viem kreatívne využiť ako pohonný motor. So strachom veľa skúseností nemám, a preto bol tento zážitok zaujímavý, nebolo úniku ani so zatvorenými očami… ha ha. Dlhší čas sa venujem mindfulness a to mi tiež pomohlo vyrovnať sa so strachom v tme. Strach sa odohrával vo mne vnútri, ale ja som mohla byť zároveň pozorovateľkou procesu, keď sa strach dostavil a ja som sa mu mohla postaviť tvárou v tvár. Byť účastníčkou hry a zároveň aj pozorovateľkou bolo zaujímavé a úspešné.

Nepríjemné veci zvládnem sama

V tme som si uvedomila, že si môžem veriť a že aj nepríjemné veci zvládnem sama, čo bolo dôležité a pozitívne povzbudenie môjho sebavedomia. Tmu som si tiež nadelila v rámci starostlivosti o seba a ‚dovolila si dopriať čas pre seba‚. Bolo to dôležité zastavenie sa od chaosu dnešnej doby a užiť si čas, vnímať samu seba a nechať plynúť myšlienky v hlave bez akejkoľvek potreby niečo analyzovať a zdôvodňovať.

Pobyt v tme mi spríjemňoval kontakt

Počas pobytu som si tiež užila, aký dôležitý je osobný kontakt s ľuďmi, a tešila som sa na ‚pokec s nosičmi jedla‘. Pomohlo mi to usporiadať si myšlienky v hlave, zdieľať nezvyčajné zážitky a získať pocit, že je to v pohode, nech sa deje čokoľvek. Veľmi sa mi páčilo, že mi nič nebolo vnucované, žiadny názor, filozofia atď. Samotný pocit, že ma niekto vypočuje bez toho, aby ponúkal riešenie či názor, bol veľmi fajn.

Môj život je rovnaký, a pritom ľahší

Život po pobyte v tme je v praktických veciach stále rovnaký, mám rovnakú prácu a v podstate aj rovnaké rutiny atď., ale dostavila sa určitá ‚ľahkosť bytia‘. Nemám potrebu brať si všetko osobne; všetko za každú cenu vyriešiť; a ani nepríjemné situácie sa ma nedotýkajú tak do hĺbky ako pred tmou. Je to príjemný pocit a môžem povedať, že som získala dobrý odstup od vecí a veľa vecí a situácií si dnes veľmi neberiem osobne. Viem, že som v nejakom procese transformácie, a aj keď neviem, aký bude výsledok, dôverujem viac procesu / ceste než cieľu.

Mne osobne terapia tmou určite prospela a chcela by som to v budúcnosti zase niekedy zopakovať. Teraz ale nechávam veciam voľný priebeh, ako sa samy rysujú, a nesnažím sa nič kontrolovať či ovládať.

Ďakujem za poskytnutie priestoru v krásnej drevenej chatke, s vynikajúcim jedlom a nezáväzným pokecom.

Ahoj, Jana

V tme som bola tri dni, a bolo to málo. Užila som si zamatovú tmu, cvičenie jogy, mantrovanie, zakopávanie o nečakané veci, neskutočnú chuť vody, čaju aj toho najmenšieho sústa, pohľad do vesmíru aj zaujímavý rozhovor pri odovzdávaní jedla.

„Vonku“ som si uvedomila, aký hlasný je svet a na čom naozaj záleží. Zhruba po týždni som zatúžila znova sa do tmy utiahnuť a táto túžba ma neopúšťa 🙂

Martina

Moja kríza trvá asi ôsmy rok. Minulý rok som o pobyte v tme začal uvažovať, ale nebol som pripravený. Tento rok som cítil potrebu tomu znova nejako pomôcť. Zvažoval som rôzne akcie, ale väčšinou mi nič nerezonuje. Aj zvažovaný vision quest mi prišiel „príliš organizovaný“ a na vlastnú päsť zase príliš komplikovaný. Neviem chodiť na terapiu – pracujem väčšinou sám.

Pobyt v tme je len o mne

Na pobyte v tme ma zaujalo, že je to len na mne. Nastavím si to podľa seba. Predpokladal som, že nebudem chcieť ani konzultácie so sprievodcami, a to sa aj naplnilo. Tú možnosť som nevyužil.

Hoci necvičím jogu a rozhodne nie som ani nijako pokročilý v meditácii, týždeň v tme som zvládol. Samozrejme, krízy boli. Asi ako u väčšiny ľudí prvá po vyčerpaní spánkového dlhu. V tej chvíli som o nápade začal pochybovať. Druhá kríza prišla v druhej polovici pobytu, keď sa intenzívnejšie ozvali moje panicko-depresívne stavy. Vzhľadom na skúsenosti z posledných rokov som to však rozdýchal. Intuícia bola správna – bol som pripravený to zvládnuť.

Pár vecí mi pri terapii tmou docvaklo

Hoci v mojom prípade nešlo o veľký vývojový skok, som za ten pobyt veľmi rád. Pár vecí predsa len do seba zapadlo. Išiel som tam bez zámeru a nechal som tomu voľný priebeh. Ale spätne tam predsa len vidím zaujímavý, asi pôvodne nevedomý zámer. Prežil som tú skúsenosť ako iniciačný rituál. Na čo, asi nie je podstatné, ale pre mňa to bol možno hlavný význam tmy. Rituál, ktorý nie je organizovaný, riadený zvonka. Samota zosilňuje, aj posilňuje ;o)

Odporúčania na pobyt v tme

Odporúčanie vziať si nejaký nástroj je všeobecne známe – v mojom prípade to bola gitara. Určite to pomôže. Odporúčam tiež vyskúšať slúchadlá proti hluku, ktoré sú súčasťou vybavenia svätyne. Napriek počiatočnému odporu to bola zaujímavá skúsenosť – pocit ako pod vodnou hladinou. No a vzhľadom na moje skúsenosti s problematickou termoreguláciou v súvislosti s psychickými výkyvmi (zimnica aj v teplom lete) som pribalil spacák. To sa ukázalo ako dobrá voľba. Pocitovo pomohol viac, než keby som sa snažil situáciu kompenzovať prestavením klimatizácie.

Nie som vegetarián, no vege strava mi veľmi vyhovovala a chutila. Po návrate som mäso dočasne odmietal a vracal som sa k nemu postupne. Ale situácia nie je rovnaká ako pred pobytom. Vnímam mäso inak a jem ho menej často.

Ešte raz vďaka za tú možnosť.

Martin

Priatelia, po 10 rokoch prevádzky pobytov v tme sa nás niekedy pýtate, či nie je tá naša práca taká jednoduchá, veď sú predsa všetci spokojní, pretože pobyt v tme je o každom a jeho vnútri. Omyl, a ako dôkaz sem pridávame recenziu o tom, akí sme prasatá.

Mladý pár na pobyte v tme

Namiesto jedného človeka k nám neohlásene prišli dvaja, tak sme narýchlo zariadili druhý matrac. Hovoria nám, že pobyt v tme budú mať spolu, pretože chcú prestať s fajčením trávy a ten týždeň je ideálne odvykanie.

Odišli po 2 dňoch a na jedálenskom stolíku nám nechali odkaz, ktorý nájdete nižšie.

Každý má svoju cestu k slobode, šťastiu a láske. Ďakujeme, že ste u nás boli

O pobyte v tme som sa prvýkrát dozvedel pred tromi rokmi. Až okolnosti v mojom živote ma zaviedli do Lomca pri Kutnej Hore. Za čo som naozaj vďačný. Príjemnejšie a útulnejšie prostredie som si vybrať nemohol.

Príprava na pobyt v tme

Dva mesiace pred pobytom som intenzívne zbieral skúsenosti a rady, ako sa pripraviť na pobyt v tme. Hoci som sa dočítal, že absolútnej väčšine praktizujúcich týždenný pobyt stačí. Rozhodol som sa pre trojdňový pôst pred pobytom, aby som podporil svoje vnímanie a citlivosť.

Priebeh a nástup na pobyt v tme

Keby som to mal vyjadriť jedným slovom, tak je to úžasné!!!

Nedá sa to vyjadriť slovami. Počas jedného týždňa som zažil toľko vecí a okolností. Pre normálneho „konzumného“ človeka je to neuchopiteľné. Tma dá každému to, čo potrebuje, to, prečo do nej prišiel. Som presvedčený o tom, že tma nič nedá, ale umožní nám nájsť to, čo máme v sebe . Mne to umožnila a som za to úprimne vďačný. Umožnilo mi to uvedomiť si význam bytia. Nebudem písať, ako môj pobyt prebiehal, príkladov je tu veľa. Boli by to len slová, ale jedna z najlepších vecí, ktoré ma pri pobyte naozaj bavili, bolo pozorovanie „výzdoby na strope“. 🙂 Toľko pestrosti a rozmanitosti som nikdy v živote nezažil.

Čo povedať na záver?

Pobyt v tme by som odporučil každému, kto oň má záujem. Neodporúčam to nikomu, kto o tom nič nevie. Alebo ho to neláka či dokonca desí. Pobyt v tme nie je o tme, je o vás! Sám som zažil smiech aj plač… Videl som to, čo na svetle ani v šere nevidím.

Rád by som zo srdca poďakoval Tomášovi a celej jeho rodine za to, čo ste pre mňa urobili. Skúsenosti z obyčajného týždňa prežitého vo vašej prítomnosti ma budú sprevádzať celý život.

Ďakujem Pepa

O pobyte v tme som uvažovala už dva roky, ale dlho mi trvalo, kým som našla vyhovujúci termín. Bála som sa totiž, že ma v tme dobehne môj nie úplne pravidelný a ani nie celkom bezbolestný cyklus. Napokon práve ženská cyklickosť a vzťah k vlastnému telu boli hlavné témy, ktoré som si so sebou niesla. Iróniou osudu (alebo mojich vlastných hormónov) sa mi cyklus úplne nečakane posunul o dva týždne, takže hoci som mala pobyt v tme termínovo skvele prepočítaný, aj tak som bola nakoniec konfrontovaná so svojím strachom. Ale práve vďaka tomu som si mohla overiť, že vlastne vôbec nebol opodstatnený. Bolesti sa tentoraz nedostavili, telesná očista v tme ani zďaleka nebola taká zložitá, ako som sa obávala, a navyše som si konečne mohla poriadne oddýchnuť a nechať svoje telo zrelaxovať.

Príprava na pobyt v tme

S poctivosťou sebe vlastnou som sa na pobyt intenzívne pripravovala aj tým, že som si čítala dojmy a zážitky predchádzajúcich praktizujúcich. Možno ma potom mierne sklamalo, že neprišiel žiadny prelomový duchovný zážitok, v ktorý som tak trochu dúfala. Nakoniec som si však uvedomila, že aj vzhľadom na moju vyššie spomenutú hlavnú tému bolo vlastne potrebné a prospešné, že sa môj pobyt odohrával predovšetkým na telesnej rovine. Aj v tejto oblasti mi pobyt priniesol veľa nového. Zistila som, aké to je, keď naozaj naplno dokážem vnímať svoje telo a jeho potreby. Napríklad nejesť, keď nie som hladná – len preto, že mi to jedlo niekto priniesol a že sa to odo mňa akosi očakáva. Alebo naopak spať, kedy sa mi zachce – bez ohľadu na to, aká je práve denná doba. Možno sa to zdá ako banalita, ale verím, že nie som jediná, kto sa od svojho tela odpojil natoľko, že si spánok alebo jedenie riadil podľa čísel na ciferníku a nie podľa svojich vnútorných hodín.

Zvuky zvonku som v tme vítala

Keďže už od detstva nosím okuliare kvôli krátkozrakosti, myslím, že sa na zrakové vnemy spolieham o niečo menej ako väčšina ľudí. Verím, že aj vďaka tomu mi v tme bolo dobre. Priestor som si „prezerala“ rukami a prekvapivo rýchlo som sa v ňom začala bezpečne orientovať. Vďaka tomu som si tiež uvedomovala, že používanie zraku môj život predovšetkým výrazne zrýchľuje – v tme sa totiž dala robiť nečakane široká škála činností, len to bolo trochu pomalšie. Popri hmate som veľa využívala aj zosilnený sluch. (A priznávam, že som rada, že ku mne prenikali aspoň nejaké zvuky zvonka, pretože absolútne ticho by pre mňa určite bolo oveľa náročnejšie ako absolútna tma.) Vďaka tomu som sa dokázala orientovať aspoň v tom, či je práve deň alebo noc. Zároveň vždy, keď som začula štekot psa alebo erdžanie koňa, zrazu som mala radosť, že sú tu okolo mňa aj ďalšie živé bytosti – že aj keď ich nevidím, sú tu prítomné a dávajú o sebe vedieť na inej úrovni.

Týždňový pobyt v tme sa skončil ráno

Keď som po týždni chatku opúšťala, mala som pocit, že ma zalialo biele svetlo, hoci som dvere otvárala za hlbokej tmy o štvrtej ráno. A keď som po týždni znova ucítila vlhkú trávu pod nohami a ľahký vánok na tvári, bolo to ako pohladenie. K tomu prišiel ešte nečakaný bonus: keď som si nasadila okuliare, okamžite som si ich musela znova zložiť, pretože mi zrazu boli príliš silné. Zrak sa mi síce úplne nenapravil, ale zlepšil sa natoľko, že to potvrdilo aj meranie u optometristu, a ja som si – prvýkrát v živote – kupovala nové okuliare s tým, že sa dioptrie znižujú, namiesto toho, aby pribúdali.

Ahoj Lenka a Tomáš,

Chcem vám týmto poďakovať, že ste mi umožnili absolvovať pobyt v tme. Po niekoľkých mesiacoch od úmrtia mojej dlhoročnej partnerky mi napadla myšlienka vydať sa práve touto cestou k lepšiemu poznaniu seba samého a tiež zistiť, či v tejto skúške obstojím.

Pred pobytom v tme ste ma povzbudili

Ešte pred nástupom na pobyt v tme som priebežne riešil niektoré záležitosti v súčinnosti s vami a vždy ste mi všetko ochotne vysvetlili. Navyše ste pobytovú chatku vybavili trochu nadštandardne v môj prospech, mal som k dispozícii záhradný stôl a stoličku, keďže som zo zdravotných dôvodov nemohol sedieť na zemi či sa inak ohýbať.

Skôr terapia jedlom než terapia tmou

Ďakujem za chutné a kvalitné jedlo a ďalej za každodenné porozprávanie sa. Pobytom v tme som si rozšíril pohľad na celý svoj doterajší spôsob života, utriedil myšlienky a hlavne pocity. Uvedomil som si, aká dôležitá je pokora a skromnosť a že nič tu nie je len tak a samozrejmé. Bol to silný osobný zážitok,

ktorý sa nedá sprostredkovať.

S pozdravom a možno zase nabudúce v tme

Bohuslav

Aká bola tma ?
Nastupovala som v deň svojho meninového sviatku. Vyšla som z tmy tretieho. Trojka je zároveň deň môjho narodenia…Už to, ako to vychádzalo a ako mi tento termín prišiel do cesty, bolo až magické a ťahalo ma to dovnútra. Navyše som počas pobytu v tme zažila naozaj magický spln a to bol až zážitok 🙂
O pobyte v tme som uvažovala posledný rok. Vždy, keď som sa prihlásila, bol termín už obsadený. Vyšiel až ten, ktorý mal .-)

Očakávania som od pobytu v tme nemala

Nemala som žiadne očakávania ani predstavy… do tmy som išla až s takou odovzdanosťou. Vedela o tom len moja najbližšia rodina a pár priateľov. Jediná, kto ma trochu odhováral , bola moja 11-ročná dcéra. Ale neodradila ma a dnes vidím, aký hlboký význam to malo aj pre náš vzťah a vôbec pre vzťahy v rodine a vzťahy so všetkými mojimi deťmi.

Ku mne bola tma milosrdná a láskavá. Ja nemôžem napísať nič viac než to, že som tancovala  s Bohom….Čokoľvek by som k tomu napísala, bolo by vlastne lžou… Nedá sa to vyjadriť slovami …A má to hodnotu len pre mňa….

Pobyt v tme je pre každého, kto tam má byť

Tma si zavolá každého, kto tam má byť. A nech je zážitok akýkoľvek, pre každého má svoj význam.
Pobyt u Vás mi rozšíril ďalšie vnímanie .. náhľady na život .. podstatu bytia .. ešte viac otvoril hlboké rodinné vzorce , ktoré siahajú až do dávnych čias…
Som vďačná za každú minútu svojho života, nech je akákoľvek, a rovnako to bolo aj v tme.
Ďakujem Vám a Simonke, ktorá sa o mňa starala, nosila jedlo a krásne sme sa rozprávali.
Je to naozaj nádherné miesto, tam u Vás…

Ďakujem za tú možnosť a možno niekedy dovidenia v tme 🙂
S láskou objímam
Andrea

Ahoj Lenča a Tomáš,

najprv by som vám chcela poďakovať za možnosť absolvovať pobyt v tme. Za výborné jedlo a pokec ;), keď bolo treba. Tma mi dala možnosť rozpoznať, čo je pre mňa dôležité. Napr. vôbec mi neprekážalo, že chatka nie je úplne odhlučnená, pretože mi konečne došlo, ako silno som prepojená s prírodou. Ešte dnes, keď vonku zatvorím oči a započúvam sa do spevu vtákov, som späť v chatke.

Tma mi pomohla pochopiť

Pomohla mi pochopiť, že nie som naprogramovaný robot s večne pozitívnou náladou a že to k životu jednoducho patrí. Problém je ten boj s tým. V tme ma začal bolieť chrbát, najprv trochu, ku koncu už veľmi. A to aj napriek tomu, že som cvičila. Po návrate domov stačila tá pomyselná posledná kvapka v podobe zlého pohybu a došlo u mňa k vyskočeniu platničky. Nebola to náhoda, uvedomila som si, ako som roky prehliadala signály tela. S chrbtom mám problémy dlho, priam ma prosil o trochu spomalenia, fyzicky aj psychicky. Teraz ma čaká cesta za uzdravením a ja verím, že to zvládnem.

Pobyt v tme nie je náhoda

Jednoducho teraz viac ako kedykoľvek predtým verím, že nič nie je náhoda, že všetko má svoje načasovanie, a ak som aspoň trochu vnímavá, život mi vždy ukáže, čo mám robiť a kedy. Stačí sa opýtať a čakať.

Tma mi pripomenula, čo je trpezlivosť, pokora, vďačnosť a dôvera.

S láskou
Markéta

Čítala som, že „tma si ťa zavolá“, keď máš pobyt v tme absolvovať. Mňa si tma zavolala a minulú jeseň mi podstrčila webstránku Lenky a Tomáša.

Bolo rozhodnuté!

Začiatkom februára som k nim prišla na pobyt v tme a čakala zázraky!

Neviem meditovať, nepoznám čakry, necvičím jogu. Aj tak som zažila, v úplnej tme, týždeň pokoja, pohody a ticha. Bola som týždeň len sama so sebou!

Našla som aj pár drobných zázrakov; neoparila som sa pri varení čaju, ochutnala som vegetariánske jedlá, cvičila som každý deň 🙂

A potom sú tu moje osobné „zázraky“, ale tie mi došli až po návrate domov.

Podarilo sa mi celkovo spomaliť.

Už viem, že nemusím stále len pracovať. Darí sa mi občas si na chvíľu sadnúť, „vypnúť“ myšlienky, len byť. Vedome dýchať a počúvať ticho, ako týždeň v tme. A hlavne si nevyčítať, že je to premárnený čas!

Je to veľa alebo málo? Je to vlastne jedno a môj neobyčajný zážitok v tme mi už nikdy nikto nevezme.

Karin