Ahoj,
asi nie som veľký spisovateľ a nemyslím si, že dokážem napísať niečo, čo by ste si chceli dať na stránky… 😉 Ale niečo vám napíšem, naložte s tým, ako chcete… 😀
Bol som u vás v tme už druhýkrát
Prvýkrát to bolo v októbri 2016. Vtedy som to bral ako takú skúšku odvahy, či to vôbec vydržím. Veľa som cvičil a bojoval hlavne s nudou. Nejaké vhľady do seba som tam získal, ale uviesť ich do praxe sa mi nepodarilo. Bežný život ma zase nejako zomlel…
Teraz sa veľa zmenilo
Teraz to bolo oveľa inak. Od decembra 2017 som na svojej duchovnej ceste, zaujímam sa o šamanizmus, trochu meditujem. Snažím sa o život v prítomnosti (to ide dosť ťažko 😀 ), pomaly opúšťam konzumný spôsob života. Veľmi ma oslovuje permakultúra a trvalo udržateľný spôsob života ako taký.
Vedel som presne, po čo idem do tmy
Vedel som, po čo idem do tmy, čo si chcem vyriešiť a premyslieť, na čo v normálnom živote nemám v hlave kapacitu. Dopracoval som sa k niekoľkým zásadným životným rozhodnutiam a postupne sa mi darí ich napĺňať. Veľmi sa mi upevnil vzťah s manželkou, pochopil som, čo odo mňa očakáva a nedostáva, tak s tým veľa pracujem. A darí sa!
Už tak nelipnem na veciach
Začal som si upratovať v sebe aj okolo seba, uvádzam do praxe nelipnutie na veciach.
Čo sa týka samotného pobytu u vás, najväčším rozdielom oproti roku 2016 bolo pre mňa hlavne jedlo. Vtedy som mal raw stravu a dlho po pobyte som na Lenču spomínal… Mňam 🙂
Len jedlo mi teraz veľmi nechutilo…
Teraz mi chutilo asi len v nedeľu a potom všetky dezertíky, vlastne asi všetko, čo robila Léňa. Ten človek, ktorý pre vás varí, si asi myslí, že vegetariánska kuchyňa je čokoľvek, kde nie je mäso. Veľmi nerieši, čo sa s čím môže a nemá kombinovať. Občas mi to pripadalo ako z tej rozprávky o psíčkovi a mačičke, ako piekli tortu. Po jednom jedle som mal taký balvan v žalúdku, že keby nebola tma, išiel by som to vyhodiť. Takže ak k vám ešte niekedy pôjdem, dám si to určite v rámci pôstu, len o vode. (Ak sa k vareniu nevráti Lenča 😉 )
Po pár dňoch som navyše zistil, že ma dosť ruší, že veľa myslím na to, čo Tomáš prinesie a kedy príde. Pripadal som si ako zvieratko v chlieviku, čo vyzerá gazdu. 🙂
Tentoraz som dokonca videl východ slnka
V chatke bolo fajn, bol som aj rád, že v nej nefungovala tá klimatizácia. Občasné cvaknutie v priamočinnom ohrievači mi bolo milšie. Dokonca sa mi tentoraz podarilo vidieť v sobotu východ slnka, aj keď som pri tom poriadne vymrzol.
Tak asi tak. Majte sa tam všetci krásne. Prajem vám veľa úspechov a šťastia, možno aj pokojne ešte nejaké ďalšie deti? Ste presne ten typ ľudí, ktorých je treba, aby sa množili… 😀
S láskou Martin
