Milá Lenka, milý Tomáš
Dnes ráno som od vás odišla bez rozlúčenia.
Verím, že moje správanie pri všetkej múdrosti nechápete ako nezdvorilosť, a teda vás nemrzí. Čakanie na vaše prebudenie premohla moja túžba po domove.
Teraz doma, uprostred noci, sa môj spánok stratil pod náporom vracajúcich sa zážitkov z tmy a z dnešných stretnutí, emócií, z množstva vnemov, zvukov, slov a činností tu „vonku“.
A tak píšem. Dlhujem vám to rozlúčenie. A poďakovanie.
Ako opísať neopísateľné, aby to neznelo banálne…
Meno vašej (a na chvíľku mojej) temnej chyže – Severná svätyňa – som úplne pochopila až vnútri. Posvätný čas. Nerušený, terapeutický, plný vo svojej prázdnote….
Možnosť byť len sama so sebou mám rada. Nazývam to podľa pána Hrabala Moja príliš hlučná samota 🙂 . Tu však bola navyše dlhá a celý čas zahalená hlbokým vnútorným pocitom mieru.
Istému očakávaniu, hoci som sa snažila, sa nedalo ubrániť.
Nič veľké sa tu z toho nekonalo.
Hľadenie do absolútnej tmy, pozorovanie myšlienok, načúvanie tichu, meditácie a modlitby, jemná jóga – zjednotenie tela, dychu a mysle, trpezlivosť striedajúca nepokoj, prechádzky popri stenách, telesné potreby, jedlo, premýšľanie, spievanie, snenie – bdenie…
Dookola, sedem dní a nocí, ako v rozprávke.
Dní a nocí, medzi ktorými sa stráca hranica. Jedna vec v jednom čase. A času je dosť 🙂 Je čas začuť v tichu odpoveď na svoju otázku, čas odovzdať staré bolesti, rozpustiť zacyklené myšlienky, čas na čisté bytie, otvorenie srdca..
V spacáku bytostný pocit larvy vážky, metamorfóza.
Usmievam sa nad zrkadlením. Aj tu je 🙂
Rodina
Spoľahlivý termostat, ktorý potichu vrní, zapína a vypína, aby bolo príjemne teplo (s výnimkou, keď si svojou zbrklou manipuláciou s ním spôsobím chladnú chvíľku). Občasný spev vtáčika zvonku, prinášajúci radosť, taký milý a vzácny. Vietor so svojimi náladami, hvízdajúci, až strašidelne skučiaci, kvíliaci a zase utíchajúci. Jedlo, na ktoré čakáš, nevieš kedy príde a aké bude, s vďačnosťou prijímaš rozmanitosť chutí..
Priatelia
Vzácne maličkosti, ktoré obrovsky pomáhajú: korálková mala, horká čokoláda, hladučký drahokam, citrus, céder a levanduľa, teplý čaj, meditačný vankúšik…
Ďalšie spoločenstvo
Mravec v čučoriedkach, nočná myš pod chyžkou a jej prihlasité hryzenie, ktoré nedá spať, kvokajúca sliepočka, ktorá ma vracia do časovej reality.
Patália, ktorá ma vyhnala von a vzápätí prinútila premýšľať o mojich pošetilostiach. Návrat a slzy vďačnosti.
Tma ma obrovsky obdarovala
Pár prekvapivých vhľadov v snoch a meditáciách. Hlboké pocity lásky, mieru a pokory. Kiežby som si získaný poklad dokázala uchovať. Kiežby priniesol úžitok aj ostatným.
O tom dni budúce…
Vonku zahvízdal kos. Je čas ísť spať 🙂
A tak sa s vami lúčim. A mnohokrát ďakujem. Za svätyňu, za vašu láskyplnú starostlivosť, za všetko… vďaka, vďaka, vďaka.
Už nie larva a ešte nie vážka. Premena nie je ľahká,
Hanka
