Z pobytu v tme som mal najprv strach, ako to už pri veciach, ktoré človek nepozná, býva.
Keď som si zabral termín, asi pol roka pred pobytom v tme, pustil som sa do toho, že si o tom niečo zistím, načítam a tak vôbec.
Netušil som, čo mám od terapie tmou čakať, ale sľuboval som si od toho vyriešenie rôznych zasunutých problémov z detstva. Všeobecne vecí, ktoré ma v každodennom živote ovplyvňujú, ale pritom netuším, prečo sa niekedy v nejakej situácii zachovám tak, ako sa zachovám.
Pobyt v tme spustil proces vopred
Počas čakania, kým príde termín, sa mi v hlave otvorila kopa spomienok a nejakým spôsobom traumatizujúcich tém a postupne sa aj vyriešili.
Keď prišiel očakávaný termín, vydal som sa na cestu ľahko nervózny, ale stopercentne nadšený – BUĎ ALEBO! 😉 Vybral som sa verejnou dopravou a na samotné miesto pobytu v tme som išiel zo stanice pešo.
Už samotné hľadanie cesty (s pomocou vytlačenej mapky, nie som priaznivcom smartfónov a mobilných zariadení všeobecne) bol zážitok a cítil som, že sa veci v tej chvíli v živote po prvý raz dejú správne a idem si za svojím cieľom naplno.
Na miesto som dorazil tesne pred 19. hodinou a Tomáš ma vrelo privítal a hneď zaviedol do chatky. Vnútri bolo útulne, všetko mi prišlo na svojom mieste (naozaj zvládnuté usporiadanie, aby sa človek po tme dobre orientoval)… a tá VÔŇA dreva!
Pobyt v tme, ako potrebujem
Dostal som pár základných inštrukcií o fungovaní pobytu, zariadení chatky a dennom režime. Nejaké ovocie na prežitie do rána. A hlavne upokojenie, že všetko bude tak, ako ja sám vnútorne potrebujem, aby to bolo. Dal som si rýchlu sprchu a zhasol…
Čo sa dialo nasledujúci týždeň, sa nedá nijako odovzdať ani sprostredkovať. Postupne sa mi tak uvoľnilo myslenie a ja som iba existoval. Bez strachu, o ktorom som zistil, že je mojím každodenným spoločníkom v bežnom živote. Bez potreby čokoľvek robiť (cvičebné pomôcky a hlavolamy pre situácie, keby som sa náhodou nudil, som ani nevybral z batohu).
Hlavným programom dňa (okrem nekonečného rozjímania a prepadania sa do väčších a väčších hĺbok svojho vnútra) sa pre mňa stalo jedlo. To zosilnenie vnímania chutí spôsobené vyradením zraku, navyše podporené tou paletou dobrôt, ktoré Tomáš a Lenča každý deň nosili …
Za celý čas ma neprepadol ani jeden záchvat paniky, negatívne myšlienky ani chuť toho nechať a odísť. Necítil som potrebu byť v kontakte dokonca ani s mojimi hostiteľmi. V tme som zistil, že by som tam vlastne mohol zostať a cítil by som sa úplne skvele (ako v hoteli svojich snov). Za celý čas mi chýbala jediná vec – hudba, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou môjho života 🙂
Pri pobyte v tme som spoznal svetlo
V tme som spoznal len absolútne a hrejivé svetlo, pokoj a mier, ktoré mi v živote na svetle chýbajú. To je asi môj hlavný dojem mesiac po pobyte. Samozrejme, ráno po vyliezení na svetlo som sa dohodol na ďalšom pobyte niekedy v zimných mesiacoch. Stal som sa na tme závislým 😉
Túto skúsenosť, teda pobyt v tme, môžem každému len odporučiť, pretože nahliadnete sami do seba a navyše sa o vás budú v tme starať dve slniečka Tomáš a Lenča ako o vlastného!
Martin
