Ahoj Lenka a Tomáš,
ďakujem za e-mail, mám dnes doslova mesačné jubileum od pobytu v tme u vás.
Pobyt v tme bol dobre načasovaný
Pobyt v tme bol pre mňa zaujímavý a aj načasovanie bolo kľúčové. Nešla som na pobyt riešiť žiadne konkrétne veci, vzťahy, problémy atď., ale chcela som si vyskúšať, ako túto nezvyčajnú skúsenosť zvládnem a aké budú moje reakcie na tmu a na to byť osamote. Predpokladala som, že sa budem neuveriteľne nudiť a že možno ani celý týždeň v úplnej tme nezvládnem. Tiež som bola zvedavá, aké prekvapenia sa možno skrývajú v hĺbke mojej mysle a môžu sa potenciálne vynoriť. Nuda sa nedostavila a ja som si rýchlo na tmu zvykla, bola mi dokonca príjemná. Zvládla som celý týždeň a ku koncu sa dostavila aj mierna ľútosť, že pobyt v tme sa bude končiť. Žiadne dramatické spomienky či nepríjemné zážitky z minulosti som nemala. Občas sa dostavila čistá emócia strachu, ktorá nebola spojená s ničím konkrétnym, a ja som bola nútená venovať sa tejto emócii. V každodennom živote ma strach ani pocity úzkosti príliš nesprevádzajú, moja hnacia emócia je hnev, ktorý dnes už viem kreatívne využiť ako pohonný motor. So strachom veľa skúseností nemám, a preto bol tento zážitok zaujímavý, nebolo úniku ani so zatvorenými očami… ha ha. Dlhší čas sa venujem mindfulness a to mi tiež pomohlo vyrovnať sa so strachom v tme. Strach sa odohrával vo mne vnútri, ale ja som mohla byť zároveň pozorovateľkou procesu, keď sa strach dostavil a ja som sa mu mohla postaviť tvárou v tvár. Byť účastníčkou hry a zároveň aj pozorovateľkou bolo zaujímavé a úspešné.
Nepríjemné veci zvládnem sama
V tme som si uvedomila, že si môžem veriť a že aj nepríjemné veci zvládnem sama, čo bolo dôležité a pozitívne povzbudenie môjho sebavedomia. Tmu som si tiež nadelila v rámci starostlivosti o seba a ‚dovolila si dopriať čas pre seba‚. Bolo to dôležité zastavenie sa od chaosu dnešnej doby a užiť si čas, vnímať samu seba a nechať plynúť myšlienky v hlave bez akejkoľvek potreby niečo analyzovať a zdôvodňovať.
Pobyt v tme mi spríjemňoval kontakt
Počas pobytu som si tiež užila, aký dôležitý je osobný kontakt s ľuďmi, a tešila som sa na ‚pokec s nosičmi jedla‘. Pomohlo mi to usporiadať si myšlienky v hlave, zdieľať nezvyčajné zážitky a získať pocit, že je to v pohode, nech sa deje čokoľvek. Veľmi sa mi páčilo, že mi nič nebolo vnucované, žiadny názor, filozofia atď. Samotný pocit, že ma niekto vypočuje bez toho, aby ponúkal riešenie či názor, bol veľmi fajn.
Môj život je rovnaký, a pritom ľahší
Život po pobyte v tme je v praktických veciach stále rovnaký, mám rovnakú prácu a v podstate aj rovnaké rutiny atď., ale dostavila sa určitá ‚ľahkosť bytia‘. Nemám potrebu brať si všetko osobne; všetko za každú cenu vyriešiť; a ani nepríjemné situácie sa ma nedotýkajú tak do hĺbky ako pred tmou. Je to príjemný pocit a môžem povedať, že som získala dobrý odstup od vecí a veľa vecí a situácií si dnes veľmi neberiem osobne. Viem, že som v nejakom procese transformácie, a aj keď neviem, aký bude výsledok, dôverujem viac procesu / ceste než cieľu.
Mne osobne terapia tmou určite prospela a chcela by som to v budúcnosti zase niekedy zopakovať. Teraz ale nechávam veciam voľný priebeh, ako sa samy rysujú, a nesnažím sa nič kontrolovať či ovládať.
Ďakujem za poskytnutie priestoru v krásnej drevenej chatke, s vynikajúcim jedlom a nezáväzným pokecom.
Ahoj, Jana
